Vysoko s The Cure - 06/1992


Časť tlačovky s The Cure uverejnená v juhoafrickom magazíne Top 40.


Ako vysoko ste sa museli dostať pri nahrávaní tohto albumu a ako vysoko si dnes, krátko pred vydaním albumu?
Robert:
"Myslím, že celková atmosféra súvisiaca s nahrávaním albumu bola na najvyššej úrovni, v porovnaní so všetkým, čo sme za posledné, veľmi dlhé obdobie, robili. To hlavne preto, že naša päťka je na tom absolútne skvele. Ale to "vysoko", na ktoré sa odkazujete - asi narážate na trochu intímne veci, ku ktorým sa nikdy nepriznáme - ... bola to proste skvelá zábava. Na albume je ale aj niekoľko pekne smutných, až depresívnych vecí. No celkový zvuk by som označil za povznášajúci.

Takže stále postupne rozširujete už aj tak obsiahlu knižnicu nahrávok The Cure. A ako je to vlastne s výberom skladieb a stavaním setlistu na nadcházajúce turné?
Perry:
"Nebudeme premosťovať naše albumy... turné bude proste poctou novému albumu."
Robert: "Tak ako vždy, aj v prípade tohto albumu budeme hrať značnú časť, ak nie úplne všetky skladby. Zvyčajne vyrážame na turné s balíkom 40-tich nacvičených skladieb a skončí to tak, že takmer každú noc odohráme 26-30 z nich, väčšinou tie isté."

Ešte stále ste na pódiu spontánni?
Robert:
"Už ani nie, skôr je to už vzácnosť. Tá spontánnosť sa skôr dostala na úroveň, kedy sa v momente rozhodneme, ako zahráme ten ktorý song. Ono, ak by sme hrali pred 60 000-ovým davom a ja by som sa otočil k chalanom s vetou "Zahrajme "Dressing Up"", ktorú sme asi od roku 1985 ani len neskúšali, tak si nemyslím, že by z toho boli nadšení. Ono, jasné, že by sme to asi zvládli, ale rozhodne by to nebola tá najlepšia vec, akú sme kedy dali."

Bolo nahrávanie albumu radostnou skúsenosťou?
Simon:
"Veľmi radostnou."

Ako ovplyvnila vaše umelecké ciele postupne sa zvyšujúca popularita a úspech, obzvlášť v Spojených štátoch?
Robert:
"To, čo robíme, to v podstate nezasiahlo. Jediná vec, ktorú si v podstate uvedomujeme, a to je tá dobrá stránka popularity, je fakt, že dnes nás má šancu počuť omnoho viac ľudí, než pred takými desiatimi rokmi. V tých časoch, nech sme nahrali čokoľvek, nám bolo jasné, že musíme vyraziť na cesty a nájsť si svoje publikum, kdežto dnes ľudia hľadajú nás. Samotná kapela sa ale v podstate nezmenila. Skôr sa zmenil samotný stredný prúd. Zmenili sa aj rádiá, ktoré si dnes našu hudbu osvojili."

Ešte stále robíš v hudbe kompromisy?
Robert:
"Nie. Ide o to, že to, čomu sa venujeme, nepotrebuje kompromisy v zmysle ako keby sme boli hardcore kapela a premýšľali by sme v zmysle, "No, hardcore sa veľmi v rádiách nehráva, bolo by lepšie, keby sme zjemnili". Naša produkcia sa nevyznačuje agresívnym zvukom, len je jednoducho pre rádiové vysielanie trochu čudná, resp. pre publikum, ktoré sa považuje za "normálny štandard". Ľudia majú tendenciu nás považovať za smiešnych, a rovnako aj našu produkciu, ale my sme nikdy neuvažovali o zmene zvuku, pretože to, čo robíme sa nám páči a máme to radi."

Simon: "Už len naznačiť, že by sme mali urobiť kompromis, by bolo čudné, pretože keď sme v štúdiu, tak absolútne nepremýšľame o tom, ako a či sa bude nahrávka predávať. Viete, jedinou hnacou silou v našich hlavách je želanie, aby sa nám naša práca po jej dokončení páčila. Ak sa na konci z toho vykľuje popová skladba, ktorú budeme zbožňovať, a zároveň sa bude veľmi dobre predávať, nič sa tým pre nás nezmení. Ani v prípade, ak by sme prešli na trash metal."

Robert: "Ale aj takýto spôsob zmýšľania má svoje úskalia, pretože ak sa vydáte iným smerom, tak môžete vyprodukovať veci, ktoré nebudú obľúbené, čo považujem za hlúposť."

Ako je to s priateľstvom medzi Vami, keď nie ste práve v štúdiu alebo na turné? Je to tak, že pracujete s vlastnými nápadmi a neskôr ich dáte spolu dohromady a pracujete na nich alebo ste v neustálom kontakte?
Perry:
"My sa veľmi často stretávame, takže keď nefungujeme ako kapela, aj tak sme v kontakte."
Simon: "Nás aj tak nik iný nemá rád."
Perry: "To je fakt, hlavne po tomto humbuku už veľa priateľov mať nebudeme."
Robert: "Ono, v podstate ani neexistuje nejaký "bod", kedy už sme alebo už nie sme kapela. Pre nás je to jasné, rozhodne sme kapela. Teraz tu sedíme piati, ale keď odtiaľto odídeme, tak rozhodne o sebe nebudeme premýšľať ako o The Cure, pretože sme spolu hlavne pre to, že si rozumieme... sme kompatibilní. Práve preto je nálada v kapele momentálne lepšia, ako povedzme pred troma rokmi, keď bol s nami Lol. Vtedy ním každý opovrhoval a atmosféru v kapele doslova kazil. Dnes sú v kapele všetci zo správneho dôvodu. Každý si s láskou vychutnáva spoločnosť toho druhého, ako aj to, čo spolu robíme."

zdroj: Top 40, South Africa, 01/06/1992



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi