Kiss Me Kiss Me Kiss Me - 08/2006


Príbeh albumu The Cure z bookletu jeho Deluxe edície


Rozumný muž žil dlhý a plodný život radiac sa starým príslovým, "Ak to nie je pokazené, neopravuj to."

Pozoruhodná kariéra The Cure však zdá sa bola založená na roztomilo svojráznej variácii tejto témy, ktorá by mohla znieť ,"Ak to nie je pokazené, pokaz to."

Od samého začiatku, v podstate každý nový album The Cure zlomil formu, z ktorej sa jeho predchodca odrazil a tak všetko začínalo v podstate odznova. Napriek raketovému medzinárodnému nadšeniu z albumu "The Head On The Door" (1985) bol Smith odhodlaný pre ďalší album nepoužiť rovnaký vzorec.

"Pre nový album som už v hlave nosil niekoľko nových skladieb, ale chcel som ostatných z kapely viac pritiahnúť do kreatívneho procesu. Tak som ich požiadal o nápady." S albumom, stále s pracovným názvom "Milión panien", Smith popoháňal kapelu do práce už v marci 1986, kedy všetci prehrávali ostatným svoje vlastné demá.

Neskôr v auguste, po inteznívnom letnom turné po Spojených štáoch a európskych festivaloch, na podporu kolekcie singlov "Standing On A Beach", ako aj filmovaniu pre koncertný záznam "Cure In Orange", začali pracovať na štúdiových demách v Ancient Market Town Of Draguignan, na juhu Francúzska. "Každý priniesol kazety so svojimi vecami, spolu sme si sadli a každý nápad hodnotili na stupnici 1 - 20... niečo na štýl Eurovision!" zasmeje sa Robert.

"Kapela tak spolu dala dohromady asi 40 skladieb," zaspomína koproducent Dave Allen. "Takže uskutočnili niekoľko demo sedení a skončili pri čísle 30, z čoho nahrali asi 27 demosnímkov."

Pri takomto zúženom výbere potencionálnych skladieb nastal čas na krátky oddych od štúdiových starostí. "Mali sme asi desať voľných dní, počas ktorých som mal možnosť popremýšľať o projekte a písať texty," poznamená Smith. "Presunuli sme sa do Toulonu, kde sme očakávali kľud, lenže vo Francúzsku sme sa stali slávni, takže kľud nebol možný nikde... tá pozornosť bola neskutočná. Pred hotelom doslova stanovali ako fanúšikovia, tak aj novinári. Bol tam neustály ruch... logicky sme sa nevedeli dočkať návratu do štúdia!"

Umelecký nahrávací komplex vlastil slávny jazzový pianista Hacques Loussier. Čo však bolo dôležité, ako spomína Smith, "bolo to situované v jeho vlastnej vinici a mali vlastnú odrodovú značku, dokonca aj koňak. Nikdy predtým sme nepracovali v rezidenčnom štúdiu, no okamžite sme si to tam zamilovali. Cítili sme sa tam ako na veľmi čudnej rodinnej dovolenke!"

A v tomto momente prinieslo Smithove rozhodnutie, zapojiť aj ostatných do procesu komponovania, svoje ovocie: "Simon prišiel s množstvom popových nápadov, zatiaľ čo Porl a Boris mali tendenciu ponúkať viac otvorené veci," dodal Smith. "Ja som si zo všetkého vybral to, čo sa mi pácilo a následne som kapele prezentoval upravené verzie."

Rovnako aj Robertove vlastné skladby viac nepatrili pod jeho vlastnú kuratelu. "Keď som dostal nápad, povedzme napr. pre skladbu "The Kiss", mohol byť kapelou kompletne zmenený. Takéto niečo sa v The Cure udialo skutočne po prvýkrát ... zvyčajne to bolo o tom, že som kapele povedal, čo majú hrať. Tentoraz som si v kľude mohol sadnúť a počúvať to, čo chceli hrať oni."

Jediný tieň, ktorý znepríjemňoval inak slnečné dni v Miraval, bol pokračujúci pád klávesáka Lola Tolhursta do hlbín jeho vlastného pekla. "Mučili ho rôzne závislosti," poznamená Smith, "a bohužiaľ, tým pádom sa príliš nezapájal."

Aj napriek tomu však zvyšok kapely dokázal dať dohromady dostatočné množstvo kvalitného materiálu a veľmi skoro sa ukázalo, že potencionálnych skladieb je omnoho viac, než ich dokáže pojať štandartný vinyl. "Dokiaľ sme nemali za sebou 2/3 plánovaného času v Miraval, sme o dvojalbume ani neuvažovali," zaspomína Smith. "Mali sme skompletizovaných až príliš veľa skladieb, čo rozvírilo čulé debaty o tom, ktoré z nich by sa mali dostať na album. Pri snahe natlačiť tieto piesne na štandartnú 45 minútovú nahrávku by sa totiž mohlo stať, že album by bol buď "príliš popový" alebo "príliš atmosferický" - a nemali sme jasno v tom, ktorá z možností by bola správna."

V kolektívnom zápale kreatívneho procesu si však Smith uvedomil, že čím ďalej, tým viac je pre neho zložitejšie získať dostatok času pre písanie textov. "Prvé dva týždne boli skvelé, každý deň som napísal jednu skladbu, lenže postupne mi "dochádzala para", to už nie, že som si len pospevoval, ale som už aj búchal do rytmu, začínal som trpieť, čo si odnášal aj môj hlas a bolela ma hlava!"

Vo vrecku mali len 10 uspokojivých vokálnych partov, keď prišla správa, že Jacques Loussier potrebuje svoje štúdio späť. "Nebola žiadna možno predĺžiť prenajatie štúdia," zaspomína Smith. "No a ja som sa zasa odmietal vrátiť späť do UK, takže som sa rozhodol cestovať na Bahamy, do Compass Point štúdia."

To, čo pôvodne vyzeralo ako dokonalé predĺženie miravalského sna sa veľmi rýchlo zmenilo v niečo, čo Smith nazval "jedna z najkatastrofálnejších nahrávacích skúseností vôbec." Nakoľko sa nahrávanie obmedzilo iba na vokály, zvyšok kapely a personál sa z Miraval presunuli domov. Spoločnosť Smithovi robili iba koproducent Dave Allen a šéf vydavateľstva Fiction, Chris Parry. "Strašne mi chýbalo to "teplo" z Miraval a hlavne mi chýbala kapela. V Compass point nebola žiadna zábava."

Smith teda opustil Bahamy o týždeň skôr, než znel plán a Parrymu oznámil, že sa presúva do Dublinu. V skutočnosti si však prenajal apartmán v Bruseli a počas januára 1987 dokončil album v tamojších ICP Studios. "Jedno z najlepších štúdií, v akých som kedy pracoval!," dodá. "Tak trochu som sa tam cítil ako v Miraval, mali tam bowlingovú dráhu, jubox... a výčap s belgickým bielym pivom!"

Po odolaní nátlaku Chrisa Parryho dať albumu viac amerického zvuku, čo chcel dosiahnúť pomocou mixáže s Bobom Clearmountainom, sa album "Kiss Me Kiss Me Kiss Me" dostal na pulty predajní 22.mája 1987 a zdobila ho obrovská fotografia Robertových krvavo červených pier.

Album sa v UK vyšplhal na 6.miesto a v USA vďaka nemu získali The Cure svoje tretie platinové ocenie za predaj. Komerčný úspech albumu bol dosiahnutý vďaka medzinárodným hitom ako "Why Can´t I Be You?", "Just Like Heaven" a "Hot Hot Hot!!!", čím dokázali, že úspech predchodcu, "The Head On The Door", nebola žiadna náhoda.

S prispením zvukovej palety klávesáka Rogera O´Donnella kapela zbierala ovácie aj na svetovom turné, počas ktorého sa The Cure etablovali na úroveň kapiel 1980-tych rokov, ponúkajúch dôsledne premyslenú a provokatívnu popovú hudbu, sprevádzanú s predajom miliónov albumov po celom svete.

A to vlastne ešte len začínali ...

zdroj: Kiss Me Kiss Me Kiss Me, Deluxe Edition, 14/08/2006



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi