Chlapci, ktorí sa starajú - 10/1983


"Štýl ako taký je super, ale s Vašou smrťou zanikne takisto. Pozrite sa na návrat Mod. Kde sú dnes Secret Affait?" spýta sa Laurence Tolhurst z The Cure. Viac v rozhovore pre britský magazín Chart Beat


The Cure sú ostražití, pokiaľ ide o staré ľudské charaktery; 'všetko treba niekam postrkať, zaškatuľkovať' ... sami sú rozhodnutí postupovať tak, aby ich nikto nemohol nikam uskladniť. "Snažíme sa proti tomu urputne bojovať. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sme nahrali skladbu "The Lovecats". Jednoducho chceme, aby nás ľudia prestali kategorizovať. Pre tento rok sme sa rozhodli dať si od turné pauzu a vydali sme len tri single, z ktorých je každý úplne iný. Ide viac o experimenty, než čokoľvek iné, jednoducho sme mali po ruke skladby, s ktorými sme si chceli užiť trochu zábavy."

The Cure už fungujú nejaký čas a je to práve ich ochota sa posunúť, ako aj schopnosť zachovať si originalitu, ktorá ich posúva vpred. "Ak by sme chceli zažiť úspech doslova z večera do rána, museli by sme sa držať textu "Boys Don´t Cry", ale to rozhodne ku nám nepasuje. Kým budeme nachádzať zaujímavé veci, tak budeme pokračovať ďalej. Krátkodobý úspech, založený na aktuálnych módnych trendoch, nás skutočne nezaujíma."

Tak ako ovplyvnil ubehnutý čas a skúsenosti The Cure?
"Mimo posledných troch singlov, ktoré boli veľmi experimentálne, sa rozhodne nepúšťame do nahrávania, pokiaľ nemáme dostatok skúseností, o ktorých budeme písať. Aktuálne zbierame ďalšie, ktoré budú tvoriť základ ďalšieho albumu."

Posledné spomínané tri single vyšli, vzhľadom na bežné štandardy kapely, skutočne rýchlo po sebe. Predtým kapelu označovali za "kultovú".
"V určitom smere sme boli skutočne kultovou kapelou, no aktuálne máme omnoho väčší svetový úspech, než naši súčasníci."

Čomu to pripisujete?
"Anglicko má tendenciu veriť tomu, že je to jediné miesto, ktoré skutočne existuje. Jedna z vecí, ktoré mi The Cure umožnili, je cestovanie a spoznávanie iných miest, vďaka čomu som zistil, že aj v iných krajinách žijú rovnakí ľudia, ako v UK. Sú rovnako vnímaví a rovnako ich zaujíma, čo robíme. My sme k ľuďom od začiatku pristupovali rovnako. Faktom je, že vďaka singlom ako "The Walk" nás ľudia poznajú viac."

V tomto roku The Cure odohrali v Anglicku len jediné vystúpenie. V Cornwall, v klube Elephant Fayre. Ďalšie vystúpenia odohrali v Spojených štátoch.
"Bolo to vcelku zábavné, pretože 50% publika tvorili ľudia, ktorých som očakával, čiže takí, ktorí si kupujú naše albumy. Tú druhú polovicu však tvorili ľudia, ktorí na MTV videli video k singlu "Let´s Go To Bed". Väčšinou to boli jačiace 14-ročné školáčky. Celkom sranda."

Vždy úprimný, Lol Tolhurst má skutočne zvláštny zmysel pre humor. S Timom Popem pracuje rád na videách The Cure práve preto, že je "kompletne dementný". Až extremne úžasne mu príde stretávanie sa s klonmi The Cure na uliciach a ešte zábavnejšie vníma publikum v Amerike. "Pripomína mi to skutočnú Beatlemaniu. Ku koncu to už bolo trochu absurdné. Nikdy by ma nenapadlo, že sa dožijem dňa, kedy na pódium The Cure doletí podprsenka. Prišlo mi to tak stupídne, až som sa začal smiať."

Inokedy vie byť Laurence až prehnane vážny.
"The Cure to nie je žiadna práca od deviatej do piatej. Spôsob, aký sa The Cure vnorili do našich životov je veľmi úprimný. Jediná vec, ktorá ma vie nahnevať je to, keď ľudia povedia, že The Cure sú jedna veľká póza. Nič z toho rozhodne nie je póza."

A ako vnímaš Robertove projekty mimo The Cure? Myslím The Banshees a The Glove.
" Je fájn, keď sa venujeme aj iným veciam. Ja sám chystám onedlho vydanie vlastného singla so zopár priateľmi. Je lepšie veci udržiavať, než ich ničiť. Zakaždým je náš prístup k The Cure "čerstvejší"."

Zrejme tomu všetkému pomáha aj veľmi blízke priateľstvo, ktoré medzi ním a Robertom vládne.
"S Robertom sa poznáme od piatich rokov. Mne nerobí problém dať Robertovi texty, či nápady a nechať ho, nech s tým naloží po svojom. Ja som spokojný s inými vecami, ktoré som v The Cure vytvoril."

"Ja som jeho kamoš, on je môj kamoš. Je to priateľstvo."

zdroj: Chart Beat, UK, 1983



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi