Príbeh lásky a spásy - 10/2016


Ďalší z rozhovorov s Lolom Tolhurstom o jeho knihe


Keď v roku 1989 prepustil z The Cure Lola Tolhursta, z kapely, ktorú v roku 1976 založil s Robertom Smithom, bola to udalosť s nádychom tragédie. Spolu razili cestu, ako to opísal sám Lol, od "popového fenoménu" k medzinárodným superhviezdam, výsledkom čoho bol, podľa mnohých, vrátane Kyla zo South Parku, jeden z najveľkolepejších albumov hudobnej histórie.

V Lolovej fascinujúcej knihe, "Cured: The Tale of Two Imaginary Boys", opisuje až v bolestivých detailoch prehlbujúce odcudzenie, ktoré cítil zo strany kapely, a ktoré vyvrcholilo v podobe vhodne nazvaného albumu "Disintegration". V tom čase sa už však čoraz hlbšie prepadával do priepasti alkoholizmu.

"Ja sám som sa rozpadal asi najviac," spomína s melanchóliou v hlase. "Po emotívnej a fyzickej stránke sa mi všetko zrútilo, fyzicky som prítomný bol, no duchom vôbec. Posluch dokončeného albumu bola pre mňa veľmi smutná skúsenosť; už som to nevnímal ako nahrávku The Cure, necítil som sa ich súčasťou."

Kniha je jedinečná v tom, že sa neuberá tradičnou líniou rock´n´rollového príbehu. Skôr veľmi efektívnym spôsobom zachytáva emotívne vrcholy a pády - od pocitov mladých outsiderov na predmestí anglického Crawley, cez elektrický náboj punkovej explózie, po vzrušenie a kamarátstvo súvisiace s fungovaním v mladej kapele v revolučných hudobných časoch.

"Chcel som ozrejmiť celý proces genézy kapely," povedal. "Mali sme iba 19 a bolo to pre nás čosi nové."

Kniha takisto detailne zaznamenáva niektoré ranné "aleluja" momenty kapely - počúvanie nahrávok Nicka Drakea a Bowieho album "Low" oplyvnilo neskoršiu trojicu post-punkových albumov, "Seventeen Seconds" (1980), "Faith" (1981) a "Pornography" (1982).

Tolhurst priznáva, "V tom čase sme sa s Robertom veľa rozprávali o smrti. Ale vždy som sa staval proti tvrdeniu ľudí, že šlo o depresívnu hudbu. V skutočnosti šlo iba o konfrontáciu a vyrovnanie sa s emóciami, ktoré smrť sprevádzajú."

Počas 1980tych rokov The Cure postupne budovali a stabilizovali svoj úspech, upevňovali svoj kultový status a tu a tam hrali, ako to opisuje Lol, "davu jačiacich mladých dievčat". Podporení nástupom MTV získali takisto na obľube.

Bohužiaľ, čo alkohol prevzdal kontrolu nad jeho životom, stal sa v kapele akýmsi cudzincom a tak ho na samom vrchole popularity prepustili.

Ako sa to už často stáva, v roku 1994 podal na svoju niekdajšiu kapelu žalobu. A kniha takisto podáva podrobnú správu o Tolhurstových vnútorných pocitoch v tom čase. Priznal, že počas tých troch týždňoch strávených v súdnej miestnosti sa nedokázal Smithovi pozrieť do očí.

"Dosiahol som bod, kedy som sa tým už nechcel zapodievať," priznáva. "Ale celá tá vec na anglickom právnom systéme sa má tak, že ak raz začnete, tak sa jednoducho zastaviť veci nedajú."

Statočne takisto opisuje jeho snahu sa polepšiť, čo nakoniec viedlo aj k zmierneniu so Smithom na veľmi úspešnom "Reflection" turné v roku 2011, na ktorom sa Tolhurst po viac ako 20tich rokoch pripojil opäť ku kapele.

Na záver dodal priam filozoficky, "Časť liečby z alkoholizmu stojí na urovnaní všetkého zlého, čo ste predtým urobili. Tak som sa skontaktoval s Robertom a ospravedlnil sa. No a keďže je to môj priateľ, odpustil mi. Nakoniec som prišiel na to, že na čom najviac záleží, je láska, vykúpenie a šťastie, ktoré vychádzajú z pocitu, že ste niečoho súčasťou."

zdroj: billboard.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi