The Camden Palace, 19/11/1985


Rozhovor s Robertom krátko po skončení koncertu


Pamätáš si, ako ste zvykli ukončiť "M" a šperkovať veci, obzvlášť počas "Faith tour", v roku 1981?
Keď sme hrávali viacej vecí z "Faith" albumu, tak sme zvykli v závere viac improvizovať, vtedy to bolo všetko omnoho viac intenzívnejšie, než dnes. Ale to sme robili viac kvôli publiku, nie že by sme my sami chceli, ľudia proste chceli, aby sme takí boli.

Ale dnes ste napríklad improvizovali počas "A Forest", pridali ste v závere viac gitár.
V minulosti sme to robili s pocitom, že by sme proste mali. Dnes večer som podobný pocit nadobudol po "One Hundred Years", chcel som to proste niekam odpáliť, ale vzhľadom na povahu publika, ktoré sme dnes pritiahli, to nešlo. Mali sme dokonca hrať viac starších skladieb, pretože zloženie publika bolo staršie, než som očakával. Nabudúce budeme vedieť.

Vystúpenie The Cure sa mi veľmi ťažko hodnotí, pretože v 1981om ste boli skutočne dobrí a skladby z toho obdobia boli takisto veľmi dobré. Nejde o to, že by sa mi nové veci nepáčili, vaša hudba proste človeka dostane. Ale spomenul si, že budete opäť hrávať "Faith".
Áno, to preto, že turné už organizovať nebudeme, iba separátne koncerty, takže nám bude úplne jedno, čo by si publikum želalo. Hlavne ide o to, že "Faith", ako aj ďalšie skladby z toho albumu, jednoducho diktujú náladu celého koncertu. Ale nie vždy sa vyplatí tieto sladby hrať. Ono sa totiž nie vždy ľahko posudzuje, že si chce väčšina publika zahopsať alebo chce len stáť a pozerať: a skutočne je to niekedy ťažké, obzvlášť keď zopár ľudí prepadne želaniu, aby sme už radšej prestali hrať...

Vieš o tom, že 12" singel "Charlotte Sometimes" obsahuje na b-strane "Faith" z koncertu v Lille, z Faith tour?
To ani neviem, počkajte, musím odbehnúť.

(Bola to Mary, Robertove jediné dievča, ktoré mu už nespočetne krát zachránila život. Chcela objať. Trvalo celú polhodinu, kým sa nám podarilo opäť dostať na obežnú dráhu tučného Boba, ale nakoniec sa to podarilo!)

Určite si registroval Simonovu kapelu, Fools Dance. Poznáš ich skladbu "Cos I Miss You"?
Nie.

Jeho veci sú inak úžasné. Aj si bol na niektorom z jeho koncertov?
Bol som, dokonca som im mixoval zvuk. A mal som úprimný pocit, že sú dobrí.

Nevšimol si si, že Simon ti chcel na pódiu zaspievať? Teda mimo toho "Yeahs" v "Do You Wanna Touch"?
Čože? Akože chcel spievať?

No áno.
Ja som mu to už navrhoval, ale nechcel.

A prečo? Myslíš, že je za tým ego?
On sa predo mnou hanbí, pretože ma považuje za lepšieho speváka a preto spievať odmieta. Ale inak, mohol by to raz skúsiť.

Aký bol vlastne jeho dôvod návratu do The Cure? Potreboval peniaze na splatenie daní alebo si ho jednoducho chcel?
Požiadal som ho o to.

A spolu ste skomponovali aj nový album?
Presne tak.

Je to s ním pri komponovaní ľahšie? Pretože si myslím, že taká "Dressing Up" je brilatná skladba, obzvlášť melódia s tvojimi rozšírenými vokálmi.
Táto skladba, spolu s "Piggy In The Mirror", je to najlepšie, čo som kedy napísal.

Ale "Dressing Up" často nehrávate.
Hrávali sme ju minulý rok.

Späť k Simonovi. NIektoré skladby vydali Fools Dance na 12" vinyloch v Holandsku, napr. taká "I´m So Many" je veľmi silná. Počul si ju?
Nie som si istý. Spýtam sa na ňu.

Nakoniec by ma zaujímalo, či môže existovať aj iná kapela, ktorá vydá album "Pornography" a v zápätí niečo tak odlišné, ako "The Lovecats".
Ja som sa v prípade "The Lovecats" pozeral na The Cure ako na úplne inú kapelu. Vlastne som vtedy o The Cure ani nepremýšľal. Zakaždým, keď vydáme niečo tak odlišné od "Pornography", tak jednoducho nie sme The Cure, sme úplne iná kapela. Asi by sme sa vážne mali volať inak. Ale to by bolo pekne hlúpe.

autor: Peter Melon
zdroj: Bluer Skies fanzin, #10/1985



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi