Killing An Arab - 07/2018


The Cure sa snažia regenerovať ich najkontraverznejší singel. Môže vôbec skladba o vražde Alžírčana pôsobiť vľúdne?


"Mohol to byť skvelý koncert, ale nemali zahrať "Killing An Arab"" - to bola posledná správa, ktorú som dostal od môjho otca, ktorý bol doma, na môj mobil, kým úplne podľahol spare výročného koncertu The Cure, v londýnskom Hyde Parku, začiatkom tohto mesiaca.

Môj otec na The Cure vyrastal. Nosil natupírované vlasy, rovné rifle. Prešiel s nimi cez všetky zmeny, vzostupy a pády. Ale aj napriek všetkým kritikám sa domnieva, že najlepší boli v "pred-The Caterpillar" období. Jednoducho patrí k starej generácii fanúšikov, ktorí mali radi The Cure v období od "Boys Don´t Cry" po "A Forest", samozrejme vrátane debutového singla "Killing An Arab". A ak by do toho nevliezlo nešťastné načasovanie výročia jeho svadby, som si istý, že by oprášil svoje staré Martenzy a šiel by so mnou vlakom na koncert.

"Killing An Arab" je krátka, pichľavá skladba s pestrou históriou. Robert Smith ju napísal ešte ako študent a bola vydaná v roku 1978, s b-stranou "10:15 Saturday Night". Jej refrén znie "Som živý, som mŕtvy, som vlastne cudzinec, ktorý zabil Araba". Skladba bola označená ako rasistická, v rovnakej miere nepochopená, no The Cure ju, napriek presvedčeniu môjho otca, v Hyde Parku zahrali.

Samotná skladba čerpala inšpiráciu v ústrednej téme poviedky Alberta Camusa, "Cudzinec", v ktorej autor opisuje príbeh hlavnej postavy, ktorá zavraždí na pláži muža alžírskeho pôvodu, krátko po spore so svojou priateľkou. Ako sa neskôr ukáže, je to sestra obete. Tento Arab, ako je neustále v poviedke označovaný, nemá meno a hlavný hrdina, nestranný a zanovitý, je nakoniec za svoj zločin popravený. Samotná poviedka je akýmsi prieskumom nihilizmu a narcizmu hlavnej postavy a patrí k zásadným dielam, ktoré nám pomáhajú pochopiť 20. storočie. Bohužiaľ, tých zopár skinheadov, ktorí navštevovali ranné koncerty The Cure, a ktorí pričuchli k existencionalistickej literatúre, vyššie uvedenú poznámku prepásli.

Tieto rasistické intepretácie prinútil Smitha za skladbu bojovať, a ako povedal v roku 2001, v rozhovore na už zaniknutý kanadský magazín Chart Attack, "nikdy by ma nenapadlo, že raz bude tú skladbu počuť aj niekto iný, než moji kamaráti zo školy." Už v roku 1979, kedy The Cure vystupovali v Kingston Polytechnic, boli požiadaní, aby skladbu "Killing An Arab" do svojho setu nezaradili, pretože má rasistický podtext. Takisto bola okamžite vyradená z playlistov rádii a Americko-arabská antidiskriminačná komisia sa dožadovala svojho času stiahnutia skladby z predaja - neskôr dosiahla konsenzus, kedy bola singlová kolekcia "Standing On The Beach" predávaná s nálepkou v doslovnom znení:

"Skladba "Killing An Arab" nemá žiaden rasistický podtext. Ide o skladbu odsudzujúcu existenciu všetkých predsudkov a s nimi spájaného násilia. The Cure odsudzujú spájanie tejto skladby s podporou anti-arabských nálad."

Ale odhliadnúc od tých, ktorí Camusa nečítali, rovnako anti-rasistických Cure fanúšikov, ku ktorým patrí aj môj otec, sa pieseň tešila popularite, bez ďalších zbytočných úvah. Avšak, na rozdiel od džínsov môjho otca, nezostalal táto skladba, počas 1980tych rokov, nepovšimnutá. K nešťastnému nárastu popularity skladby došlo počas prvej Vojny v zálive a neskôr opäť, po útokoch 11.septembra 2001.

Rozrušený nesprávnym prijatím svojej práce, povedal spoluzakladateľ The Cure, Lol Tolhurst, v rozhovore, v roku 2016, že "to celé bolo o odcudzení a existencionalizme - to boli veci, ktoré boli pre nás vtedy dôležitejšie. Samozrejme, udalosti posledných dvoch dekád zmenili pohľad na význam samotnej piesne. A môžem povedať, že sa interpretuje absolútne nesprávne, nekoľko nemá absolútne nič spoločné s rasizmom alebo samotným vraždením."

Smith sa raz nechal počuť: "Tu ide skôr o neuveriteľnú hlúposť niektorých rozhlasových dj-ov, ktorí to celé nafúkli a spustili tieto diskusie." Ak však niekto počúva skladbu bez toho, aby poznal jej pozadie, tak sa rozhodne bude pýtať, ako mohol vôbec Smith niekedy veriť tomu, že by mohla uniknúť negatívnej pozornosti.

Je problémom samotný Camus? Palestínsky post-koloniálny teoretik a kritik, Edward Said, prehlásil o diele "Cudzinec" nasledovné: "Camusove pojednávanie o odpore a existenciálnej konfrontácii, ktoré sa v tej dobe javilo ako snaha vydržať, či odpor voči smrteľnosti a fašizmu, môže byť dnes vnímane ako súčasť debaty o kultúre a imperializme." Camus bol inak otvoreným kritikom alžírskej nezávislosti a žiaden z Arabov v jeho diele, "Cudzinec", nemal meno, či skutočnú identitu (hoci Camusova dcéra Catherine dlhú dobu tvrdila, že jej otec nebol rasistom). Množstvo kníh bol následne obsahovo postaveným na podtextoch "Cudzinca" alebo na jej nedostatkoch; bolo by zdĺhavé ich sem všetky uviesť, ale postačí zrejme povedať, že bránenie skladby "Killing An Arab" je možné akceptovať, pretože len jednoducho opakuje, že odstránením Camusa problémy, o ktorých kniha pojednáva, nezmiznú.

V skutočnosti, ako tvrdí Ellie M. Hisama, profesorka Hudby, Hudobnej teoŕie a Historickej muzikológie na Columbijskej univerzite, vo svojej vynikajúcej analýze o hudobnej konštrukcii tejto skladby, by Camus vlastne nemal v našich myšlienkach zohrávať až také významné postavenie: "Skladba "Killing An Arab" totiž nie je pasívnym tlmočením Camusovho textu (text totiž opisuje udalosti, o ktorých kniha nepojednáva a samotné hudobné prostredie buduje ďalšiu vrstvu štruktúry) a vyžaduje si samostatný výskum hudobnej interpretácie scény z "Cudzinca". Treba viac debatovať o spôsoboch, v ktorých gradácia refrénu "Killing An Arab" naznačuje nárast dôvery medzi rozprávačom príbehu a jeho obeťou, medzi samým sebou a ostatnými - ide o pohľad, ktorý pôvodné Camusovo dielo neposkytuje. Samotná skladba končí slovami rozprávača: "v myšlienkach schovaný / padol som do očí / mŕtveho muža na pláži."

Ako však Hisama usudzuje: "Pochybujem, že všeobecný poslucháč bude schopný identifikovať postupne sa zmenšujúci priestor medzi dvoma stupňami sedem stupňovej škály alebo ich symbolizmu. Skôr bude "hlavný" odkaz skladby žať úspechy pravdepodobne vo verši "Killing An Arab", podtrhnutý bicími." A toto je hlavný problém - bez podrobného skúmania a vysvetlenia sa skladba "Killing An Arab" javí presne tak, ako to uvádza obal singla. Ak je vysielaná v éteri bez vysvetlenia, jej odkaz je viacmenej rasistický.

Namiesto pokusu "ozrejmiť Camusa moru úplne zmätených tvári," ako poznamenal Smith v rozhovore pre mesiacom, sa The Cure v minulosti rozhodli zmeniť text skladby na koncertoch. V "Kissing An Arab", v roku 2005, bolo cítiť niečo ospravedlňujúce, "Killing Another", z roku 2006, vyznelo o čosi lepšie a absolútnou obchádzkou cez Moby Dicka, to kapela vzala v roku 2011, kedy skladbu prezentovala ako "Killing An Ahab". Tieto pokusy o revíziu pripomínali akési ústupky, resp. priznania, že v skutočnosti je na tejto skladbe niečo problematické.

Vystúpenie v Hyde Parku, kde "Killing An Arab" odprezentovali The Cure v originálnej podobe, bolo tak trochu prekvapením, no v neposlednom rade aj oživením globálného práva. Alebo mali The Cure hrať "bezpečne" a skladbu jednoducho do setlistu nezaradiť?

Jednu jednoznačnú odpoveď dali davy fanúšikov počas letnej horúčavy, lenže ďalšie odpovede už také jednoznačné nie sú. Novinárka lybijského pôvodu, pôsobiacia v Londýne, a bloggerka Nahla Al-Ageli argumentuje, že "je to zlé a príšerne nezodpovedné spievať o zabíjaní kohokoľvek." Ako dodáva, "svet sa od čias Camusa posunul ďalej," a umelci si majú vážiť jednak svoju slobodu, ale majú zároveň rešpektovať iných. "Je skutočne znepokojivé, že sa rozhodli prezentovať túto skladbu aj v roku 2018, na tak veľkom koncerte, a zároveň sa nebezpečne pohrávať s nespravodlivými a falošnými stereotypmi o tom, čo/kto je "Arab"."

Dr. Lina Khatib, šéfka programu Stredný Východ a Severná Afrika, v Chatham House, zasa drží stránku kapele. Poznamenáva, že kontext skladby je veľmi dobre známy a pasuje k všeobecnému obrazu existencionalizmu 1970-tych rokov, rovnako ako skladba "Five To One", od The Doors, v ktorej sa spieva: "Nik odtiaľto nevyviazne živý". Ako vraví Khatib: "Kontroverzia v umení nie je nič nové, a nanešťastie nie je nezvyčajné, že umelci neskôr zistia, že ich dielo je interpretované inak, ako sami zamýšľali. Pokiaľ ide o túto konkrétnu pieseň ako podnecovanie nenávisti, tak politická korektnosť sa očividne zbláznila."

Na koncerte v Hyde Parku poskytli The Cure dvojhodinový maratón, pozostávajúci z 29 skladieb, postavený obzvlášť na obľúbených skladbách z albumu "Disintegration" (1989), ako aj očakávaných, všeobecne obľúbených popevkoch ako "Friday I´m In Love" a "Never Enough".

Voľba uzavrieť večer s pôvodnou verziou "Killing An Arab" bola, ak už nič iné, odvážna. Možno mali The Cure dať na ich kritikov. Možno sa chceli pokúsiť dokázať, že skladba ku nim jednoducho patrí. Možno chceli môjmu otcovi dokázať, že sa mýli. Tak, či onak ... hneď po "10:15 Saturday Night" Robert Smith s roztiahnutými ramenami a širokým úsmevom ponúkol márnotratný singel, ktorý aj naďalej rozdeľuje.

newstatesman.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi