Pornography - 05/2015


V máji 1982 vydali The Cure svoj štvrtý štúdiový album, "Pornography". Album pohybujúci sa na rozmedzí bezútešného nihilizmu a temnej psychedélie, je fanúšikmi a kritikou často ospevovaný ako najlepšia práca kapely a retroaktívne je samotným Robertom Smithom považovaný za prvú nahrávku trilógie, do ktorej patria ešte albumy "Disintegration" (1989) a "Bloodflowers" (2000).


V tomto období spevák/gitarista Robert Smith vyprázdnil svoj prvý lak na vlasy (napriek tomu, že Robertovou ochrannou známkou je strapatý účes, nebolo tomu tak až do momentu, kedy sa na sklonku toho roka nepripojil k Siouxsie And The Banshees a stal sa známym pre svoje otázne, no očarujúce použitie rúžu na pery).

"Pornography", považovaný za vzorový "goth" album, nasledoval po predošlých nevľúdnych nahrávkach kapely; pohrebný žalospev, v podobe albumu "Faith" (1981) a znepokojivý ne-albumový singel "Charlotte Sometimes".

Pokiaľ ide o koncepciu samotného albumu, v jednom rozhovore Robert Smith poznamenal: "V tom čase som mal dve možnosti, buď tomu všetkému kompletne podľahnúť (a spáchať samovraždu) alebo o tom napísať albumu a celé to tak zo seba dostať." Takisto vyhlásil, že "mal som pocit, že to všetko je pre kapelu. Mal som, v každom smere, nutkanie odísť. Chcel som vyprodukovať konečnú "fuck off" nahrávku a potom kapelu opustiť."

V tom období bol Smith totiž psychicky vyčerpaný "V období 1981 - 1982 som podliehal doslova depresívnym stavom." Kapela "bola na turné 200 dní do roka a bolo toho už naozaj príliš, pretože sme nemali čas na nič iné."

Smith chcel takisto skúsiť aj iného producenta, než Mike Hedgesa, ktorý sa postaral o produkciu albumom "Seventeen Seconds" a "Faith". Stavil teda na Phila Thornalleyho, ktorý sa v období albumov "Japanese Whispers" a "The Top" dokonca dočasne pripojil ku kapele.

"Pornography" je takisto posledným albumom, na ktorom sa Lol Tolhurst predstavil v pozícii bubeníka, než definitívne presedlal na syntezátori (jeho pozíciu obsadil, v rovnakom období ako Thornalley, Andy Anderson).

K samotného nahrávaniu Smith vždy nezabudol poznamenať, že "bolo plné množstva drog". Kapela sa oddávala LSD a konzumácii množstva alkoholu a aby ušetrili nejaké peniaze, prestávali v kancelárii ich nahrávacej spoločnosti. Obyčajne začínali s prácou o ôsmej večer a končili na poludnie v stave "parádnej nepríčetnosti".

Smith dodáva: "Mali sme dohodu s jedným krčmárom a tak nám každý večer priniesli čerstvé zásoby pitiva. Rozhodli sme sa, že nič nebudeme vyhadzovať a tak nám v rohu štúdia vznikla gigantická hora fliaš, plechoviek a odpadu, ktorá stále rástla a rástla."

Lol Tolhurst svojho času uviedol, "chceli sme jednoducho vyprodukovať dokonalý, intenzívny album. Na dôvod si neviem presne spomenúť, ale podarilo sa."

Celé nahrávanie zabralo tri týždne. Smith spomína: "v tom čase som stratil všetkých kamarátov, ktorých som mal, bez výnimky, pretože som bol neuveriteľne odporný, otrasný a do seba zahľadený." Takisto poznamenal, že s albumom "som uviedol do chodu všetky sebadeštrukčné elementy vlastnej osobnosti."



Po vydaní albumu a niekoľkých nešťastných incidentoch, vrátane neslávnej bitky v Strasbourgu, kapelu opustil Simon Gallup.

Gallup: "Opúšťal som práve bar, keď ku mne pristúpil nejaký chlapík a povedal, že som nezaplatil. Myslel si, že som Robert. Bol som príšerne unavený, ale ten chlapík ma stiahol k baru a vtedy sa tam objavil Robert a videl, čo sa deje. Udrel som ho, on mi to okamžite vrátil a pustili sme sa do seba."

Robert: "Bol som na poschodí baru, keď za mnou niekto prišiel a povedal mi, že dolu sa niečo deje. Simon už bol v takom rauši, že sa s ním nedalo komunikovať, len zjapal na barmana, ako malé decko, ktoré už už začne plakať. On sám by sa takto nikdy nechoval, ale mal okolo seba ľudí z nášho štábu, čo mu dávalo pocit rock´n´rollovej hviezdy, ktorá by sa tak chovať mala. Rozhodne nechcel nič zaplatiť, pretože si myslel, že ja som za svoje pitie neplatil. Povedal som mu, aby sa ukludnil a on mi jednu uvalil. Prvýkrát v živote ma udrel a na nastala parádna bitka, po ktorej som povedal, "hotovo", odišiel som, taxíkom sa zaviezol na hotel, zbalil si veci, z manažérovej izby som si vzal pas a nastúpil na prvý let do Londýna. To bolo ráno o pol siedmej a o pol jedenástej som už bol doma. Tam som len odvrkol, že sa späť nevrátim. Simon sa tiež vrátil v ten istý deň. Predpokladal som to. A nebol to zlý nápad ... mali sme tri dni voľna!"

Gallup nakoniec s kapelou dokončil celé Four Explicit Moments turné, na podporu albumu "Pornography", vrátane vystúpenia v Brusseli, v klube Ancienne Belgique (11/06/1982), na ktorom zaimprovizovali so skladbou "The Cure Is Dead", v ktorej sa mikrofónu chopil Gary Biddles, za bicie sa posadil Robert Smith, Simon Gallup hral na gitare a Tolhurst na basse. Gallup, po odchode z kapely, založil s Biddlesom projekt Fools Dance a k The Cure sa opätovne pripojil až v roku 1985.

Zaujímavosť 1: Skladby "100 Years" a "The Hanging Garden" boli, spolu so skladbami "A Forest" a "Killing An Arab", vydané v limitovanej edícii pod názvom "A Single", čo bol vlastne oficiálny názov singla "The Hanging Garden".

Zaujímavosť 2: Text skladby "The Hanging Garden" sa objavil v originálnom vydaní komiksovej knihy "The Crow" Jamesa O´Barra. Počas prípravy jej filmovej adaptácie, s Brandonom Lee, v roku 1993, bol Robert Smith oslovený s požiadavkou, či by sa singel nemohol objaviť na sountracku k filmu. Smithovi sa komiks zapáčil natoľko, že sa ním nechal inšpirovať pri skladbe "Burn", ktorú skomponoval práve pre tento film.

zdroj: post-punk.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi