Roger O´Donnell z The Cure - 02/1998


Interview s Rogerom uverejnený s niekoľkomesačným odstupom.


Halloween v New York City. Čas, kedy aj tí najhúževnatejší fanúšikovia The Cure na seba obliekajú svoje najlepšie zamatové kúsky a na perách si rozmažú rúž bez strachu z výsmechu. Je snáď lepšia príležitosť uviesť posledný album kapely spolu s vystúpením v malom klube? No Briti sú tu skôr náhodou, než kvôli silnej túžbe po sladkostiach (či zábave). Ono, oslava strašidiel je už v Severnej Amerike fenoménom.
Význam a dôležitosť tejto noci chápe klávesák Roger O´Donnell omnoho lepšie, než jeho kolegovia, nakoľko v polovici 1990-tych rokov žil nejaký čas v kanadskom Toronte (aby sme boli presní - v Cabbagetown). Na rozhovor s niekým iným, než s Robertom Smithom, sme mali hneď dva dôvody, a peniaze to rozhodne neboli. Faktom je, že práve O´Donnell je ten najpovolanejší, kto môže okomentovať aktuálnu kolekciu singlov z obdobia 1987 - 1997, "Galore", ktorá vlastne reprezentuje dekádu jeho pôsobenia v kapele. O´Donnell posilnil pozíciu klávesáka Lola Tolhursta na turné k albumu "Kiss Me Kiss Me Kiss Me" v roku 1987, neskôr už participoval na albumoch "Disintegration" a "Wild Mood Swings". Radšej mu však nehovorte, že "Galore" sa stráca v tieni kompilácie "Staring At The Sea" z roku 1986, ktorá mapuje ranné, temné obdobie kapely.
"V časoch masteringu "Galore" bol Robert veľmi zaneprázdnený," spomína O´Donnell, "takže sa vám pokúsim zodpovedať všetky tie bláznivé otázky. Počúvanie tých skladieb v tomto poradí, ja by som to zostavil inak, bolo úžasné. Tých desať rokov vlastne zodpovedá môjmu pobytu v kapele. Dúfam, že to nevyznieva namyslene, ale mne sa pri tých sklabách vynára kopec spomienok ..."

Je zložité počúvať "Galore" a pritom zastávať názor, že od čias "Charlotte Sometimes" The Cure nenahrali poriadku skladbu: "Just Like Heaven", "Hot Hot Hot" ,"Lullaby", "Fascination Street", "Friday I´m In Love", "Letter To Elise" a "Strange Attraction" rozhodne nie sú skladby na jedno použitie z dielne kapely, ktorá pôvodne takou byť mala (a to sme vymenovali len sedem kúskov z celkových 18). V rodnej Británii už niekoľko rokov nevenujú The Cure takmer žiadnu pozornosť a aj to bol dôvod, prečo sa kapela rozhodla stráviť týždeň, kedy vychádza "Galore", v Amerike a odvďačiť sa fanúšikom za vernosť.
"Sme anglická kapela a väčšinu času a energie investujeme práve tam. Prečo? Veď nakoniec, už tam pre nás po hudobnej stránke nič nemá význam. Médiá nás tam nenávidia, majú pocit, že už nemáme čo povedať. Ak tam raz dostiahnete určitú úroveň, myslia si, že by ste sa mali už navždy stratiť. S kapelami ako napr. Depeche Mode zaobchádzajú presne tak isto," dodá a poukáže na Davida Gahana, ktorý nenápadne posedáva v hotelovom bare. "Nedávno som si obzeral nejaké tie výklady v obchodoch, keď ku mne pristúpilo jedno dievča a prehlásilo, "Ty si z The Cure, nie?". Prezradila mi, že je z Toronta! Angličania nás vôbec nepoznajú a ak nás aj spoznajú, obídú nás bez záujmu. Naopak, v Spojených štátoch si hudobnú dlhovekosť naozaj vážia a vedia ju oceniť."

Uznanie nie je práve dôvod, prečo sa O´Donnell na čas usadil na tomto kontinente (samozrejme, že za tým treba hľadať ženu), skôr išlo o možnosti súvisiace s dokončením jeho prvej sólovej nahrávky. Hoci jeho autorské príspevky v The Cure sú badateľné (jedna z Rogerových "cure" skladieb je aj "Fear Of Ghost", ktorá sa nachádza na b-strane ich najúspešnejšieho singla "Lovesong"), v jeho hlave bolo vždy viac hudby, než kapela dokázala absorbovať.
"Keď komponujem, tak to niekedy znie ako The Cure a niekedy zasa nie. V kapele komponujeme piati a album pojme asi 12 skladieb. Môj sólový album vznikol v období, kedy som z kapely odišiel. Faktom je, že zopár z nich už existovalo v podobe demosnímkov, ktoré som predstavil Robertovi, lenže som musel odísť a nemal inú možnosť, ako skladby prezentovať. Nemal som v záujme vydať ich komerčne, pretože nie so všetkým, čo som urobil, som sa chcel podeliť s vydavateľstvom. Nechcel som, aby mi niekto radil, že by som mal čokoľvek z toho zmeniť. Aj tak by mi to bolo jedno a urobil by som si to po svojom."

Album "Grey Clouds Red Sky" bol vydaný vo vlastnej réžii v roku 1994, v limitovanom náklade, iba v Kanade, v distribúcii Plan 11. Tí, ktorí sa k nemu dostali, objavili album plný inštrumentálnych skladieb, úplne odlišných od čohokoľvek, čo by mohlo súvisieť s The Cure. Všetky "nástroje" nahral O´Donnell sám a vytvoril tak náladovú, bezstarostnú atmosféru. New wave jazz?
"Ten album nebol ovplyvnený ničím. Išlo o najčistejšiu formu hudby, ktorá vychádzala zo mňa samého," povedal. "Na nič iné som pri tom nemyslel. Nemyslel som na komerčnú stránku, ale na konkrétny štýl. Bol to čistý prílev hudby a nechcel som pri tom, aby mi niekto hovoril, či tam niečo bolo alebo nebolo dobré."

Ale späť k The Cure. O´Donnell si vie stále zariadiť čas na vlastné veci (Plan 11 majú v pláne vydať kompiláciu, na ktorej bude jeho nová skladba), ako aj na spoluprácu s ostatnými. Jeho nová priateľka je z Islandu a aktuálne sa podieľa na albume islandskej kapely Maus - ich práce sú zatiaľ dostupné iba na Islande, pod značkou nezávislého vydavateľstva Spor.

"Sú veľmi mladí a milujú The Cure," dodal. "Zbožňujem ich energiu a entuziazmus. Zahral som si s nimi len tak, pre zábavu a nakoniec sme dali dohromady 9 skladieb za 3 dni. Nedávno boli v Anglicku, kde sme remastrovali nejaké veci, každú noc sme chodili von a vždy skončili u mňa doma na podlahe!"

Hoci sa The Cure tešia celosvetovému úspechu, aj so všetkým, čo si hudobný priemysel vyžaduje, O´Donnell tvrdí, že kapela sa dožaduje vlastnej nezávislosti a hľadá nové spôsoby, ako tvoriť a prezentovať vlastnú produkciu. Pre tento rok pripravujú nový materiál a hoci do médii prenikli iba skutočne vágne informácie, skladby sú vraj dokončené a na niektorých sa podieľal aj Reeves Gabrels, gitarista Davida Bowieho, ktorý by mal s kapelou aj vyraziť na turné. "Nedávno Robert prišiel so skutočne zaujímavými nápadmi," prezrádza O´Donnell. "Dvojdiskový album, na ktorom by každá skladba mala dve verzie. Jednu verziu by sme nahrali ako skutočná kapela, naživo a pekne surovo. Druhá verzia skladby by bola štúdiová. Niečo na spôsob singla "Wrong Number", s ktorým sme prišli do štúdia a nahrali ho ako kapela. Následne sme s ňou šli do iného štúdia a nahrali ju opäť."

The Cure sa takisto zaujímajú o nový spôsob distribúcie, obzvlášť prostredníctvom Internetu. Kapela sa už pôsobivo prezentovala na svoje oficiálnej webovej stránke a obzerá sa po novej technológii, čím by sa vymanila z pazúrov nahrávacej spoločnosti.

"Pri poslednom albume to bolo tak trochu idylické," vysvetľuje O´Donnell. "Pripravili sme obal, nové logo. Vrátilo nás to do čias punku, kedy sme mali kontrolu nad všetkým. Chceli sme to obmedziť ešte viac, aby do toho bolo zapletených čo najmenej ľudí a Internet je technológia, ku ktorej máme naozaj blízko. Už existuje nástroj s názvom Liquid Audio, ktorý vám umožňuje sťahovať veci v CD kvalite. Keď nám vyprší zmluva, čo bude po ďalšom štúdiovom albume, tak možno ďalší album vydáme práve s pomocou spomenutej technológie."

zdroj: Chart, 01/02/1998



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi