Michael Dempsey o The Cure - 1993


Dempsey, po 14 rokoch, o svojom odchode z The Cure


"Odišiel som preto, že som viac v The Cure necítil priestor pre realizáciu. Ak by som zostal, bol by som vždy iba bassgitaristom, ktorý hrá podľa Robertovej vízie. Nikdy medzi nami nedošlo ku skutočnému sporu a dokonca, keď som mu oznámil, že odchádzam, tak mi ponúkol, aby som si so sebou vzal aj názov The Cure".

Za vznikom The Cure stoja traja chalani - Robert Smith, Michael Dempsey a Lol Tolhurst - ktorí sa spoznali na strednej škole Catholic Notre Dame v Crawley, Sussexe. Smith a Dempsey sa začali kamátiť v momente, čo zistili, že z celej školy sú jediní, čo vlastnia elektrickú gitaru. Uvedomili si, že potrebujú bubeníka. Tolhursta boli k sebe ochotní prizvať iba vtedy, ak by si kúpil bicie.

"Skúšať sme začali u Roberta doma. Mali sme 12 alebo 13, a to aj napriek tomu, že to znelo príšerne. Robert bol rozhodne lepší gitarista, než ja, tak som presedlal na bassgitaru. Hrávali sme v kuchyni a bicie sme zvykli prekrývať dekami, aby sme stlmili buchot. Spočiatku sme si hovorili Malice, ale neskôr sme usúdili, že to znie až príliš punkovo. Premenovali sme sa na Easy Cure, čo zasa Robertovi neznelo dostatočne punkovo. Tak sme všetky návrhy na meno kapely nahádzali do klobúka a potom vybrali ten najlepší. V tých časoch bolo kapele všetko poctivo demokratické."

Svoj prvý koncert odohrali v miestnom pube s názvom The Rocket. Tých pár ľudí, ak tam vôbec niekto prišiel, muselo uznať, že sú predurčení na úspech. "V tých časoch ste mali šancu uspieť buď jazz rockom alebo heavy metalom," zaspomína Dempsey, "a tak sme sa stretli s nevšímavosťou."

Následne teda kapela zareagovala na inzerát nahrávacej spoločnosti Hansa v magazíne Melody Maker - "Chcete byť hviezdou?". A tak sa vybrali na konkurz do Londýna, kde nakoniec podpísali zmluvu s neuveriteľnou odmenou - 50 pencí za každý predaný výlisok! "Ja som bol s Lolom nadšený, no Robert bol ďaleko opatrnejší. Mal o budúcnosti kapely ďaleko jasnejšiu predstavu a to mu pomohlo dostať sa do pozície lídra. Ako Robert správne predvídal, veci sa nevyvíjali najlepšie. V Hanse sa náš nový materiál nepáčil, ale nejakým zázrakom s nami zmluvu ukončili."

Trio malo následne veľké šťastie, keď im kamarát požičial 50 libier, ktoré potrebovali na nahratie demosnímky so skladbami "Boys Don´t Cry", "Three Imaginary Boys" a "Killing An Arab". Tú následne rozposlali do nahrávacích spoločností, samozrejme, väčšina z nich neprejavila žiaden záujem. No kapela asi nikdy nezabudne na sarkastickú odpoveď od Virgin Records: "Prosím, dajte nám vedieť, keď zarobíte prvý milión. Ha! Ha!"

"Jediný, kto prejavil aspoň nejaký záujem, bol chlapík z Polydoru, Chris Parry. Chcel s nami hneď podpísať zmluvu, no boli sme trochu sklamaní, keď sme si uvedomili, že to bola zmluva pre jeho vlastné vydavateľstvo. On po nás od začiatku chcel, aby sme boli ako The Jam. Dokonca nám radil, aby sme si ponechali svoju dennú prácu. Ja som vtedy pracoval ako vrátnik v ústave pre choromyseľných, často chodil okolo mŕtvol, a to dokonca ešte aj v čase, keď sme už nahrávali náš prvý album. Robert tam za mnou často chodil, bol tým miestom fascinovaný."

Ich debutový singel, "Killing An Arab", získal priaznivý ohlas u kritiky a krátko na to sa kapela objavila na obálke magazínu Sounds. Následný debutový album, "Three Imaginary Boys" a ďalší singel, "Boys Don´t Cry", takisto zabodoval u kritiky. No následná séria koncertov s Wire sa radikálne prejavila na zvuku The Cure.

"Robert bol nimi očarený, rovnako ako aj Joy Division, a uvedomil si, že tu vzniká absolútne nový spôsob hudobnej tvorby. Hneď na to pripravil pásku s novým materiálom, ktorý tvoril vlastne základ albumu "17 Seconds", a to celé na primitívnom vybavení v dome jeho rodičov. Pomyslel som si, čo do pekla je toto! Myslím, že bol mojou reakciou sklamaný a krátko na to sa naše cesty rozišli. Z dnešného pohľadu mal ale pravdu."

Po odchode z The Cure hral Dempsey na bassgitare s The Associates (ktorých označoval za "jednu z najpodceňovanejších kapiel tej doby"), hral na turné s Roxy Music a bol na krátky čas prizvaný k spolupráci na jednohitovej záležitosti s názvom Lotus Eaters. Potom sa sústredil na tvorbu filmovej a televíznej hudby vo svojom domácom štúdiu v Sussexe.

"Posledných šesť mesiacov som pracoval na hudbe pre krátky film "The Enchanted Forest". Je to ťažká práca, ale výzva zároveň. V mojej dnešnej tvorbe cítiť ozveny The Cure, nakoľko je ladená do temna. Smutnú hudbe mám rád. Vtedajšie rozhodnutie opustiť The Cure neľutujem. Ak by som s nimi zostal, nemohol by som sa venovať tomu, čo robím dnes, hoci ešte aj dnes sa pristihnem pri tom, ako uvažujem o tom, že som stále členom The Cure!"

autor: York Membery
zdroj: RCD, UK, 1993



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi