Prvýkrát v Amerike - 04/1980


Spomienky na prvé turné The Cure za "veľkou mlákou"


Na jar, v roku 1980, kedy mal Robert Smith iba 21, podnikli The Cure, v rámci kampane na podporu ich druhého albumu "Seventeen Seconds" (a nového singla "A Forest"), svoj prvý výlet do Ameriky. Tam odohrali sedem vystúpení, v rámci troch nocí v nočnom newyorkskom klube Hurrah, kde sa stretli aj s Chrisom Steinom a Debbie Harry.

Na to obdobie si v biografii "Ten Imaginary Years", z roku 1988, spomínajú takto:

10.apríla 1980 prišli The Cure po prvýkrát do Ameriky.

Robert: "V podstate sme tam už získali kultový status, no hrali sme iba v New Yorku, v Philadelphii, Washingtone a Bostone. Z toho sme tri noci, 15, 16 a 17.apríla, odohrali v New Yorku, v klube Hurrah, a bolo vždy plno."

Simon: "Celý výlet bol postavený na veľmi nízkom rozpočte, ale aj tak to bola zábava. Okrem plechoviek piva v zákulisí sme si užili aj fotografovanie v Southern Comfort!"

Robert: "Pripomínalo to prázdniny. Dokonca aj v tom období nás pri všetkom, čo sme robili, ani len nenapadlo, že by sme si to raz zopakovali, takže sme chodili spať až o piatej ráno a vstávali už o ôsmej, aby sme si mohli riadne užiť New Yorku."

Po návrate z amerického turné sa Robert posťažoval v rozhovore pre Record Mirror na skutočnosť, že bol "neustále bombardovaný tými istými otázkami a všetci si chceli potriasť so mnou s rukou... zrazu ste sa ocitli vcucnutí do toho rock´n´rollového tripu, z ktorého sme sa snažili všemocne vymaniť." Na druhej strane Phil Sutcliffe z magazínu Sounds, ktorý kapelu sprevádzal v New Yorku, prezradil v článku s názvom "Vezmite ma niekto k doktorovi", ako sa Robert všemožne snažil vyhnúť spoločnej fotografii s Debbie Harry.


Viac filmového záznamu kapela natočila v Bostone (21.apríla 1980), v klube The Underground, ktorý síce fungoval veľmi krátko, od februára 1980 do júna 1981, no aj tak si v ňom stihli zahrať kapely ako Bauhaus, Bush Tetras, A Certain Ration, OMD, či Lydia Lunch’s 8-Eyed Spy.

Opäť z "Ten Imaginary Years":

Robert: "Moje 21.narodeniny som oslávil v Bostone, po koncerte. Chlapík, ktorý pre nás točil video, nás aj s Billom vzal na jednu umeleckú akciu, samozrejme boli aj nejaké drogy. Spomínam si len na telku a nejaké domáce video. Začali sme sa tam príšerne nudiť a ten chalan nás odviezol späť do hotela. Natlačil nás do "Chrobáka" (VW), nás piatich a ešte aj svoju priateľku! Bolo tam príšerne tesno, tak som vystúpil a sadol si na kapotu - bolo 5 hodín ráno, mysleli sme si, že za ten risk to stojí. Bill sa pre zmenu rozhodol, že bude šoférovať, ale samozrejme, že vyrazil nesprávnym smerom a bez rozmýšľania sa neustále točil okolo bloku. Keď si to nakoniec uvedomil, samozrejme vôbec nezmenil smer, ale začal sa šialene smiať, to prešlo do hystérie, no a zrazu dostal defekt, strhol volant a ja som samozrejme letel k zemi.

Tak som sa snažil vymeniť koleso - ani neviem, prečo som sa do toho pustil – nechápal som, prečo mi nešlo nasadiť rezervu, tak som do nej začal kopať. Chvíľu trvalo, než dorazila bolesť do mozgu a vtedy som si uvedomil, že som si zo zadu pricvikol palec. Takže som ho takmer rozmlátil na kašu. Následne sme sa presunuli do New Yorku, no nakoniec skončili v Cape Cod, keďže Bill opäť nesprávne odbočil! Chvalabohu sa nám zázrakom podarilo chytiť let do Londýna, kde sme nahrali vystúpenie pre Top Of The Pops."

Vystúpenie v Bostone filmoval chlapík menom Jan Crocker s členmi MIT Film / Video Group za použitia štyroch kamier. Záznam nájdete na jeho stránke .

zdroj: thecuretc.wordpress.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi