The Top - 08/2006


Príbeh albumu The Cure z bookletu jeho Deluxe edície


"V určitom zmysle," povie Robert Smith, "je toto vlastne môj jediný sólový album."

Je to sólový album, ktorý ho priviedol k smrti bližšie, než by si akákoľvek ľudská bytosť želala dostať. V decembri 1983 uzavrel Smith rok popového hymnusu, "Japanese Whispers", s účasťou v najdôležitejšej britskej hudobnej relácii, Top Of The Pops, a to ako člen nie jednej, ale hneď dvoch veľmi úspešných kapiel. Ako líder The Cure sa vykrúcal na javisku počas sureálnej verzie "The Lovecats", kým sa nepredstavil so Siouxsie And The Banshees v beatlesáckej "Dear Prudence".

Udržiavať tempo na takomto výnimočnom stupní úspechu si žiada určitú vytrvalosť a Smith začal pustnúť. "Začiatkom roku 1984 som počas dňa pracoval v EEL Pie Studios, v Richmonde, na albume "Hyaena"," spomína. "No a čo som dokončil svoju časť, tak som nasadol do taxíka a ťahal rovno na západ, do Readingu. kde som až do rána pracoval na albume "The Top"... následne som sa pokúšal aspoň o pár hodín spánku, aby som opäť sadol do takíka a uháňal pracovať s The Banshees!"

Počas tohto drsného režimu sa mu domovom stal John Barleycorn pub, neďaleko Genetic Studios, kde Smith, spolu s Lolom Tolhurstom a bicmanom Andym Andersonom, mohol popíjať predtým, ako sa okolo polnoci dovalil do štúdia.

Aby sa spolu dostali do správnej nálady, uvaril Andy čarovný hubový čaj, po ktorom, ak začali o druhej nad ránom pracovať, začali veci fungovať akosi plynulejšie.

Smithovo pracovné "vyťaženie" bolo dôsledkom skutočnosti, že dvaja členovia aktuálnej zostavy kapely neboli tak úplne prítomní. Bassgitarista Phil Thornalley bol spútaný nahrávaním v Austrálii, kde pracoval ako inžinier na albume Duran Duran a Lol Tolhurst, stále viac oslabený konzumáciou drog a alkoholu (viac, než sa na štandardy Cure patrilo), síce v štúdiu fyzicky prítomný bol, no už dávno nie ako spoľahlivý a funkčný člen kapely. Výsledkom bola nevyhnutná skutočnosť, že Smith odohral prakticky všetky nástrojové party, až na bicie.

Album sa otvára s intenzívne emočným šialenstvom v podobe "Shake Dog Shake", ktorá dodnes patrí k Smithovým obľúbeným a takmer pravidelne otvára koncerty The Cure. "Bola to skutočne prvá tvrdá vec od čias "One Hundred Years" z "Pornography" a vlastne dokonale sumarizuje moje vtedajšie rozpoloženie mysle."

Inšpirácie ku skladbám albumu "The Top" čiastočne pochádzali zo Smithovej, už dobre zabehnutej, kultúrnej zásobárne - knihy, filmy a jeho vlastná kaleidoskopická, chaotická verzia reálneho života.

Napr. "Piggy In The Mirror" vznikla už začiatkom roku 1983, kedy Smith spolupracoval so Stevenom Severinom na projekte The Glove. Počas šialeného ponoru do sledovania čudných fimov, ktoré im pomohli pri realizácii projektu, si pozreli aj štúdiu režiséra Nica Roegsa, z roku 1980, o zmyselnej posadnutosti zlým načasovaním, samozrejme v spomalenom tempe. "Odkaz na ten film dodnes počuť v texte skladby," upozorní Smith. "Spolu s čoraz viac evidentnejšími narážkami na odpor voči sebe samému!"

"Bananafishbones", s charakteristickými garážovými rockovými klávesami z 1960tych rokov, získala svoj názov z krátkej poviedky J.D.Salingera, "A Perfect Day For Bananafish", ako aj zo stredovýchodnej atmosféry Múra nárekov, kde sa Smith zastavil v septembri 1983, počas zastávky v Jeruzaleme, na turné s The Banshees. "Zvuk davu od Múra nárekov bol až podivne znepokojivý," spomína. "A presne takú atmosféru som sa snažil oživiť v skladbe s rovnakým názvom."

Ako poznamenal Smith, je potrebné vziať do úvahy aj viac všeobecnú, no menej zrejmú, dávku ovplyvnenia. "S každým albumum, na ktorom pracujeme," povie, "si zostavím zbierku skladieb, ktoré majú v sebe určité "niečo", v čo verím, že si mi podarí zachytiť. V čase nahrávania "The Top" som mal takto k dispozícii "Getting Some Fun Out Of Life" od Billie Holiday, "Interstellar Overdrive" od Pink Floyd a "Things Fall Apart On The Hi-fi" od Cristini. S týmito skladbami v podvedomí dostávala tá nevšedná rozmanitosť albumu omnoho väčší zmysel."

K ďalšej charakteristickej črte albumu patrí fakt, že si Smith nečakane osvojil nové vokálne postupy. "Nikdy predtým som o sebe neuvažoval ako o spevákovi. Jednoducho som si nastavil myseľ pre potreby skladby a bolo."

V prípade albumu "Top Top" sa rozhodol pracovať so svojim hlasom tvrdšie. Osvojil si zmeny štýlov spevu tak, aby sa prispôsobil nálade samotnej skladby. Typicky zmučený Smith sa objavuje v búrlivej "Give Me It", no v "Dressing Up" cítiť akúsi lenivosť, kým v "Piggy In The Mirror" prevláda silná vynaliezavosť. "Pri spievaní vokálov k "The Caterpillar" som začínal mať obavy, či s tým už nezachádzam priďaleko... až za akúsi únosnú hranicu," prizná s úsmevom.

Album uzatvára jeho titulná skladba, začínajúca a končiaca evokatívnym, harmonickým hukotom a rytmikou klepotajúcej detskej hračky. "Vždy som bol tými rotujúcimi hračkami fascinovaný," prezradí Smith. "Bol som schopný ich púšťať na podlahe štúdia aj celú noc, kým sa mi podarilo nahrať ten správny zvuk. Fascinujúce ..."

Až obsesívna posadnutosť detailom sa stala pre koproducenta albumu, Dave Allena, natoľko alarmujúca, že následne označil prácu na albume ako "príšernú".

Posledný verš záverečnej skladby je však stručná a úplne výstižná: "Vráťte sa prosím, všetci!" Napriek zúfalému fyzickému a psychickému stavu si však bol Smith plne vedomý faktu, že aj keď obsahuje "The Top" množstvo skladieb, ktoré sa nedajú prirovnať k ničomu z jeho kreatívnej minulosti, samotní The Cure boli rozpadnutí.

"Potrebujem okolo seba iných ľudí," priznal krátko po tom. "Na "The Top" to bolo len o mne, Lolovi a Andym. Z ich strany však šlo, teda okrem bicích partov, len o veľmi malý vklad, či kritiku. Pravdepodobne ide o vôbec najhoršiu nahrávku, akú The Cure kedy nahrali."

Tieto drsné vyjadrenia naznačujú, že Smith v tej dobre prechovával k albumu krutý postoj a takisto ho označoval ako "pôžitkársky", "totálne dementný", či dokonca "posrane vyšinutý". Pri spätnom pohľade sa to však javí ako tromf. Ak by však bol "The Top" vydaný dnes, javil by sa ako fantastický vír jedinečných zvukov a bizarné experimenty by vyznievali absolútne čerstvo a súčasne.

Svet si mohol prvú ochutnávku z albumu dopriať 30.marca1984, kedy bola v Británii, ako debutový singel albumu, vydaná skladba "The Caterpillar". Aj keď až príliš prehliadaná, je "The Caterpillar" klasickým Cure dielom, plná rozkošných detailov, od energicky hravého úvodu až po multiúrovňové perkusie zahrňujúce všetko, kongami počnúc a kastanetmi končiac. K tomu treba spomenúť prekrásne rytmickú melódiu a nepokojne tikavé akustické pozadie. Skladbu by sme mohli pokladať za začiatok novej vnímavosti, tak charakteristickej pre ďalší album, "Head On The Door".

"Dnes vnímam "The Top" ako ohlasovateľa "The Head On The Door"," poznamená Smith. "Aj keď obsahuje množstvo odlišných stránok, hlavne z dôvodu spôsobu jeho vzniku. Nemám však pocit, že sa mi skladby podarilo spojiť do logického celku. S odstupom času som však v ňom objavil silnú, ak nie zvláštnu, vnútornú súdržnosť... a dnes môžem povedať, že album "The Top" naozaj milujem!"

Album bol nakoniec vydaný 4.mája a dosiahol, aj napriek nezvyčajne rôznym kritikám, 10.miesto v britskom albumovom rebríčku.

Predajnosť bola však to posledné, na čo Smith pomýšľal. Šialenstvo predchádzajúcich mesiacov bolo však nakoniec prekonané. "Keď bol vydaný "The Top", trpel som už len jedinou "chorobou"," spomína. "Vyrazil som na turné s The Cure, bez toho, aby som tomu všetkému rozumel a v deň, keď som sa z turné vrátil, vyrazil som na svetové turné s The Banshees. Od toho momentu ma ovládla permanentná triaška a na pódiu som zažíval seriózne mimotelové zážitky..."

Neskôr v máji poodialili The Cure všetky koncertné záväzky a Robert, so stratou zmyslov, kolísavým krvným tlakom a bezfarebnou pokožkou (výsledok niekoľkých otráv krvi) odstúpil aj z plánovaného turné The Banshees.

Našťastie, slovami starého klišé, čierna hodina Roberta Smitha bola signálom príchodu nového úsvitu. Ani nie o rok neskôr sa dokázal vrátiť s jednou z definitívnych zostáv The Cure a albumom, z ktorého sa stal svetový trimf ...

zdroj: The Top, Deluxe Edition, 08/08/2006



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi