Nový Houdini - 09/1985


Mal by sa Robert Smith radšej posunúť vpred?


Spomínaš na "byzantské" časy punku?
"Keď sme začali s hraním, mal som pocit, že po hudobnej stránke sú veci už fádne. A kým neprišiel punk, nedalo sa o nič "oprieť". Ešte aj dnes sa cítim presne tak isto, ako keď sme začínali, pretože nás hlavný prúd neabsorboval. Aspoň mám ten pocit, pretože v našich postojoch a v tom, čo robíme, sme sa veľmi nezmenili. Mimo toho tu samozrejme vždy bola tá vec, že bojujeme proti všetkému, čo je už dosť nudné, napokon, tá ponurná masa ľudí sa venuje hudbe iba preto, že je to cesta, ako sa dostať na prvé priečky. Je to pre nich jediná motivačná vec, čo sa odzrkadľuje v ich produkcii, rovnako ako v ich názoroch. 95% súčasnej hudobnej produkcie neznášam."

New York, Londýn, Paríž, Mníchov... všetci hovoria o popovej hudbe!
"Ľudia tvrdia, že sa hudba stala až príliš komerčná. Pokiaľ ide o predaj, tak je naozaj komerčnejšia, ale nič z toho, čo robíme, mi nepríde ako pop, skôr to ľuďom príde čudné. A mne sa tá predstava, že sme čudní, veľmi páči. Ľudí ako Nick Kershaw neznášam, pre mňa je jeho hudobná cesta cestou večného zatratenia.
Jediné vedomé rozhodnutie, ktoré som urobil v súvislosti s tým, čo robíme, bolo nahrať singel "Let´s Go To Bed", po albume "Pornography", pretože som chcel urobiť niečo, čo by znelo príšerne už v mojej hlave, ešte predtým, než som to "zhmotnil". Pri tej skladbe ma napadli všetky tie zvuky na všetkých tých nenávidených nahrávkach, ktoré som za posledný rok počul v rádiu. Všetky som ich pretavil do jedinej skladby a urobil ju čo najbanálnejšiu, ako to len bolo možné. Vypustili sme to von a ľudia tak nemali šancu zistiť, čo máme v úmysle robiť ďalej. A ono to vážne zafungovalo."

Je to moje umenie a ak by som chcel, zostal by som záhadný ...
"Nikdy som sa nepokúšal hodnotiť to, čo píšem. Niektoré z vecí, ktoré som napísal, považujem za skutočne dobré, iné zasa za absolútny odpad. Tým sa však netrápim ...
Väčšina z tých vecí je premyslená, v zmysle, že zopár skladieb má v sebe logiku, ktorú možno nasledovať. Ale opäť opakujem, netrápim sa tým. Nikdy som si nesadol k textom niekoho iného a nepokúšal som sa v tom hľadať zmysel. To ma fakt netrápi. Netuším, o čom je "The Killing Moon" (Echo And The Bunnymen). Je dobrá taká, aká je. Ak by som svoje texty prezentoval ako básne, bolo by to iné, to by som sa nimi zaoberal ďaleko viac. Väčšinou však tie texty akýmsi hudobným obsahom skladby. Bez textov by však stratili polovicu svojej sily. Myslím, že texty nového albumu sú priamočiarejšie, než tie, ktoré som za tie roky napísal. Bol to vlastne zámer. "The Top" bol príšerne pomätený album, a to až tak, že ak by som v tom pokračoval, tak by si ľudia o mne začali myslieť zlé veci."

Prichádza mladý muž
"Skladby môžu byť nesprávne interpretované, nakoniec, vždy sa nájde niekto, kto si ich vysvetlí zle. Ľudia mi tu a tam napíšu, so všetkou vážnosťou, "to si tú skladbu napísal o mne?" ... Ešte stále existuje množstvo čudných ľudí, ktorí mi píšu, ľudia, ktorí chcú, aby som pre nich zomrel. Asi by som to nemal hovoriť, ale toto ma dokáže pobaviť. Nikdy som totiž nemal v úmysle zomrieť pre publikum. Opäť však opakujem, ľudia si väčšinu toho, čo sme vytvorili v minulosti, väčšinou nesprávne vykladajú. Chcú, aby som bol ďalší Ian Curtis. Ľudia sú presvedčení, že Ian pre nich zomrel, a podobné hlúposti, a pritom to tak vôbec nebolo ...

Myslím, že minulú noc som mal príliš veľa snov
"V zoznam koníčkov mám "snívanie". Viem, že to znie trochu ostýchavo. Nemávam šialené sny každú noc, ale z času na čas sa prebudím úplne spotený, srdce mi búcha ako zvon, celé telo mi vibruje a v podstate som celý čas v sne, to som sa len na pár sekúnd prebudil. Niekedy si viem sny aj privolať, je to veľmi jednoduché, len musíte strpieť menšie bolesti žalúdka a čakajú vás následne tie najnásilnejšie sny. Ak to dotiahnete do extrému, tak si môžete privodiť všetky možné druhy divných snov. Stále si pamätám sny, ktoré sa mi snívali ako 4 - 5 ročnému, boli to veľmi silné sny. Ak sa prebudím z intenzívneho sna, tak sa často cítim vyčerpaný, no aj tak je to radostný pocit. Je to ako ísť na dobrý koncert, či zájsť na drink alebo robiť čokoľvek, čo je dobré."

Pocit úzkosti a pamäť
"Nájdu sa ľudia, čo majú pocit úzkosti spôsobený tým, že ma berú príliš vážne, ale ja som nikdy vážny nebol. Do určitého momentu som samozrejme to, čo robím, bral skutočne vážne, hlavne pokiaľ šlo o naše prvé tri, či štyri albumy. Vtedy sme boli pre mnohých inšpiráciou v tom, že veci sa dajú robiť aj iným spôsobom a pritom nestratiť česť. Nie som si istý, či na nás ľudia takto hľadia aj dnes. Myslím, že to bremeno po nás už prevzali iní, nie som si istí kto konkrétne, ale asi ľudia ako The Cocteau Twins, ktorí sú dnes akýsi duchovní nositelia toho pocitu úzkosti.
Svojho času som si tú pozíciu skutočne užíval, ale rozhodnutie sa toho zbaviť prišlo s vydaním "Let´s Go To Bed". Nechcel som viac, aby na mňa ľudia takto hľadeli. Zmenil som sa. Napadlo mi, ža ak chceme pokračovať, tak musíme uchopiť náš "verejný status" úplne inak. Dnes je to omnoho ľahšie, pretože veci už nie sú také intenzívne. Nemusím byť náruživý, nemusím sa trápiť tým, ako sa chovám na verejnosti, už sa viac nemusím ničím trápiť. Predtým som sa nemohol uprostred tanečného parketu šialene pozvraciať, pretože by ľudia boli zdesení, ich predstavy by boli úplne zničené, rovnako ako ich sny. Dnes to môzem urobiť kdekoľvek a nik si to ani nevšimne."

Sláva, sláva, sláva, sláva ...
Myšlienky na to, že by som mal byť slávny, si príliš nepripúšťam. Na koncertoch hráme vždy pre množstvo ľudí, ja spievam a tí ľudia na mňa pozerajú a počúvajú ma. To je ale moja práca. Táto stránka veci je pre mňa akceptovateľná, pretože na mieste tých ľudí by som robil to isté. Ale ak by som sa motal po ulici a zrazu narazil na Alexa Harveya, ktorý by ma odstrčil so slovami, "vypadni, ty malý poondiaty bastard,", tak by som si pomyslel, že je to v pohode, pretože by nebol na to žiaden dôvod, aby sa choval inak. Celá tá myšlienka, stavať niekoho na úroveň väčšiu, než život samotný, nebola pre mňa nikdy zaujímavá.
Nemyslím si, že budeme niekedy v pozícii, kedy by som si mal trápiť tým, že som slávny. A to je dobre, myslím, že ľudia by mali mať z toho radosť. Ono, byť s niekým, kto je slávny... to pre vás možno znamená, že máte pitie zdarma, do klubov chodíte zadarmo, okúsite iný život, čo je fakt super. Ale byť samotnou tou slávnou osobou, to musí byť absolútne hrozné. Nevýhody tej pozície sú enormné a nespočítateľné, no toto sa ma vážne netýka, pretože takú úroveň slávy, kde sa takéto niečo deje, som nedosiahol."

Live Aid - najúžasnejší príbeh?
"Myšlienka to bola veľmi dobrá, dokonca chvályhodná. Ak to niekomu naozaj niečo prinieslo, tak je to skvelé. Časť vo mne doslova kričala, že aj tak je úplne jedno, či ľudia zomrú dnes alebo neskôr, či zomrú v bolesti alebo v pohodlí, ten fatalista vo mne proste tvrdil presne toto. Ale, bol by som radšej, keby tie peniaze dostali ľudia v Afrike, než Wham! Myslím, že Wham! by im mali dať všetky peniaze, čo majú. Wham! by mali zaplatiť relokáciu všetkých ľudí, čo hladujú, na nejaké pekné a úrodné miesto, no a samotní Wham! by sa mali presťahovať do púšte a tam hladovať. Ale to už som fakt krutý.
My nič také, ako kapela, nerobíme, pretože sa verejne, ako kapela, neprezentujeme, nakoľko po individuálnej stránke nezdieľame rovnaké politické názory a nesúhlasíme s rovnakými vecami ... ak sa totiž do niečoho zapojíte, tak ponížite obe strany, ak teda fungujete v popovej kapele. Ak popová kapela verejne odprezentuje názor, že "vláda je príšerná", tak to absolútne nič neznamená. To ako keby vláda prehlásila, že "nahrávate úplne príšerné veci". Nie je v tom absolútne žiaden rozdiel."

Držte politikov bokom od politiky - ako som sa naučil netrápiť sa a akceptovať SDP "Aby som bol úprimný, SDP považujem za najlepšiu politickú stranu. Uznávam ju od jej založenia. Neznášam akýkoľvek druh stupidity a Labouristi, ako aj konzervatívne strany, sú zodpovední za väčšinu debilných zákonov a stratégii, ktoré sú nereálne, veľmi naivné a veľmi povýšenecké. To, čo ma odrádza od Lauboristov je ich etika a dôstojnosť, ktorá mi vždy prišla absurdná a na smiech, nech si spomeniem na ktorékoľvek obdobie... Zoberte si len tú vec, kedy prehlasovali, že všetkých vrátia do pracovného procesu. Ja som bol nezamestnaný 8 mesiacov a neskutočne som si to užíval, prišlo mi to celé skvelé. Nemal som ani halier, ale chodil som do knižnice. Samozrejme, takto by sa celý život prežiť nedal ... Konzervatívci sú, v hodnotení idiotizmu od 1 do 10, u mňa na hodnote 10! A labouristi, asi to bude nepopulárne, čo poviem, ale u mňa veľmi za konzervatistami nezaostávajú. Iná vec je triedna etika, čo mne príde hnusné, hnusnejšie, než rasizmus. Je to prežitok a už sa tu postupne upevňuje obraz Labouristickej strany, ktorého sa asi nezbavia. Mne to celé príde veľmi frustrujúce, odpoveď podľa mňa nie je. Ono to všetko bude pokračovať, zhoršovať, niekedy možno zlepšovať. Reálny, skutočný život je úplne príšerný a možno preto som nikdy nechcel byť jeho súčasťou ..."

Robert Smith - umelec v podobe večného fantastu?
"Áno, presne to je moja profesia, umelec - rojko, jednoducho nový Houdini ..."

autor: Paul Davies
zdroj: Jamming, 09/1985



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi