Andy Vella pre Rock101 - 09/2014


Exkluzívny rozhovor s Andym pre mexický magazín Rock101


Zdravím Andy. Je nám cťou si s tebou vymeniť zopár slov. Tento rozhovor tvorí súčasť série diskusii, ktorou chceme priblížiť prácu vybraných fotografov, dizajnérov a iných ľudí, a zároveň je to priestor pre nich, aby o sebe niečo povedali.
Andy:
To je milé, ďakujem, som takisto poctený! Vždy som chcel navštíviť Mexiko, no nikdy sa mi to nepodarilo, takže dúfam, že raz svoj sen premením na skutočnosť.

Mohol by si nám prosím priblížiť moment, kedy si sa úplne prvýkrát dostal do kontaktu s The Cure? Čo vieme, tak to bolo v ranných 1980-tych rokoch, kedy chystali vydanie svojho tretieho albumu. Aké si mal vtedy skúsenosti s Robertom, Simonom a Lolom?
Andy:
Pamätám si, keď som sa po prvýkrát stretol s Robertom a Lolom. Zašiel som vtedy do ich skúšobne, v ktorej svojho času pripravovali skladby pre album "Three Imaginary Boys" a neskôr "Seventeen Seconds". Bol som v úplnom úžase, rovnako ako keď som ich videl ako predskokanov The Banshees, či na ich koncerte v Portsmouth, kde sa zastavil v rámci turné k albumu "Seventeen Seconds" (to všetko ešte predtým, než sme začali spoluprácu). Robert mi vtedy povedal, že sa mu strašne páčia moje práce a tešil sa na tie nové. Vtedy som mal pocit, že môj život bol o orientovaní sa v poondiatej umeleckej škole.

A ako vnímaš novú knihu "Obscure", ktorá mapuje 33 rokov tvojej spolupráce s The Cure? O čom to vlastne celé je a čo to pre teba znamená?
Andy:
Je skvelé mať možnosť ukázať svetu fotografie kapely, ktoré doteraz neboli nikde prezentované. Celé roky boli ukryté v mojej dubovej zásuvke, mám ich tam strašne veľa a skvelé na tom bolo, že mi to Robert pomohol dať celé dohromady, za čo som mu veľmi vďačný.

V podstate si za tých 33 rokov sledoval celý vývoj The Cure. Som si istý, že existujú momenty, ktoré si pamätáš viac, než tie ostatné. Môžeš nám niektoré z nich priblížiť?
Andy:
Myslím, že jedna z najvydarenejších skúseností s The Cure bol let do Rio De Janeiro. Takisto moment, kedy som Robertovi ukázal finálnu verziu obalu albumu "Kiss Me Kiss Me Kiss Me", ktorý sme s Porlom museli následne doladiť v Írsku. Rovnako sme v albumovom štýle natočili v Paríži film "Tea Ceremony", s ktorým sa neskôr otvárali koncerty v rámci The Kissing Tour 1987.

Keď už si teda zapojený do návrhov obalu nového albumu kapely, a k nemu prislúchajúcich singlov, v ktorom štádiu vlastne začína tvoja práca? Už v štádiu príprav demosnímkov alebo až potom, čo je kompletný album pripravený k vydaniu?
Andy:
To záleží skutočne od veľa vecí, ale obyčajne mám to šťastie, že som pozvaný do štúdia ešte v štádiu, kedy sa celý album začína len rodiť, kedy sa objavujú prvé pracovné názvy a môžem tam zachytiť celú tú atmosféru albumu. Milujem pobyt v štúdiu, kedy môžem vidieť a hlavne počuť, ako sa album vyvíja.

Máš k dispozícii, pokiaľ ide o jednotlivé fotografie, absolútnu voľnosť alebo ti Robert Smith, prípadne niekto iný z kapely, posunie svoje nápady, či náznaky smerovania?
Andy:
Obyčajne sa na úvod zhodneme na pocite z albumu a potom už to necháme na kreativite, kam nás to zavedie.

V Parched Art si spolupracoval s Porlom. Ako fungoval kreatívny proces nad prácami pre The Cure, keď Porl bol zároveň ich gitaristom?
Andy:
Sme silný tím, absolútne sústredený, uzavretý v bubline tvorby niečoho absolútne nového. V takých chvíľach sa nás nič netýka, sme uzavretí v špirále kreativity. Obyčajne popri tom skonzumujeme ohromné množstvo čaju a samozrejme aj použijeme veľa veľa šálok.

V minulom roku navštívili The Cure Mexiko, v rámci ich LatAm turné. Počas celého turné bol s nimi aj Tim Pope, ktorý točil rozhovory s fanúšikmi. Mali sme to šťastie, že sme sa s ním stretli práve v deň, keď kapela hrala v Mexiku a bol s nami aj fanúšik, ktorý mal na sebe tričko s emblémom singla "Boys Don´t Cry". Tim nám v rýchlosti prezradil, že bol s kapelou v tom správnom momente, kedy vznikla fotografia z obalu singla a dodnes patrí k tým najreprezentatívnejším fotografiám kapely. Môžeš nám o tom fotografovaní povedať viac? Vznikla počas filmovania videoklipu k singlu?
Andy:
Tima zbožňujem, je podľa mňa najlepší, vždy som sa nádejal, že by mohol sfilmovať môj pohreb, samozrejme v čierno-bielych farbách. Keď fotografujem na filmovačkách, tak obyčajne fotografujem medzi samotných natáčaním, nikdy to nechcem inak, takže si vždy počkám na ten správny moment a to je podľa mňa na fotografovaní to najúžasnejšie. Na tú spomenutú fotografiu som naozaj veľmi pyšný, ako aj na celé to fotografovanie.

Počas toho krátkeho rozhovoru s Timom som sa ho spýtal, ktorý z jeho videoklipov by označil za "najobľúbenejší". Povedal, že "InBetween Days" a "Wrong Number". Dnes, po toľkých rokoch a prácach, ktoré si pre kapelu vykonal, čo z toho by si označil ako "najobľúbenejšie dielo", myslím tým obaly albumov a singlov, a na ktorý z nich si najviac hrdý?
Andy:
Je ich veľa, ku každému z nich sa viaže výnimočný príbeh, spomeniem "Kiss Me Kiss Me Kiss Me" a všetko, čo s tým albumom súviselo, potom "Disintegration" a "Standing On A Beach", a všetko, čo prišlo potom, ktorákoľvek z tých prác by sa mohla označiť za najlepšiu.

Pre The Cure sú typické aj logá kapely. Zo všetkých tých, ktoré vždy reprezentovali nový vek kapely, ktoré je tvoje najobľúbenejšie?
Andy:
To roztešené z obdobia "Head On The Door", ale takisto mám rád to z obdobia "The Top", ako aj to súčasné.

Takisto si bol zaangažovaný do projektu "Secret 7", kde si navrhoval nový obal pre singel "Friday I´m In Love", ten pôvodný si pred pár rokmi navrhol s Parched Art. Bolo ťažké prísť po rokoch s niečim úplne novým, keď si vlastne spoluautorom originálu? Ako prebiehal celý (nedávny) proces?
Andy:
Ako kreatívny umelec si musíte vytvoriť iný pohľad na niečo, čo ste vytvorili pred rokmi, a hlavne si dokázať užiť tvorbu novú. V podstate som si znovu a znovu prehrával tú skladbu veľmi nahlas a urobil to, čo som cítil, že by som urobiť mal... nechal som sa tou skladbou jednoducho unášať, no a samozrejme, že som obal maľoval v piatok. No a následne sa stala tá najlepšia vec: akýsi fanúšik si kúpil originálne dielo v galérii projektu Secret 7 a neumiestnil ju následne na ebay, čo je úžasné.

Veľmi pekne ďakujem za rozhovor. Tu v Mexiku máme celé légie fanúšikov The Cure, ktorí sa už tešia na vydanie knihy. Nemáš pre nich zopár slov?
Andy:
Ahojte, dúfam, že si "Obscure", môj pohľad (a nadhľad) na najlepšiu kapelu na svete, užijete... vidíme sa v Bokeh!

zdroj: rock101.com.mx



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi