Na slovíčko s Pearlom - 03/2015


Dva krátke rozhovory s Pearlom (Porlom) Thompsonom


Nebolo to o tom, že by sa Pearl Thomspon vzdal na konci 1970-tych rokov vzdal šance byť v The Cure, keď sa vlastne ešte volali The Easy Cure. Bolo to iba o tom, že jeho štýl nezapadal do minimalistického prístupu Roberta Smitha ku komponovaniu.
Kapela prerazila s prvým hitom "Boys Don´t Cry" a začala budovať svoju slávu, no Thompson sa venoval prácam na svojich projektoch. K The Cure nakoniec opätovne pripojil v roku 1984, kedy s nimi hrával na turné a na album "The Top" nahral saxofónové party. Do štúdia, k regulérnemu nahrávaniu, sa s The Cure dostal až v roku 1985, kedy nahrali celkovo šiesty album "The Head On The Door", na ktorom sa objavili hity ako "InBetween Days" a "Close To Me", čím si získali celosvetovú slávu.

Nebolo to však o tom, že by Thompson potreboval The Cure; bol spokojný so svojou vtedajšou kapelou, The Exotic Pandas, a z času na čas vystupoval s The Glove, s projektom Smitha a Severina (Siouxsie And The Banshees). V tom období si vychutnával svoju ďalšiu vášeň, maľovanie. Obaly album "Faith" (1981) a "Wish" (1992) partia k prácam, ktoré počas dekád venoval kapele. Dnes, po 30tich rokoch fungovania v rock´n´rollovom svete, najskôr s The Cure, neskôr s Pageom a Plantom (na turné v roku 1995), sa Thompson orientuje vyslovenie na umenie, čoho dôkazom je prvá veľká výstava jeho prác, ktorá prebieha od 6. do 19. marca 2015 v hollywoodskej Mr. Musichead Gallery, pod názvom "Looking Through The Eyes Of Birds".

"Aj maľovanie musí mať svoj rytmus," prezradil Thompson magazínu The Hollywood Reporter. "Ak raz objavíte médium a rozmer, na ktorom chcete pracovať, tak následne je to už veľmi fyzická záležitosť, ako keď uchopíte gitaru."

Za názvami ako "Padajúci Mesiac", "Tichá kaktusia báseň", či "Pyramídový oblak" sa skrývajú Thompsonove abstraktné predstavy divej prírody, zachytenej počas pobytu v kaňonoch na Malibu a Topange. "Ono sa zdá, že je v tom nejaká fundamentálna energia, ale tieto práce sú jednoducho výsledkom zbierania myšlienok a odkazov, ktoré nám posiela Zem," prehlási Thomspon na margo malieb rastlín a skál. "Môj štýl maľovania je vlastne postavený na spojení s tými vecami a hlavne spájaní ich dohromady."

Thomspon sa v žiari reflektorov chová prívetivo, ale zároveň dodáva, že mu to rozhodne nechýba. Pri hudbe, ktorá zaberala značnú časť jeho života, sa vždy pokúšal hľadať dostatok času pre maľovanie. Už v roku 2002 mal malú výstavu prác v anglickom Conwall, pod názvom "100% Sky", ktoré boli neskôr publikované v knihe Sarah Brittainovej s rovnakým názvom. No na pozadí toho všetkého zostala aj tak hudba, keďže nedávno dokončil s Gonjasufi pre vydavateľstvo Warp Records a v domácom štúdiu si pravidelne zaimprovizuje so svojimi priateľmi. Takže opätovný návrat k The Cure je na spadnutie?

"Nikdy nehovor nikdy, veď koľkokrát som od The Cure odišiel a opäť sa k nim vrátil?" zasmial sa Thompson, hoci väčšinu zo svojej Cure zbierky, ako aj gitary, rozpredal v aukcii, v roku 2012. "V súčasnosti to však nevnímam ako reálnu možnosť."
A čo tak spolupráca s Pageom a Plantom? "Ak mi Page zavolá a spýta sa, "Nechceš stráviť niekde bluesovú noc?", rozhodne nepoviem nie," dodá Thompson. "Je to skvelá osobnosť, pokiaľ ide o spoluprácu s ním. Je jeden z tých, ktorí doslova bažia po veciach bez prípravy."

A zatiaľ čo sa Thompson vyhýba radosti z hudobných spoluprác, teší sa zo smerovania do, ako to on nazýva, novej fázy jeho kariéry. "Byť len sám sebou a chŕliť von to, čo je v mojom vnútri. Pre mňa je to absolútne uspokojivý pocit. Samozrejme, nedá sa to porovnať s 10 000 ľuďmi kričiacimi pod pódiom, ale ten istý pocit si môžete vytvoriť."

zdroj: The Hollywood Reporter, 05/03/2015

Jeden zo zakladajúcich členov The Cure, Porl Thompson, nemôže ani po 20tich rokoch uveriť, že koncertoval s ikonami Led Zeppelin, Robertom Plantom a Jimmym Pageom.

Gitarista, ktorý si zmenil meno na Pearl Thompson, a z hudby presedlal na maľovanie, bol šokovaný, keď ho Plant, inak fanúšik The Cure, prizval pred 20timi rokmi na turné s Pageom, v rámci kampane k albumu "No Quarter". Ako spomína, "Odišiel som z The Cure, aby som mal viac času na maľovanie, keď mi zrazu, sčista-jasna, zavolal Robert Plant. Spočiatku som si myslel, že si zo mňa niekto vystrelil. On vážne zbožňoval The Cure, čo mi prišlo viac, než zaujímavé, a navrhol mi, aby som sa niekedy uňho zastavil."

"Bola to príležitosť, aká sa neodmieta. Vystúpili sme spoločne v televíznej šou, no šlo nám to spolu tak dobre, že začali premýšľať o turné a spýtali sa ma, či by som nechcel na cesty s nimi vyraziť aj ja. Bolo to také absolútne nenútené a ja som fungoval s nimi ako gitarista. Zároveň však bolo hranie s Jimmym Pageom dosť znepokojujúce, hlavne keď uvážite, že mali v úmysle veľmi často meniť setlist a často vyberali skladby, ktoré nemal nik naskúšané a chceli ich zaradiť do setlistu hneď na druhý deň. Neostávalo Vám nič iné, len sa zavrieť do hotelovej izby, urobiť si niečo ako domácu úlohu a na druhý deň zvládnuť veci ako "The Song Remains The Same". Bolo to zložité, no zároveň v tom bola veľká výzva a nadšenie."


Thompson zároveň trvá na tom, že by medzi Plantom a Pageom bolo niečo iné, než iba obrovské priateľstvo. "K žiadnym drámam nedošlo. Bola to obrovská šou. K dispozícii sme mali dva orchestry a tak bývali zvukové skúšky skutočne zaujímavé." Plant a Page sa však nakoniec aj tak v roku 2007 rozhádali po tom, čo po jednorázovom vystúpení Led Zeppelin v Londýne odmietol znovuoživiť kapelu.

zdroj: Contact Music, 10/03/2015



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi