The Twilight Sad - 05/2016


Rozhovor s Jamesom Graham z The Twiligh Sad, ktorý vznikol krátko pred odchodom do USA s The Cure.


Takže vyrážate na turné s The Cure. Ako ste sa na to pripravovali?
Graham: Zopár dní to bolo divné. Pracoval som so Stuartom (Braithwaite) z Mogwai a Rachel (Goswell) zo Slowdive na ich spoločnom projekte. Spievam v jednej ich skladbe, šlo to celkom ľahko. Som práve na pár dní v Glasgowe, kým sa letecky presunieme do Štátov.

Musí to byť dosť sureálny pocit vedieť, že budete na turné s jednou z najvplyvnejších kapiel, ktorá ovplyvnila aj Vás. Bude to vaše najväčšie americké turné?
Cítim sa byť privilegovaný, keď nás o to Cure požiadali. Nebudem Vám klamať, je to naše vysnívané turné. Jednoducho sa nám splnil sen. Zvykli sme hrávať v kluboch pre 300 ľudí. Raz sme vystupovali s Mogwai, samozrejme bolo to vo väčších priestoroch, ale toto je niečo, čo som nepredpokladal, že raz bude možné, prípadne sa to niekedy stane. Šesť týždňov budeme hrať pred tisíckami ľudí. The Cure sú našou obľúbenou kapelou, takže čakám, kým sa preberiem zo sna a nájdem toho, kto nado mnou previedol nejakú mágiu.

Ste štastlivci! Ako k tomu celému vlastne došlo?
(smiech) Áno! Zistili sme, že vďaka nášmu druhému albumu je Robert Smith našim fanúšikom. Mogwai poslali mailom Robertovi zopár našich skladieb a Robert odpovedal, že už nás dávno pozná. Keď som sa to dopočul, tak som s radostným krikom pobehoval v noci po dome. Odvtedy sme mu poslali každú našu novú nahrávku. Minulý rok sme ho požiadali o coververziu jednej našej skladby, pre b-stranu nášho singla. To nás úplne dostalo.
Robert potom napísal Andymu, nášmu gitaristovi, e-mail s otázkou, či by sme s nimi nechceli vyraziť na turné. Je absolútne úžasný. Je úžasné sledovať niekoho, kto sa o Vás dokáže starať a skutočne vám chce pomôcť.

V niekoľkých rozhovoroch si sa zmienil, že si si o vašom poslednom albume myslel, že bude naozaj posledný. A teraz ste tu, o dva roky neskôr, albumu sa darilo skvele a vy vyrážate na turné The Cure.
Je úžasné, ako sa veci dokážu zmeniť. Bolo to v našom živote dosť ťažké obdobie. Nikdy sme nemali pocit, že by sme toto už viac nechceli robiť, no prišiel pocit, že sme už starší a bolo ťažšie uchovať v sebe to nadšenie a tvoriť ďalej hudbu. Úprimne, stále je to ťažké, no rovnako, spôsob, akým bol prijatý posledný album a ten domino efekt, ktorý sa následne spustil odkedy album vyšiel, to bolo niečo fenomenálne. Nikdy som o nás nepochyboval, pochyboval som iba o tom, či sa vôbec bude o nás niekto zaujímať. Stala sa z nás lepšia koncertná kapela, čo nám rovnako pomohlo. Každý v kapele má pocit, že sme sa opäť pohli správnym smerom.
Nie je to o tom, že naša ďalšia nahrávka bude o šťastných popových skladbách, ale smerujeme na miesto, kde nemusíme opäť premýšľať o tom, či to nebude naša posledná práca. Veci sa vyvíjajú skvele. Sme schopní nahrať ďalší album. To bude naša méta, chcem jednoducho po skončení tohto turné nahrať ďalší album.

Takže, tvoríte aktuálne novú hudbu alebo sa už sústredíte na turné?
Náš posledný koncert bol zároveň naším najväčším v Glasgowe. To bolo v decembri. Odvtedy sme mali iba jedno vystúpenie, s Chvrches, a medzitým a potom sme trávili čas doma. Vtedy komponujeme. S Andym sme napísali množstvo skladieb. Samozrejme, stále na nich pracujeme, ale po tomto turné nás čaká ešte šesť týždňov v Európe, takže, v tomto roku na to veľa času nebude a tlačiť na pílu, myslím, pokiaľ ide o album, by bolo veľmi hlúpe. Myslíme si, že toto turné dá ľuďom šancu si nás vypočuť, myslím tých, ktorý o nás ani nikdy nepočuli. Máme štyri albumy, ktoré môžu spoznávať. Vždy sme si robili veci po svojom a nikdy sme to nebrali ako biznis. Samozrejme, každý chce zarobiť, ale takisto je dôležité tvoriť hudbu, na ktorú môžete byť hrdý.

Pochádzate z krajiny, ktorá sa môže popýšiť kapelami ako Mogwai, Jesus And Mary Chain, či dokonca Bay City Rollers. Škótska hudba Vás významne ovplyvnila, kto sú Vaši favoriti?
Najviac ma ovplyvnili kapely ako Mogwai a Aran Strap. Arab Strap ma vlastne voviedli do hudobného sveta - ukázali mi, že môžete hovoriť o každodennom živote, dať zo seba von všetko, čo vás tlačí na hrudi. Hudba je pre mňa vlastne terapia. Veľmi zvláštny druh terapie. U Mogwai, tam som objavil ich inštrumentálne veci, dokonca pri ich počúvaní som napísal niekoľko textov a potom veľa ďalších vecí. Samozrejme, Jesus And Mary Chain a Cocteau Twins. Je úžasné, koľko skvelej hudby vzniklo v Škótsku, v našej malej krajine.
Najväčší kompliment pre nás je ten, keď niekto z týchto kapiel vyhlási, že sa mu páčime. To sa nám stale už predtým, ako sa Robert priznal, že je našim fanúšikom.

Takisto ste koncertovali s ďalšou Vašou obľúbenou kapelou, Manic Street Preachers.
Áno. Úplne prvá nahrávka, ktorú som si kúpil, bola od Manic Street Preachers a my sme im robili predskokanov. Práve pre takéto veci hudbu milujem.

zdroj: El aso Times



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi