Atény, 03/07/2002


S Robertom Smithom krátko pred úvodným koncertom festivalového turné 2002, v Aténach, na Shockwave Festivale.


Robert, rád by som ťa opäť rád privítal v Grécku, v Aténach.
Ďakujem veľmi pekne, je skvelé tu byť.

S kapelou tu budeš vystupovať už po štvrtý krát, ale dozvedel som sa, že si zvykol chodiť do Grécka aj na prázdniny.
Áno, Grécko je jedno z miest, kde si užívam vždy veľa zábavy, ale hlavne je tu úplne iné počasie ako u nás doma, samozrejme aj odlišná kultúra. Kedykoľvek sem prídem, cítim sa tu skvele, mám rád grécke jedlo, pitie, dá sa povedať, že je to jedno z mojich obľúbených miest na svete. Ak by tu nebolo tak príšerne horúco v tých najneočakávanejších obdobiach roka, bolo to by absolútne ideálne.

Nemyslím si, že by to mal byť až taký problém, keď ide o príjemnú zmenu v porovnaní s Anglickom.
Ale samozrejme.

Dobre, dnes je to už takmer 25 rokov, čo sa s The Cure venujete hudbe. Zaujímalo by ma, či je pre teba život s kapelou stále vzrušujúci, či si stále užívaš koncerty a podobne.
Úprimne, vnímam to všetko rovnako, ako v období, keď sme začínali. Možno to, tak pred piatimi - šiestimi rokmi, nebolo úplne ideálne, keďže som bol práve vtedy z The Cure rozčarovaný, dokonca som si to s nimi vôbec neužíval, ale čo sme s albumom "Bloodflowers" vyrazili na turné, tak som znovuobjavil entuziazmus, obzvlášť pre živé hranie a turné, ktoré sme odohrali, považujem za naše najlepšie. Inak, milý pocit, po dvadsiatich rokoch to všetko znovu objaviť. No a tak ma napadlo, že by sme mohli odohrať zopár festivalových vystúpení, no a práve dnešné vystúpenie je prvé z tejto série a zároveň prvé v tomto roku, čiže sme v určitom očakávaní, zároveň trochu nervózni, čomu zodpovedá aj nálada v kapele a štábe. Pri prvom koncerte ste si nikdy nie istý, ako to všetko dopadne, ja však dúfam, že to všetko pôjde hladko.

Ako si sa niekde zmienil, album "Bloodflowers" považuješ za jeden z najlepších, aký ste doposiaľ nahrali. Čo myslíš, že by mohli fanúšikovia od Vás očakávať v budúcnosti?
No, v najbližšej budúcnosti ... skôr dnes v noci, pretože sme sem neprišli s ponukou veľkých hitov a podobne. Budeme totiž hrať aj trochu zvláštne skladby, ktoré bežne na koncertoch nehrávame, takže trochu dúfame, že dnes večer nás čaká Cure publikum. Je to trochu zvláštne, pretože v našom prípade sa trojdňový festival mení na jednodňový a my premýšľame, že či by sme to radšej nemali zmeniť a ponúknuť prístupnejší setlist. Ale ... chceme veci nechať v trochu temnejšom štýle, čo súvisí aj s blízkou budúcnosťou, keďže už máme hotové demá pre nový album, ktoré v podstate pokračujú tam, kde album "Bloodflowers" skončil, no neznamená to automaticky, že to budú ťažšie záležitosti.

Budú temnejšie?
Áno, temnejšie. Ale svojím spôsobom aj ťažšie, deštrukčné ...

Niečo na spôsob "Pornography"?
No, neviem... ťažko sa to opisuje, pretože tie skladby sú ešte v štádiu ... ale dúfam, že nakoniec budú veľmi atmosférické, presne takým spôsobom, ako som si to zamiloval na albume "Bloodflowers", čo sa podarilo hlavne vďaka spôsobu nahrávania. Snažím sa to preniesť aj na ten budúci album, ale máme v rukách aj niečo, čo má v sebe agresiu "Pornography", keďže prvky násilia sa objavujú ako vo zvuku, tak aj v témach skladieb. Je to spôsobené tým, že teraz píšem o veciach, ktoré má trápia, pokiaľ ide o svet, takže v tomto je to trochu rozdiel, v porovnaní s "Bloodflowers", ktorý je veľmi retrospektívny. Ďalší album bude prezentovať môj súčasný pohľad na svet.

Máte v ponuke množstvo, nazvime to popových, hitových singlov, hlavne z minulosti. Dá sa predpokladať, že ste takýto štýl hudby už dávno zanechali?
Dá sa to tak povedať, veď v podstate sme naposledy vydali skutočný singel v roku 1997, to bola skladba "Wrong Number". Nie som si istý, či dnes večer nejaký singel vôbec zahráme, ale ak sa ukáže, že hráme pred správnym publikom, možno sa tak nakoniec stane, čo bude možno tak trochu aj úľava. Ale musím ešte raz uviesť, že vieru v kapelu som pred časom stratil práve preto, že sme v postate stratili to, vďaka čomu sme sa cítili skvele, čo boli vlastne veľké albumy. Práve tie veľké albumy sú tou súčasťou The Cure, ktorú mám naozaj rád, albumy sú dôvod, prečo chcem v The Cure naďalej zotrvať. Na single, ktoré sa hrajú v rádiách, som už pristarý. Tie chytľavé melódie postrádame dnes práve preto, že v komponovaní popovej hudby sa necítim dnes komfortne. Momentálne sa na ňu jednoducho necítim.

Možno si tým už bol presýtený, možno sa to isté dá povedať aj o videoklipoch.
Hmm, možno už máme dosť aj videa.

Dobre. Inak, musím povedať, že pokiaľ som videl ľudí, čakajúcich tam vonku, na Váš dnešný koncert, môžete si byť istý, že s temným setlistom ste už teraz v bezpečí, nakoľko tam vonku je ohromné množstvo fanúšikov z tvrdého jadra. Tí chcú rozhodne vidieť tú stránku kapely, ktorá je od tej populárnej vzdialená.
No áno... a bolo to práve počas turné k "Bloodflowers", kedy som si uvedomil ... viete, rozhodne sme nehrali všade, s turné sme nezašli ani Ďaleký Východ, ani do Južnej Ameriky. Dôvod bol práve ten, že keď sme turné pripravovali, tak som sa zdráhal príliš rozsiahleho časového rozvrhu. Mal som pocit, že by bolo lepšie odohrať iba zopár vystúpení, aby sme opäť oživili chuť hrať a presne v tom je celé to tajomstvo. Práve preto máme teraz v pláne odohrať 13 festivalových koncertov počas piatich týždňov, takže z každého jedného sa má šancu stať výnimočná udalosť, a aby to bolo ešte výnimočnejšie, tak myslím, že bude lepšie ponúknuť ľuďom skladby, ktoré doposiaľ možno ani nepočuli. Myslím, že dnes zahráme asi 10 skladieb, ktoré na pódiu v Grécku ešte neodzneli. Viete, myslíme na to, pre koho budeme hrať, vždy to bude iné. Pre dnešný koncert máme naskúšaných 50 skladieb, bude to lotéria.

A netreba zabúdať, že k nám prichádzate po vydaní "Greatest Hits" kolekcie. Ľudia možno očakávajú, že budete koncertovať práve s týmto albumom.
Tak to potom budú šokovaní.

A možno príjemne.
Ten album, teda "Greatest Hits", nebol náš nápad. Ale zasa, je to kus našej histórie. Síce to nie celkom reprezentuje to, o čom sú The Cure. V súvislosti s tým sme odohrali jediný koncert, akustické vystúpenie v Paríži, s čím sme si užili veľa zábavy. K tomu sme sa rozhodli ešte predtým, než sme neskôr reálny návrh odsúhlasili. Inak sme nerobili žiadnu kampaň, ani turné, nebolo by to správne. V rokoch 1997 a 1998 sme odohrali množstvo festivalov, kde sme hrali veľmi veľa popových skladieb, dnes na to pozerám ako na naše najhoršie koncerty, aké sme kedy odohrali. Naša aktuálna zostava je však pre hranie veľkých skladieb ako stvorená, máme skvelý zvuk, myslím, že pop nám veľmi nejde.

Podľa mňa Vám to šlo práveže skvele.
Ale bolo to už dávno a hranie popovej hudby je vlastne také predstieranie, že ste stále mladý. Ak to tak robíte, tak podľa mňa niečo nie je v poriadku. Ja si užívam život s The Cure, mám rád tú stránku hudby, ktorá ma oslovuje, v mojom skutočnom veku. Pre mňa nie je jednoduché poskakovať na pódiu a podobne. Na druhej strane, ak by ma to kedysi nebavilo, tak by som to nerobil, ale, chcem sa dnes cítíť na pódiu presne tak, ako som sa cítil, keď sme s kapelou začínali a jediný dôvod, ako to dosiahnúť je robiť presne to, čo robiť chcem. Samozrejme, že sa vždy nájde niekto, kto mi povie, že som sa zle rozhodol, ale podľa mňa nemôžem robiť zlé rozhodnutia, ak sa sústredím iba na to, čo ma uspokojuje, ešte k tomu s entuziazmom, a mňa robí štastným skutočnosť, že je tu dostatočné množstvo ľudí, ktorí so mnou, zdá sa, súhlasia.

Možno ľudia, ktorí s novým smerovaním súhlasia, síce to zasa nie je úplne nové smerovanie, skôr také staronové, sú práve ľudia, ktorí počúvali kapelu v období jej začiatkov, kedy boli pubertiaci. Dnes sú to tridsiatnici, možno už viacemenej zrelí tridsiatnici, či štyridsiatnici, ktorí vlastne s Vašou kapelou vyrastali.
Áno, to je veľká pravda, pokiaľ ide o naše publikum. V podstate sme prišli o najstarších fanúšikov, mladých nemáme, ale zostali nám tí verní a mnoho sa ich k nám vrátilo s albumom "Bloodflowers". To sa nedalo nevšimnúť, ako aj tu a tam mladých ľudí v hľadisku, ktorí popri nás možno vyrastú. Myslím, že to má čo dočinenia s tým, že ľudia sympatizujú s našim prístupom k hudbe. Fanúšikov The Cure viete stále rozpoznať. Myslím, že naša hudba so samotným vekom poslucháčov nemá nič spoločné, to viem, pretože sa dnes stretávam a rozprávam s ľuďmi, ktorí sú odo mňa o generáciu mladší, no ja sa od nich starší necítim, a oni ma zasa nevnímajú ako staršieho. To preto, že ak cítite, vnímate veci rovnako ... viete, ja nemám pocit, že som nejako dospel, samozrejme, že som toho zažil a skúsil veľa, ale v podstate toho stále veľa neviem, rovnako, ako keď som bol pubertiak. Dnes je to len o tom, že sa mnoho ľudí vzdalo možnosti nazerať na svet trochu inak.

Zvykli sme si u teba, že po nahratí albumu, následného promo, či turné, sa často stratíš. V podstate o tebe nepočujeme min. rok. Počas tej "pauzy" komponuješ alebo vedieš úplne normálny život?
Zasa by som to normálnym životom nenazýval, ale takisto nie je abnormálny. Viete, keďže fungujem v kapele, tak môj život rozhodne nie je normálny, nakoľko nepracujem, ani nemusím pracovať, jednoducho môžem robiť to, čo chcem. V podstate mám ohromné šťastie. Väčšina ľudí totiž má prácu, ja zasa robím divné veci, v podstate neustále. Píšem však z rôznych dôvodov, je zložité to vysvetliť. Rád však hrám, mám doma niekoľko gitár, piáno, za ktoré si kedykoľvek sadnem, niečo zahrám, niekedy si aj niečo nahrám, ale to len tu a tam. Hlavne chodím často von a keď ma niečo napadne, tak si to zapíšem, zopár slov ... a potom príde jednoducho čas nahrať album, nikdy však nevieme, kedy to príde. Často ubehne rok, či rok a pol, kedy nadobudnem pocit, že potrebujem zo seba niečo dostať. Vtedy sa vrátim k tým nahratým, či zapísaným veciam a aj keď zistím, že už mám k dispozícii dostatok vecí, tak rozhodne nezačnem doma hneď uvažovať nad novým projektom. Toto ma rozhodne netrápi, je mi jedno, či bude nejaký ďalší album. Ja sa na to nepozerám, ako na kariéru, nikdy som tak k The Cure nepristupoval. Potrebujem jednoducho nejaký spúšťač a potom... chcem, aby kapela dosiahla čosi omnoho viac. Inak, celý minulý rok som strávil prácou na vlastnom albume, takže, ak dokončím veci s The Cure, dokončím aj ten vlastný album.

A ten tvoj album zverejníš / vydáš pod vlastným menom?
To som si v tejto chvíli nie istý. Uvažujem dokonca o vydaní cez Internet ... je to vôbec po prvýkrát, čo také niečo chystám ...

Dá sa to zvukovo prirovnať k The Cure alebo k niečomu inému?
Je to veľmi ...

Elektronicke?
Je to rozhodne viac elektronické, než veci od The Cure, ale zasa nie úplne elektronické, neviem ... povedzme, že niečo na štýl Nine Inch Nails II.

Tak nám priblíž niektoré skladby
Podľa mňa sú veľmi melodické, ale majú rôzne nálady. Ľudia ale elektroniku vnímajú cez silné nosné zvuky, ale v mojom prípade sú hnacou silou práve melódie. Sú komponované zvláštnym, hybridným spôsobom, hoci majú v sebe aj niečo tradičné. Aj The Cure využívajú veľmi podivné zvuky. Sú ľudia, ktorým sa to páči, iným zasa menej, ale my sa tým "bezpečným" zvukom vyhýbame. Ak by sme po nich siahli, ľudia by to považovali za akýsi koniec.

Hudobní kritici sa aj tak nevyhnú porovnávaniu.
Áno, budú mať problém sa odosobniť od kapely. Ja som si však za referenčné body vzal produkciu starých umelcov, ktorých som počúval ešte z kaziet a nie umelcov z mladej generácie. Sústredil som sa viac na staré originály a tieto potom snažil omladiť, ale štýlom, akoby medzi originálom a novou verziou neuplynul žiaden čas. Je to iný prístup, ktorý ale môže niekoho znepokojovať.

Takže rok 1977 stále v tvojom srdci dominuje.
Ono to možno teraz pôsobí zvláštne a dokonca tá nahrávka bude mať dve verzie, spievanú a inštrumentálnu. Ja osobne preferujem tú inštrumentálnu, hoci pre živú prezentáciu by väčšina prezentovala tú vokálnu. Neviem ...

Takže nie si rozhodnutý, ktorú verziu nakoniec vydáš.
Predpokladám, že nakoniec obe, ale jedna z nich bude v limitovanom náklade.

Tak to sú skutočne skvelé správy od Roberta Smitha a ja mám ohromnú radosť, že som sa s tebou mohol porozprávať. Tešíme sa na dnešný koncert a veríme, že do Atén prídete aj v budúcnosti.
Dnes to bude jednoznačne lepšie, než naposledy ... ďakujem za rozhovor.



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi