Robert Smith a jeho knihy - 08/2003 – I.


Hoci sa rozhovor konal v čase promo kampane k dvd "Trilogy", reportér francúzskeho magazínu Rock And Folk brilantne naviedol Roberta na pohľad na tvorbu The Cure cez jeho obľúbené knihy a spisovateľov. A tu a tam sa pridal aj Simon Gallup.


Prvá dôležitá kniha?
RS:
"Kronika Narnie" od C.S.Lewisa. Je to séria siedmych kníh pre deti, v UK preslávená. Ako 4-ročnému mi ich otec zvykol čítať pred spaním. Lewis je vlastne sci-fi autor, aj keď je veľmi katolícky založený. V tom čase vládlo medzi mojim otcom a mojim starším bratom dosť veľké napätie, prechádzal pubertou. Zbožňoval som únik do tých príbehov, to bolo jediné, čo ma dokázalo upojiť, vtedy som si vlastne uvedomil neuveriteľnú silu literatúry. Našiel som v nej útechu aj únik od povinností.

Kto bol pre Teba, v čase puberty, kľúčovým autorom?
RS:
Kafka, a v skutočne vo veľkej miere. Po prvýkrát bol hlas rozprávača príbehu vlastne mojím hlasom. Ja som bol rozprávač. V jeho slovách som sa doslova našiel. Jeho knihy som čítal stále znova znova, "Proces", "Premena", "Zámok" ... Vo veľkej miere ovplyvnil aj moje texty. "A Letter To Elise" bola priamo ovplyvnená jeho "Listami pre Felíciu".

Následne si sa vrhol na štúdium francúzštiny, na Crawley college, kedy si objavil autorov, ktorí zanechali otlačok v tvorbe The Cure, ako napr. Camus, ktorého "Cudzinec" priamo ovplyvnil Váš prvý singel, "Killing An Arab".
RS:
Téma absurdity ma fascinovala odjakživa, čo sa doslova ironicky odrazilo na všetkých tých idiotských komentároch ohladne tejto skladby. Nikdy sme sa nemienili za nič ospravedlňovať a dnes to pokračuje opäť, popri konfliktoch v Iráku a na Strednom Východe. V Anglicku som kedysi, na koncertoch, zvykol spievať "Killing An Englishman", no britská tlač tomu vôbec nerozumela. Počas koncertov v Spojených štátoch, po prvej Vojne v zálive, som spieval "Killing An American", za čo nás tamojšia tlač doslova zmasakrovala. Ak by som toto vedel predtým, tak by som tú skladbu nazval "Standing On The Beach", čím by sme sa vyhli mnohým problémom.

Prejdime k Vášmu druhému albumu, "Seventeen Seconds", ktoréhu zvuk akoby spojil Nicka Drakea s Bowieho albumom "Low". Ako to však bolo s jeho textovou stránkou?
RS:
"At Night" bol inšpirovaná rovnomennou Kafkovou poviedkou. Ale samotný album bol vlastne zamýšľaný ako soundtrack. Komponovanie hudby k filmu sa dá prirovnať k posadnutosti. Ponúk som dostával vždy veľa, lenže témy filmov ma vôbec neoslovovali, ako napr. naposledy film "Rules Of Attraction" (na sountracku sa objavila skladba "Six Different Ways")

Ten film je predsa adaptáciou eponymického románu Breta Eastona Ellisa.
RS:
Neviem, čo mám Vám k nemu povedať. Svojho času som bral drogy, aby som jeho knihy nemusel čítať ...

Tak poďme k súčasným kapelám: The Strokes akoby boli z Ellisovej knihy ...
RS:
A tí sa mi veľmi páčia. Ich debutový album je fantastický. Rozhodujúci však bude ten druhý.

Čo The White Stripes?
SG:
Pozor na kapelu, ktorá nemá bassgitaristu!
RS: (smiech) Nechcem tieto mladé kapely hodnotiť, hlavne nie tie, ktoré si ani poriadne neuvedomujem. Takéto niečo doslova odsudzujem. Ale ich album "Elephant" sa mi páči.

Porozprávajme sa o najdôležitejších symboloch The Cure: Charlotte, ústredná postava románu Penelope Farmerovej, "Charlotte Sometimes", ktorá inšpirovala rovnomennú skladbu.
RS:
Knihou "Charlotte Sometimes" som bol doslova posadnutý, hlavne tou myšlienkou dočasného úpadku, duality, osobných problémv a utrpenia, ktoré po tom nasleduje. Charlotte sa po prvej noci, strávenej na internáte, prebudí v čase o 40 rokov späť a v tele niekoho iného. Na tomto základe a téme dvojčiat napísala Farmerová fantastickú knihu - "Two or the book of twins and doubles" (1996). Vždy som sníval o tom, mať dvojča, niekoho, koho neoblafnete, kto tu bude vždy, ako Váš obraz v zrkadle. Kniha "Charlotte Sometimes" bude na budúci rok sfilmovaná. Samozrejme, že vo filme bude použitý aj náš singel a úprimne, veľmi rád by som k filmu skomponoval hudbu. Musím si s realizačným tímom dohodnúť stretnutie.

Ďalšie dievča, ktoré "straší" z Vašej hudby: Fuschia, postava z "Gormenghast trilogy" od Marvyna Peaka, ktorá inšpirovala skladbu "The Drowning Man".
RS:
Fuschia bola mojim snom. Predstava nekonečna, neskutočna a tichej smrti nevinnej ... V tom čase som v nej videl vlastne seba, ako obeť. Ale to sú veci súvisiace s vekom. Je normálne, keď sa počas dospievania doslova zaľúbite do pozície obete, kedy máte pocit, že celý svet je proti Vám, nik Vás nechápe a všetko pochopenie nájdete v knihách. Samozrejme, že množstvo mojích textov je prepojených s knihami. Zmeniť som sa to rozhodol až po albume "Pornography", kedy už nebolo možné sa vrátiť k tomu späť. Tá zmena bola radikálna, no absolútne nevyhnutná.

Vyrastal si v silne veriacej rodine, čítal si Bibliu?
RS:
Bibliu som si vždy bral so sebou na turné. Ak ste chceli niekoho udrieť, bola účinnejšia, než telefónny zoznam! Počas turné k albumu "Faith" som zvykol každý večer čítať vybrané pasáže :) Nie, nikdy som Bibliu nečítal, rodičia ma k tomu nikdy nenútili. Ale čítal som "Nausea" od Jeba-Paula Sartreho, to myslím stačí!

Ktoré diela ovplyvnili album "Pornography"?
RS:
Vo veľkom som sa vtedy zaoberal psychoanalýzou. Ale mal by som zrejme spomenúť "The Lost Paradise" Johna Miltona, čistá poézia, skvostná, povinné čítanie britských žiakov. To dielo ovplyvnilo mnohých romantických spisovateľov. Jeho štýl je silný, neuveriteľne. Tá zbierka mala na "Pornography" skutočne silný vplyv. Tá predstava obete tam samozrejme stále bola, ale už sa to stávalo neznesiteľným. Rozhodol som sa bojovať so svetom, ktorý som neznášal. Bol to taký boj Diabla s Bohom. Bol to vopred stratený boj, ale pokračoval som, vzdal sa melanchólie. Bolo to vlastne finále pádu, dosiahnutie kritickej hranice a okamžitý útek.

Zachránil si sa nahratím série popových singlov, vrátane "The Lovecast", ktorú aktuálne nanovo nahral Tricky. Ten všade deklaroval, že si génius ...
RS:
Viem ... ale uprednostnil by som, keby mi poslal kópiu jeho nahrávky, keďže som ju stále nepočul. Inak "The Lovecats" má strašne ďaleko k tomu, aby bola mojou obľúbenou skladbou: skomponoval som ju opitý, klip sme filmovali, keď som bol opitý, celú promokampaň som zvládol opitý. Celé to bola len jedna veľká sranda.



thinking of the days that are no more

©2001-18 monghi