Austrália očakáva The Cure - 08/1981


Telefonický rozhovor so Simonom Gallupom


Tohtotýždňový príchod The Cure do Austrálie, kde otvoria druhú časť ich World Picture Tour ´81, súvisí s ich novým albumom "Faith", ktorý si razí cestu rebríčkami. Ich koncerty sa výborne predávajú a nechýba ani pozornosť médii. To všetko je v úplnom protiklade so situáciou spred roka, kedy kapela zavítala do Austrálie po prvýkrát. Vtedy boli samozrejme v podstate absolútne neznámou kapelou. Na konci austrálskeho turné však už boli oslavovaní ako hrdinovia.

Odvtedy získala kapela takmer kultový status, vydali niekoľko singlov, ich debutový album, "Three Imaginary Boys", sa objavil na pultoch s importovanými nahrávkami a ich produkcia sa teší hranosti v FM éteri. V Austrálii bol spomenutý debut vydaný pod názvom "Boys Don´t Cry" cez vydavateľstvo Seven Records, čo sa stalo veľmi rýchlo po vydaní ich druhého albumu, "Seventeen Seconds", kedy bolo ohlásené blížiace sa austrálske turné kapely.

V mojom svete, ako aj vo svete rozhlasového éteru, patrí album "Seventeen Seconds" k najlepším albumom minulej zimy - "bezútešný, chladný, mučivý, občas zatrpknutý", "úprimný", "reálny"... tak bol často opisovaný v recenziách.
Samozrejme, najhoršia vec na albumoch, tak energických a úspešných ako "Seventeen Seconds" (k tomu treba spomenúť nezabudnuteľné turné) je fakt, že musia mať nasledovníkov.
"V podstate sme ani nepremýšľali v štýle, že musíme vyprodukovať pokračovanie," prezradil mi bassgitarista v prerušovanom telefonickom rozhovore, ktorý mi poskytol z rodného mesta The Cure, Crawley v Anglicku. "Ale po Vianociach sme asi dva týždne nacvičovali a zrazu sme mali základ nového albumu. No a tak sme sa vybrali do štúdia. Myslím, že jediným postojom v tomto prípade bolo, aby to všetko bolo ešte abstraktnejšie."

Kapela dokončila album "Faith" začiatkom tohto roka. O klávesáka Matthieu Hartleya prišli už dávnejšie a aktuálnu zostavu tvorí Gallup, spevák/gitarista Robert Smith a bubeník Lol Tolhurst. Zatiaľčo sa Smith stará o komponovanie väčšiny materiálu The Cure, finálny produkt je nakoniec výsledkom práce celej kapely, vrátane spolupráce s ko-producentom Mike Hedgesom.

Album "Faith" si ponecháva väčšinu z pocitov "Seventeen Seconds", no hudobne sa Cure opäť pohli. Na "Seventeen Seconds" boli dlhé skladby, s otvorenými zvukovými štruktúrami, čo nájdete aj na novom albume, no tie sú viac definované, omnoho tvrdšie a ostrejšie. Hertleyvu stratu Smith kompenzuje s doslova minimálnymi klávesovými vstupmi, no zároveň aj úbytkom gitarových partov. Gallupova bassa je priebojnejšia, zatiaľčo Tolhurstova hra na bicie je typicky neprerušovaná.

"O Matthieua sme prišli po austrálskom turné," zaspomína Gallup, "a dva týždne na to sme už boli na cestách po Anglicku."
Museli sa situácii prispôsobiť, či sa im to páčilo alebo nie, a počas nasledujúcich dvoch mesiacoch koncertovania opäť v trojici pochopili, že sa mnohému priučili.

"Faith", podobne ako predtým "Seventeen Seconds", je jedinečne kohezívny album. Ak album "Boys Don´t Cry" zosobňoval Smithovu zraniteľnosť a "Seventeen Seconds" dokumentovalo jeho následné "zrútenie", tak "Faith" je potom o tom všetkom. "Faith" jednoducho našiel Smitha v pozícii, kedy sleduje svoje vlastné kroky.

"Všetky tie skladby v sebe zahŕňajú pocity, ktorými sme v tom čase prechádzali," dodal Gallup. "Rozdiel je skôr v tom, že tento album je viac optimistickejší a pozitívny."

Aj to je jeden z dôvodov, prečo album "Faith" zaznamenal okamžitý úspech aj v Anglicku, kde sa dezorientovaná mládež začala na uliciach búriť. Ako album, tak aj singel "Primary", mali v sebe od začiatku jasný hitový potenciál (hoci podľa mňa je práve "Primary" najmenej strhujúca skladba na albume, pretože vyznieva viac ako "I Will Follow" od U2, ktorou zasa vykradli skladbu "Public Image" od rovnomennej kapely). To samozrejme malo svoj vplyv aj na zlom v Austrálii, ako aj to, že The Cure sú na hony vzdialený od toho odpadu, ktorým kŕmi uši poslucháčov austrálsky rozhlasový éter.

"Myslím, že si ľudia uvedomili, že tie bezstarostné popové skladby sa nedá počúvať do nekonečna," zdvorilo skonštatoval Gallup. "Na druhej strane som si nie istý, pretože neviem, či sú v Austrálii skutoční fanúšikovia The Cure. Ale viem, že je tam mnoho ľudí, ktorým sa páčime. Sme kapela, ktorú si ľudia pustia v konkrétnej nálade."

Na tomto austálskom turné však The Cure už budú hrať v halách, budú im predskakovať lokálne kapely a pred samotným vystúpením sa bude premietať film s názvom "Carnage Visors", o ktorý sa postaral Gallupov brat Eric (ako aj o názov "World Picture Tour")
"Po poslednom britskom turné, po deviatich mesiacoch hrania, sme sa začali zaoberať otázkou koncertnej rutiny." Takže "Carnage Visors" je akýmsi pokusom o zmenu. "No, na tomto albume sú skladby, ktoré sme schopní zahrať naživo všetky; Robert totiž popri gitare zvláda na pódiu aj klávesy. Takže hráme všetko z "Faith", veľa vecí zo "Seventeen Seconds" a asi tri skladby z debutového albumu. Celkový pocit vo výsledku je trochu agresívny, no takisto viac pohodový, teda ak si to dokážete predstaviť."

Neexistuje dôvod, prečo by The Cure nemali byť dnes rovnako skvelí, ako keď tu boli naposledy; vtedy ma presvedčili, že sú jednou z najlepších kapiel na svete.

zdroj: Rolling Stone Australia, 08/1981



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi