Robert a Simon pre Canal Once - II. - 2007


Exkluzívny rozhovor pre TV Canal Once, ktorý Robert so Simonom poskytli počas turné v Mexiku.


Asi ste zachytili informáciu, že Radiohead ponúkli svoj nový album ľuďom cez internet, za cenu, akú sami uznajú. Váš názor na túto vec?
Robert:
Je to taký trik a hlavne to rozprúdilo po prvom ohlásení veľké debaty, ktoré prebiehali niekoľko týždňov a sám musím uznať, že sa nedá nevšimnúť skutočnosť, že Radiohead, či už ich radi máte alebo nie, jednoducho vedia zarábať. Oni začali predávať albumy v miliónových nákladoch, takže je pre nich jednoduché prísť s takýmto nápadom. No pre mňa, ako umelca ... takisto sme úspešní a predali sme množstvo albumov, ale pre tých, ktorí takto úspešní nie sú, nie je takýto nápad veľmi atraktívny, znamenal by to pre nich absolútny zánik. To akoby ste im povedal, že to, čo robia, nefunguje, pretože sa tak niekto rozhodol. Ak takéto niečo dovolíte, tak v mojom ponímaní to má príšerne blízko k myšlienke moderného umenia, kde nič nemá hodnotu a ten, kto príde, si z toho vezme len kúsok, ktorý sa mu práve pozdáva a zvyšok mi chrstol do tváre. Ja ale v umenie verím, dokážem sa preň nadchnúť, investoval som do toho, čo som vytvoril, veľmi veľa času a energie, a to podľa mňa má svoju hodnotu.

Simon: Ono je to teraz strašná zábava a panuje tu veľmi veľké presvedčenie, že sú tu veci, ktoré ľudia budú hodnotiť, čím si mnohí umelci dokážu svoju nadradenosť a potom budú chcieť, aby sa za album platilo aj 12 libier.

Robert: Ono to bude skôr tým, že sa to celé dá pripraviť tak, že sa všetko sústrední na meno konkrétneho umelca.

SImon: No dobre, takže potom fanúšik akejkoľvek kapely tak môže dokazovať svoj nadradenosť v komunite s tým, že on je expert a preto za to zaplatil náležitú sumu peňazí.

Robert: V podstate áno. Ale keď si zoberieme menej úspešné kapely, tak napr. tým je úplne jedno, kto koľko zaplatí, pretože ani chcú vydať CD tak, či tak. Takže, ak so sebou prinesieš cigarety a budeš realista, oni do toho pôjdu, pretože to so sebou prinesie publicitu, o ktorej tu hovoríme. Existuje veľký dôvod pre takéto rozhodnutie, no v samotnej podstate tu ide o diskusiu, z ktorej vzíde otázka, akú hodnotu má vlastne umenie. Ja už som podobných diskusii absolvoval niekoľko, aj s Davidom Bowiem, ktorý verí, že umenie je investícia a hodnotiť ju má poslucháč alebo divák, s čím ja zasa nesúhlasím a tvrdím, že ako umelec musíte veriť tomu, čo robíte, inak to nemá význam. Alebo mám byť umelec v štýle, že položím na zem tanier a ak máte pocit, že to má hodnotu desať libier, tak je to vaše? Je to nezmysel, už len preto, že viete, že to nie sme my. Ale to nás posúva ešte ďalej, do ďalšej diskusie. Viete, ono sa to všetko veľmi pekne počúva, ale ak chcete vytvoriť niečo skutočné, niečo, čo ľuďmi pohne, upúta ich to a uvedomia si hodnotu toho diela, tak si myslím, že budú na cenu pripravení. Čo je na tom zlé? Je mi jasné, že ceny cd-čiek The Cure sú premrštené, v podstate vždy boli. Nemyslím si, že je potrebné vysvetľovať, že toto je to, čo robíme a za takú a takú sumu to bude vaše. Nemyslím si, že je niečo zlé na tom, že som si nikdy nemyslel, že za mnou niekto príde a požiada ma, ako by som ohodnotil svoju prácu. Je to smiešne. Ak začnete uvažovať, prečo je svet momentálne taký bizarný, tak je to aj vďaka nim. Zdanlivo je to skvelá vec. Rozmenené na drobné, je to skvelá vec. Ale ak začnete trochu sledovať spôsob, akým hudobný biznis funguje, tak prídete na to, že je v rozpade. Ak ste dnes online, tak máte jednoduchý spôsob, ako ľudí osloviť, vedia čo robíte, kedy máte koncerty, kde si môžu kúpiť vaše tričká, ale tak, stále sú to v podstate Radiohead. No aj tak je to všetko komerčná zábava. Ak od toho odseparujete hudbu, dostanete niečo úplne iné. Ak sa ich však spýtate na význam, okamžite ich to presmeruje do oblasti práce ... viete, nedávno sme sa v jednej diskusii dopracovali k tomu, že oni vlastne vôbec nie sú prví, čo také niečo urobili, ale samozrejme, sú prví z "prominentov" a práve to spustilo tú lavínu otázok. Ono, samozrejme, že sa veľa nahrávok nebude takto predávať, ale na druhej strane je fájn, že sa tu opäť objavil tento spôsob, no treba v tom hľadať spojitosť a robiť veci tak, aby sa umelci o svoje útočisko nemuseli obávať. Ono, inak sa k tomu staviate, keď ste skutočne úspešní. My zasa chceme robiť veci inak, stále jazdíme po svete, stále hráme koncerty, pre nás to, čo urobili Radiohead, nebude mať žiaden dopad. Ale, ak by sme takéto niečo mali urobiť v prípade nášho prvého albumu, asi by som veľmi váhal, či by som dovolil ľuďom stanoviť jeho hodnotu, pretože, keď vydávate svoju prvotinu, považujete to za tú úplne najlepšiu vec, akú ste kedy urobili, kedy počuli a vôbec netúžite, aby to posudzoval niekto ďalší, či sa mu to páči alebo nie. Oni si predsa hodnotu toho diela z môjho pohľadu ani nevedia predstaviť. Ale dobre ... je to skutočne zaujímavá debata.

Simon: Podľa mňa je to v prípade skutočne úspešných umelcov príklad slabošstva. Včera, keď sme točili pre MTV tak sme zažili niečo bizarné. Viete, Robert je v podstate ikona, všetci sa sústredili na neho. A ja som stál s Jasonom na tom červenom koberci a hľadeli na zem. Viete, keď The Cure pracujú, je to uzavreté prostredie. Ale Robert tam vyčnieva, ľudia si ho všímajú a mne to prišlo opäť absolútne šialené, pretože pri denno-dennej práci v The Cure si takéto veci veľmi nevšímame.

Robert: To už je tá odvrátená strana toho všetkého. Ak hovoríme o úspechu, našom úspechu, tak je to skôr o tom, či máme pocit, či to, čo robíme, je dobré. Keď sme začínali, nemysleli sme na to, že raz budeme úspešní, vtedy som bol až príliš mladý ...

Simon: Ale ja napríklad, keď som sa pripojil k The Cure, tak som hneď poznal, že kapela bude úspešná. V mojej mysli som o tom ani nikdy nepochyboval, veď tých príkladov, v podobe iných kapiel, ktoré pracovali rovnako, bolo neúrekom ....

Robert: Viem, čo chceš povedať. My to, čo robíme, nemeriame v akýchsi stupňoch úspešnosti, no myslím, že by sme mali byť úspešnejší, ale.. to je zasa také zbytočné vyhadzovanie peňazí. je to v zmysle, sme lepší, než sme boli predtým, ale na druhej strane ma úplne vytáčajú tí blbci, ktorí svoj úspech merajú obchodnými údajmi, ale ak by som to mal brať seriózne, tak ma to v podstate netrápi. Môžem kľudne spať s vedomím, že The Cure sú po tej obchodnej stránke ďaleko úspešnejší, než mnohí iní. Jasné, čokoľvek môže byť dnes populárne, ale faktom zostáva, že my už máme nejakú tú dlhovekosť na scéne, čo je pre mňa ďaleko väčšie merítko úspechu. Tým sa vlastne vraciame späť k tej myšlienke skutočného umenia, ktoré je testované časom, a preto si myslím, že skutočnosť, že sme stále tu, a robíme si veci po svojom, má ďaleko väčší význam, než že niekto predá 10 miliónov kópií svojho debutu. Ono to samozrejme neznie bláznivo, veď aj my sme predali už obrovské množstvo nahrávok, ale ide o to, že ak by som bol, ako 17-ročný, postavený pred voľbu, buď sa tomuto budeš venovať aj o 30 rokov neskôr alebo predáš 20 miliónov kusov debutového albumu a potom sa toho budeš musieť vzdať ... tak by som si určite vybral tú prvú možnosť, pretože je ďaleko lepšie vedieť, že to, čo robím má svoju hodnotu a význam. Ja nás s nikým iným neporovnávam, tak, ako to robia ostatní. Nemyslím si, že ak niekto dosiahol prvé miesto v rebríčku, a my nie, tak že sme niečo prešvihli. Mňa to netrápi, s tým nech sa trápia iní. Pre mňa je dôležitejšie, že my sme napr. pred piatimi rokmi vedeli, že chceme robiť to, čo robíme teraz. A dúfam, že to budeme môcť robiť aj ďalších päť rokov. Je to ďaleko viac, než byť na 1.mieste po celom svete. Samozrejme, úplne najlepšie by bolo mať oboje, na to už ale treba iné triky ...



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi