Showtime - 07/2002


Promočlánok k festivalovým vystúpeniam v Nemecku


Ako sa dá všimnúť, že kapela dosiahla status, ktorý sa dá opísať jediným slovom "legendárny"? Príkladom môže byť skutočnosť, že sa kapela, dva roky po vydaní posledného albumu, zrazu objaví na scéne, bez akéhokoľvek nového materiálu, a organizátori festivalov sa o ňu pobijú. A kapela si dopraje až taký luxus, že si vyberá termíny vystúpení tak, aby sa nekrižovali so zápasmi futbalových Majstrovstiev sveta. Legenda, na ktorú sa tu odvolávame, sa volá The Cure a na scéne sa pohybuje už celé štvrťstoročie. Toto leto sa konečne vracajú aj do Nemecka, nakoľko dve z dvanástich vystúpení letného turné pripadli na Zillo festivali v Hahn (13/07/2002) a Woodstage v Glauchau (14/07/2002).

"K najlepším festivalovým spomienkam patria stretnutia s ľuďmi, ktorých by som inak asi nikdy nestretol," povedal šéf kapely, Robert Smith, pár týždňov dozadu v rozhore pre stránky Gaesteliste.de Niekedy sú to zasa opätovné stretnutia so starými známymi. The Cure budú napr. v júli hrať na festivaloch s The Mission, s ktorými naposledy hrali v roku 1990. "No áno," zasmeje sa Robert silnejšie, než by ktokoľvek očakával. "The Mission s nami už kedysi hrali a samozrejme, že som si ich v setlistoch festivaloch všimol. Wayne Hussey zavítal na niekoľko koncertov počas nášho posledného turné, sme veľmi dobrí priatelia."

Po letných koncertoch sa kapela plánuje vrátiť k nahrávaniu a novému albumu. Mimochodom, bude to po prvýkrát, kedy kapela plánuje vydať album pod vlastným vydavateľstvom, no väčšiu pravdepodobnosť bude mať spojenie s nezávislou distribučnou spoločnosťou, ktorej meno doteraz známe nie je "Ľudia sú z The Cure veľmi nadšení, no v UK je veľmi ťažké nájsť vydavateľstvo, ktoré by z The Cure zdieľalo rovnaké nadšenie. Jednoducho nás vnímajú ako kapelu minulej generácie. Skutočnosť, že stále predávame dostatok nahrávok je dôvod, prečo sa o nás stále zaujíma naše domáce vydavateľstvo, Fiction / Universal. Ale to len preto, že predávame ďaleko viac nahrávok, než ďalší ich zazmluvnení umelci. Oni však nemajú tušenia, ako majú s nami zaobchádzať na trhu a čo je horšie, ani o to nemajú veľký záujem."

"Teším sa, že nám končia uzavreté zmluvy a že budeme môcť uzavrieť zmluvu novú. Znamená to koniec nášho zápasu, vydanie albumu "Bloodlowers" (2000) bolo totiž veľmi frustrujúce, hlavne ten pocit, že v anglickom vydavateľstve o nás nemali absolútne žiaden záujem. Zaujímavé, že úplne inak to bolo v Nemecku, Francúzsku a hlavne v Taliansku. Tam je totiž ešte stále možnosť uzatvoriť licenčnú zmluvu priamo s lokálnymi predajcami a distribútormi a táto spolupráca funguje naozaj výborne."


Nadchádzajúce koncerty sú pre kapelu vlastne zahrievacími. "No áno, na festivali sme sa vybrali preto, že v septembri sa chystáme do štúdia a podľa mňa je veľmi dobré odohrať niekoľko koncertov, nie preto, aby sme si spoločne zahrali, ale hlavne preto, aby sme sa trochu porozprávali aj s inými ľuďmi." Nakoniec, dlhé pauzy medzi koncertovaním a nahrávaním sú spôsobené aj tým, že každý z členov kapely má svoj súkromný život a zvolanie tímu pred nahrávaním na akýsi letný výcvikový tábor nesmie túto skutočnosť nabúrať. "Samozrejme, že nemusím zmieňovať, že najdôležitejšie sú samotné koncerty, ako aj to, že hráme skvele, ľudia na nás chodia, takže, aj preto sme tu!"

Robert vníma aktuálne koncerty aj ako akési "poďakovanie" fanúšikom, ktorí počas posledných rokov čoraz trpezlivejšie čakajú na nové nahrávky. Kapela je samozrejme hrdá na skutočnosť, že jej fanúšikovia zostávajú verní aj napriek rôznym zmenám štýlov, ako aj personálno - technickým zmenám. Nakoniec Robert dodal: "Nemecké publikum nám bolo vždy verné a vždy nás podporovalo. Bolo by detinské povedať, že teraz budeme produkovať inú hudbu, ktorej už naši starí fanúšikovia nebudú rozumieť. Nikdy som nemal potrebu sa vzdávať našej minulosti. Za všetkým, čo kedy The Cure urobili, si totiž pevne stojím!"

zdroj: gaesteliste.de



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi