Reeves a jeho imaginárni priatelia – 10/2017


Pred vystúpením v New Yorku poskytol Reeves Gabrel krátky rozhovor pre portal Live For Live Music. Ako inak, spomínalo sa hlavne na obdobie jeho spolupráce s Davidom Bowiem.




Svetovo uznávaný gitarista Reeves Gabrels sa pripravuje na tohtotýždňové "intímne" vystúpenie v klube Garcia´s, ktorý je súčasťou divadla The Capitol, v Port Chester, v New Yorku. V nedeľu, 22.októbra budú na tomto mieste debutovať jeho Imaginary Friends, podporovaní brooklynským hard-rockovým a bluesovým kvartetom Lizze And The Makers.

Gabrels sa v roku 2012 pripojil k The Cure, no takisto sa preslávil spoluprácou s Davidom Bowiem, v rokoch 1987 - 1999. Spoluzakladateľ rockovej kapely Tin Machine, v ktorej pôsobili aj David Bowie, Tony Sales a Hunt Sales, no neskôr užšie spolupracoval práve s Bowiem, ako gitarista a spoluautor, na albumoch "Outside" (1995), a dokonca ako spoluproducent albumov "Earthling" (1997) a "Hours" (1999). Gabrels takisto vypomáhal Bowiemu na turné s Nine Inch Nails, ako aj s legendárnym koncertom v Madison Square Garden, z príležitosti Bowieho 50tych narodenín.

V roku 2017 vydal Gabrels svoj šiesty sólový album, "Imaginary Friends Live", ktorý zaznamenáva tohto gitaristu a vokalistu, podporovaného niekoľkými skvelými hudobnými kolegami. Popri svojej plodnej sólovej kariére stihol vydať aj dva improvizačné gitarové albumy, jeden s Billym Nelsonom z Be-Bop Deluxe Fame a ten druhý s Davidom Tronzom, ktorý aktuálne vyučuje na bostonskej Berklee College Of Music. Rovnako komponoval hudbu pre filmy, vystupoval a nahrával s hudobníkmi z rôznych hudobných oblastí, heavy metalom počnúc a hip-hopom, elektronikou a jazzom končiac.

Ako produktívny hudobník s dobrou povesťou na rôznych hudobných scénach, metalom počnúc a hip-hopom končiac, si asi najviac známy vďaka spoluprácam s Davidom Bowiem a The Cure. Čo môžeme od teba očakávať na koncerte v Garcia´s?
Budete mať šancu počuť obnovené silné rockové trio, ktoré Vám ponúkne paletu hudby od Johnny Burnette Tria po Jimmiho Hendrixa, od Cream po Rush, od The Police po Hüsker Dü a Dinosaur Jr. Naša kapela, Reeves Gabrels & His Imaginary Friends, hrá rockové piesne v zostave bicie, bassa, gitara + spev a setlisty sú vystavené tak, aby ich bolo možné každý večer obmieňať. Samozrejme sú v nich zahrnuté aj skladby, ktoré som napísal s mojimi Imaginárnymi priateľmi, spolu s dvoma nezvyčajnými bluesovými a R&B covermi, ktoré sme však radikálne prearanžovali, aby zapasovali do produkcie nášho silného tria. Je v tom všetkom aj silný element improvizácie, aby sme vďaka tomu zneli jedinečne, ako nik iný.

Keď som ukončil spoluprácu s Davidom Bowiem, stala sa zvláštna vec. Vrátil som sa ku komponovaniu môjho druhého sólového albumu, "Ulysses (Della Notte" (2000), ktorý v sebe zahŕňal všetko, čo som ukradol Bowiemu. Cítiť v ňom aj vplyv skladieb od Tin Machine, napr. "Bus Stop" alebo "I Can´t Read", ktorých som spoluautorom, a nájdete na ňom aj odkazy na Bowieho albumy "Earthling" a "Hours", ktoré som spoluprodukoval, a takisto som spoluautorom niektorých skladieb. Dnes mi to celé príde omnoho zábavnejšie, ako vtedy.

Takže, návštevníci koncertu budú mať možnosť počuť prvky skladieb, či hudby umelcov, s ktorými som počas celých tých rokov pracoval bez toho, aby som si uvedomoval, že som bol vlastne na určitej úrovni vtiahnutý do ich komponovania a produkcie. Takto vlastne poslucháči zistia, že časť mojej hudobnej produkcie majú uloženú v pamäti po celé roky.

Máš za sebou ohromné množstvo produkcii a spoluprác s inými umelcami. Aký je to pocit, stáť v popredí Vášho tria, máš k tomu všetkému iný prístup, či postoj?
S každou kapelou a s každým vystúpením je to iné. S každou novou zostavou ľudí je veľmi dôležité nájsť správnu dynamiku. Za tie roky som hral v mnohých kapelách a k tým najväčším, pred Bowiem alebo The Cure, to bola asi Boston. Ono, je úplne jedno, v akej situácii sa s kapelou nachádzate, kľúčovým je rešpekt k hudbe, hrať vlastnou hlavou a nie ako pako.

Keď spievam v popredí vlastnej kapely, sústredím sa na to, čo som sa naučil na pódiu, či v štúdiu, s Davidom Bowiem, Paulom Rodgersom, Chuchom D, Ozzym, Trentom Reznorom, Mickom Jaggerom, a samozrejme, s Robertom Smithom. Hlavne som sa pri nich naučil, že nikdy nebudem spevákom, ako sú oni, ale vždy som ich pri speve nosil v srdci a mysli ako svoje vzory. Na druhej strane, práve vďaka spevu a hraniu na gitare s vlastnou kapelou som pochopil, akú podporu potrebuje spevák od svojej kapely, takže tieto lekcie využívam zasa pri hraní s inými.

A najlepšia rada, ktorú si získal od Davida Bowieho?
Väčšina rád, ktoré si dajú priatelia, má zostať medzi nimi. Ale o jednu, od Davida, sa s Vami podelím: "Jediná dobrá vec na sláve je tá, že ti v reštaurácii ponúknu ten lepší stôl."
zdroj: liveforlivemusic.com, 19/10/2017



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi