Faith - 04/2005


Príbeh albumu The Cure z bookletu jeho Deluxe edície


9.septembra 1980 začali The Cure pripravovať skladby na ich tretí, nepomenovaný album.

Kvarteto, ktoré nahralo predchádzajúci album, "Seventeen Seconds", bolo zoštíhlenéna trio, keďže z kapely odišiel klávesák Matthieu Hartley, na konci nešťastného turné po Austrálii.

"Niečo sa jednoducho zmenilo," zaspomína Robert Smith. "Nezdalo sa, že by si to Matthieu užíval ako my. Všetko bolo zložité, všetkého bolo až príliš ... a to nás ostatných privádzalo k šialenstvu."

Medzi 27 a 29.septembrom prebehol neúspešný pokus nahrať zopár demosnímkov v londýnskych Morgan Studios a výsledok za veľa nestál. "Mali sme pocit, že "Primary" bola prvá dokončená skladba pre album," poznamená Smith, ale prvé demo malo ďaleko od spokojnosti. "Nahrali sme aj "All Cats Are Grey" a "The Holy Hour", ale ich verzie boli akési nemastné - neslané. Chceli sme, aby mali skladby smútočnú, no vášnivú atmosféru, ale akosi to nefungovalo. "

Aj keď album nemal názov, mal svoju ústrednú tému - súbor skladieb objavujúcich myšlienku viery. "Premýšľal som ako ste, vo veku dospievania, často naočkovaný a povzbudzovaný k dôvere v niečo "iné". Chcel som tú dôveru vyjadriť inak, chcel som pochopiť, prečo to ľudia v sebe majú, zistiť, či to bolo pre mňa skutočné."

Ku koncu roka táto téma naplno obsadila Smithovu myseľ, no na určitú dobu to zostalo prevažne vo forme túžby to pochopiť.

Napriek tomu sa 2.februára 1981 kapela do Morgan Studion vrátila, no stala sa z toho hlboko znepokojivá záležitosť. V nasledujúcom období totiž zomrelo niekoľko priateľov a známych kapely. Matke Lola Tolhursta pre zmenu diagnostkovali nevyliečiteľnú chorobu.

"V tom období, nech som bol kdekoľvek, som chodil do kostola, pretože som túžil cítiť akúsi spolupatričnosť," spomína Robert. "Pochádzam z veriaceho prostredia a chcel som proste cítiť to, čo ostatní. Chcel som v niečo veriť."

Sledujúc veriacich okolo seba, začali Smithove myšlienky naberať ucelenejšiu podobu a dokázal ich dostať aj do textov. "Nakoniec som to pochopil. Ľudia chodili do kostola preto, že verili vo vlastnú 'večnosť'. Začal som si uvedomovať, že ja v takúto večnosť neverím, čo ma desilo. Práve v ten deň som napísal text skladby "Faith" a pochopil som, že mám titulnú skladbu albumu."

Bohužiaľ, aj napriek faktu, že základ albumu sa už kryštalizoval v Smithovej mysli, spomenutý februárový pobyt v štúdiu sa nevydaril a niektoré z dôvodov boli chemické.

"Počas nahrávania albumu "Seventeen Seconds" sme skúsili nejaké tie drogy, no v čase "Faith" sa užívanie určitých látok stalo faktorom pracovnej dynamiky," vysvetľuje Smith. "Veci sa však začali naopak spomaľovať. Sebecké drogy... vybrali si svoju daň."

Morgan Studios boli zarezervované na prvé dva týždne v mesiaci, čo podľa Roberta stačilo na skompletizovanie albumu. Fakt, že mohli opäť pracovať si inžinierom/producentom Mikem Hedgesom, s ktorým spolupracovali pri nahrávaní predošlých dvoch albumov, dával Smithovi dostatočný dôvod na celkový optimizmus.

"Bol veľmi dôležitý," pomyslí si Smith, "nie, že sa postaral o zvuk, ale jeho účasť bola dôležitá, keďže bol na našej vlnovej dĺžke a chápal, o čo sme sa snažili. Takisto mal veľký zmysel pre čierny humor, ktorý bol veľmi nápomocný. Vždy bol štedrý, pokiaľ šlo o čas a znalosti, vždy sa podelil o to, čo robil a ako to robil. Od Hedgesa som sa vtedy o nahrávaní veľmi veľa naučil."

Napriek tomu sa za tie dva týždne veľmi nepohli a dokončili sotva šesť skladieb. "Zistili sme, že sa všetko pokúšame stále zlepšovať a zlepšovať. Nič nám neznelo správne, tak sme si museli zarezervovať viac štúdiového času - dva dni v jednom štúdia, dva dni v druhom, z čoho sme vždy kopec času zabili nastavovaním techniky a nástrojov."

Ako kapela brala drogy, tak sa vrhla aj na pitie. "Začal som sa vtedy cítiť veľmi frustrujúco. Spomínam si, ako som spieval "The Drowning Man", čakal som, kedy začnú vokály a v momente som zabudol na fakt, že som spevák ..."

V absolútnej dezorientácii sa však Robert Smith rovnako snažil vyrovnávať s pochmúrnymi, temnými náladami a začínal si uvedomovať, že nahrávanie sa stávalo neznesiteľné, pretože, paradoxne, oni sami boli znesiteľní. "Predstavte si to tak, že sme v štúdiu zažívali neuveriteľe veľa zábavy a mňa to znepokojovalo."

Dnes je nemožné rozpliesť všetky vlákna, ktoré sa splietli pri tvorbe albumu "Faith", no výsledkom bol hudba naplnená trýznivou, klaustrofobickou a emotívnou intenzitou, aká dovtedy nebola nikdy vytvorená.

Súdržnosť albumu Smith pripisuje vplyvu Mika Hedgesa. "Šlo mu to v štúdiu skvele a celé to tam držal pohromade, no pri spätnom pohľade mám pocit, že to nahrávanie zničili naše priateľstvo."

Aj z praktického pohľadu sa začali veci meniť. "Došli nám peniaze a aby sme mohli pokračovať, museli sme si požičiať od nahrávacej spoločnosti, čo znamenalo, že sa musel do nahrávania zapojiť aj Chris Parry ..."

Parry vlastnil Fiction Record a hoci umožnil The Cure preraziť tým, že s nimi podpísal zmluvu, jeho práca na prvom albume kapely viedla k frustrácii a Robert Smith ho okamžite vyrazil zo štúdia. Parry veľmi dobre opísal situáciu, v ktorej sa zrazu ocitol. "Objavili sa drogy, začali stúpať nároky, texty skladieb boli popísané v štúdiu po podlahe... bolo mi jasné, že takto ďalej pokračovať nemohli!"

Smith tak hlboko ešte neklesol a v takom stave nebol schopný vidieť projekt v celku. Takže veci šli stále ťažšie. "Snahou dokončiť album som bol čoraz vyčerpanejší. Spomínam si, ako som dokončoval vokály v štúdiu na Abbey Road a cítil sa neskutočne prázdny ... no o pár dní neskôr mi bolo jasné, že sme veľmi blízko k tomu, kam sme sa chceli dostať."

Album "Faith" sa na trhu v UK objavil 11.apríla 1981 a o dva týždne sa dostal do albumového rebríčka s najvyššou pozíciou 14 - dovtedy najlepšie umiestnenie kapely v rebríčku. "Pri pohľade späť," povie Smith, "musím priznať, že tento album milujem, a to aj napriek tomu, že v čase jeho vzniku som si nebol istý, či sme ho urobili správne. Nebol až taký extrémny, ako som pôvodne zvažoval a dúfal, že bude a takisto som mal pocit, že sme až príliš rýchlo ubrali z ostrosti."

A pokiaľ ide o tlač, Record Mirror album označil ako "bezcharakterný a neucelený", NME si sťažoval, že "v depresívnom význame nedáva žiaden zmysel". John Gill zo Sounds bol v podstate so svojim názorom osamelý, keď poznamenal, že tomu, kto chcel prekročiť hranice, zanechal album "Faith" odkaz v podobe "hlboko zakorenej nádeje a viery".

Lenže Robert Smith názory iných nepočúval; bol to chlap na svojej misii. "Faith" bol hlboko osobnou púťou do samého srdca dôvery a zrady, túžby a zúfalstva; ak aj mal obavy z toho, že výsledky jeho hudobnej, lyrickej a duchovnej cesty neboli dostatočné, extrémne dostatočné, či dostatočne temné, tak si uvedomil, že je iba jediný spôsob, ako to dosiahnúť ...

zdroj: Faith Deluxe Edition, 26/04/2005
autor: Johnny Black



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi