Pocit naliehavosti - 01/1996


Jeden z prvých promo rozhovorov k albumu "Wild Mood Swings"


Robert, nový album ste nahrávali v atmosfére úžasného starého panského sídla z 18.storočia, úplne uzavretí pred okolitým svetom a moderným životom. Domnievam sa, že veríš v teóriu, že pracovné prostredie ovplyvňuje samotnú krativitu. Nedávno si dokonca poznamenal, že máš doma obrovské piáno a práve v ňom si našiel inšpiráciu...
Áno, pretože majestátnosť toho piána ma zaväzuje k tomu, aby som prišiel s niečím skutočne veľkým; núti ma žiť s jeho krásou. A ten spomenutý dom v Bath... jedna z vecí, na ktoré sa nás po dokončení albumu ľudia pýtali najviac, bolo "Čo vám to trvalo tak dlho?". Pracovali sme na ňom totiž takmer celý rok, od Vianoc do Vianoc... Ale, kto by to tam chcel prerušiť? Je to tam absolútne magické, ani som netúžil ten album dokončiť. Inak, dom je vo vlastníctve herečky Jane Seymourovej a dokonca už bola nalomená nám usadlosť predať, ale z psychologického hľadiska mi prišlo lepšie si dom na určité obdobie prenajať. V takých podmienkach sa totiž pracuje ťažšie a vznikol tak pocit naliehavosti. V minulosti sme pracovali vo "vychytených" miestach, v Londýne a podobne. No mne sa vždy páčilo pracovať a zároveň žiť na jednom a tom istom mieste. Ono, v minulosti sme aj tak mávali väčšinou pekne dlhé nahrávacie sedenia, takže aj tak z toho mal človek pocit, že sme v štúdiu prakticky žili. Pre mňa je hranica medzi hrou a prácou veľmi tenká, takže nakoniec toto riešenie bolo najlepšie.

A ako na teba pôsobili udalosti, ktoré sa odohrali, kým ste boli "mimo", napr. taká samovražda Kurta Cobaina? Pýtam sa ťa hlavne preto, že sa k tomu všetkému vyjadrovalo veľa ľudí, ktorí podobnou skúsenosťou neprešli. Ale ty áno: húževnato ste koncertovali, boli ste pod veľkým tlakom, tvoj život, myslenie, bolo rozpitvávané ako fanúšikmi, tak aj médiami, roky si užíval tvrdé drogy... Aký význam malo pre teba to, čo sa stalo Cobainovi?
V porovnaní s ním som ja nemal s transformáciou vlastných skúseností problém... Nakoniec, ja nemám deti. V tom je veľký rozdiel a práve v jeho prípade, vzhľadom na túto skutočnosť, ma to naozaj šokovalo. Splodiť dieťa a neskôr sa zabiť, to mi príde nepochopiteľné, Vám nie? S inými rockovými skupinami nesympatizujem, ale... myslím si, že ak by som s ním strávil čo len jedinú noc, možno by sme sa nepohodli. Ale takto uvažuje množstvo ľudí. A na druhej strane, je veľmi dôležité, ako sa kto pozerá na veci. Ja viem, že za posledných 20 rokov môjho života boli dva momenty, kedy som bol úplne deprimovaný a iba vďaka tomu, že som mal pri sebe niekoho, s kým som sa mohol porozprávať, som nepokračoval na ceste, z ktorej už niet návratu. Viete, väčšina z tých zlých vecí sa mi prihodila ešte predtým, než sa z The Cure stala naozaj veľká kapela. A potom je tu ešte jeden veľký rozdiel medzi mnou a ním: vzostup Nirvany a sprievodné tlaky boli ďaleko neočakávanejšie, než čokoľvek, s čím som ja prišiel do styku. Vzostup The Cure bol totiž pozvoľný. Bol som schopný sa tomu tlaku vyhnúť a vybudovať si život mimo "biznisu". Takisto som mal čas dospieť, takže keď sme dosiahli najvyššiu ligu, okolo roku 1986, kedy sme prežili dva roky totálnej hystérie, najmä v Amerike, bol som na ten šialený svet pripravený. A takisto som presvedčený, že Kurt bol obklopený nesprávnymi ľuďmi. Na rozdiel od neho, ja som obklopený správnymi ľuďmi a dosť pomohlo, že po väčšinu toho šialenstva bol s nami Simon Gallup. Jeho môžem kedykoľvek použiť ako moju nározníkovú zónu, či bútľavú vŕbu. A samozrejme aj Mary.

Musím povedať, že je úžasné, že stále žiješ so svojou "detskou" láskou Mary. Myslím to tak, že takáto láska a oddanosť sú, môžem to povedať - vo svete rocku, vzácnosťou.
No, som naozaj rád, že zostala so mnou, vlastne, som z toho faktu šťastný. Viete, keď ste v kapele a ste slávny, tak priateľov viacmenej strácate a pritom to nemusí byť ani vaša chyba. Hlavne preto, že všetci vaši starí kamoši nadobudnú dojem, že keď ste slávni, nemožete zostať takí istí, akí ste boli predtým. Viete, aj mňa časom omrzelo ich presviedčať, že ja som sa nezmenil. Prestal som chodiť na stretávky zo školy, pretože som tam vždy počul to, "Si teraz stále v telke, si riadne slávny..." Mal som pocit, že by som sa mal brániť a to je pekne únavné, a hlavne nepohodlné.

Spomenul si, že tie najhoršie veci sa ti udiali ešte predtým, než ste sa stali skutočne slávni...
Ale, vlastne sme skutočne slávni ani nikdy neboli...

Nie? A prečo ťa potom prezývajú "tučný Bob"?
(smiech) To vďaka jednému vydarenému vtipu... z Belgicka.

Čo mi príde úchvatné, v spojení s drogami a tlakom, je fakt, že keď som ťa navštívil v štúdiu počas nahrávania albumu "The Top", tak si mi prišiel vyrovnaný a rozumný, No o pár rokov som sa dopočul, že práve v období od albumu "Pornography", po konec obdobia "The Top", si prechádzal asi najväčšou drogovou závislosťou. Dnes, bez toho, že by som si všimol nejakú zmenu v tvojom správaní, si myslím, že sú tu dve možnosti: buď som bol slepý a totálne naivný alebo si bol tak šikovný a dokázal si závislosť na drogách maskovať.
No, sú tvrdé drogy a "tvrdé drogy". S heroínom som sa nikdy nezaplietol. Rok nášho koncertovania s albumom "Pornography" bol príšerný. To som bol veľmi zlý. A v časoch "The Top" som mal takisto dosť vážne problémy s drogami. Tak ako alkoholikom, aj mne sa celkom dobre darilo závislosť skrývať. Na konci "The Top", a po skončení turné s The Banshees, ako aj na konci prác na projekte The Glove so Stevom Severinom, som sa doslova zosypal. Bol som úplne vyčerpaný a skolaboval som. A to bolo vlastne dobré, pretože ma to prinútilo nad všetkým uvažovať a pochopiť, prečo ma všetci opustili. To obdobie je poznačené množstvom momentov, na ktoré sa absolútne nepamätám. Ale nakoniec, tá drogová závislosť... ale veď tak je to so všetkým, nie? Samozrejme, že som musel byť prezentovaný v omnoho temnejšom svetle, pretože inak by to nebolo média zaujímavé. Teda tak to vnímali oni. Viete, nahral som album "The Top", podľa mňa vydarený album, ale ďalej som zájsť nemohol. Viem, aké to je byť úplne mimo reality, v takom stave zasa nemôžete urobiť hocičo. Problémom boli drogy a alkohol, na ktorom som bol závislý a vtedy sa všetky problémy začali. Ten, koho sa to samozrejme týka, to tak nevníma. Dokonca ani tí, ktorí mi boli najbližšie, si to neuvedomovali. Neskôr som bol pekne šokovaný, keď som zistil, že práve tí ľudia mali veľké problémy s drogami. A takisto som si nedokázal náznaky o tej skutočnosti všímať, hoci som podobné problémy prekonal.

V jednej z nových skladieb, konkrétne v "Club America", spomínaš akéhosi Trojského koňa; otrávený dar v prestrojení. Ja som práve The Cure vnímal ako nejakého trojského koňa, keďže ste do sveta hitparád priniesli trochu anarchie.
Áno, sami sa maskujeme popovými skladbami, v ktorých je akoby skryté čierne krvácajúce srdce. Ale nie :) A pokiaľ ide o skladbu "Club America"... dva roky dozadu som strávil v Amerike kopec času a bol som vtiahnutý alebo zvedený svetom, ktorého súčasťou som byť nechcel. Na chvíľu som sa zbláznil, no aj tak som si uvedomoval, že som outsider. No aj tak ma ten svet do seba vtiahol. V určitom zmyse som však nikdy rockovým kapelám nedôveroval, teda tým, ktorý predstierali, že sú plné irónie alebo koketovali s gýčom, či komerčnými hitmi, no pritom akože stále srandovali a podobne. Ako keď použijete vo videu štandardné "vtipné" prvky. To predsa nemôžete. Buď ste raz toho súčasťou alebo nie.

Dovoľ mi ťa citovať z Vašej novej skladby "Jupiter Crash": "Was that the Jupiter show? / It wasn´t quite what I´d hoped for you know / Drawn too close and gone in flash" Možno mi dáš facku, ale nie je "Jupiter Crash" o predčasnej ejakulácii?
No.. (smiech)... je o, povedzme, neuspokojivej sexuálnej skúsenosti... nemusí ísť nutne o predčasnú ejakuláciu. Je v tom niečo viac. Je to o očakávaní. Keď stretávam ľudí, tak veľmi často si myslia, že budem čosi viac, než človek... pri všetkej vážnosti (smiech).
To ako keď sme nahrávali v Bath, ľudia k nám prichádzali, boli naozaj priateľskí, no bolo vidno, že niečo chcú. A to sa môže dotiahnúť do extrémov a niekedy ľudia dostanú presne to, čo chceli a vy vidíte, že sú sklamaní a chceli by viac. Presne ako to dievča v tej skladbe. Inak, tá skladba vychádza aj z astronomickej udalosti, kedy pred pár rokmi narazila do planéty Jupiter kométa a v britskej bulvárnej tlači sa rozmazávalo, ako ten úkaz budete môcť pozerať voľným okom cez slnečné okuliare a efekt bude pripomínať akoby mala obloha explodovať. A keď k tomu teda došlo, tak boli ľudia samozrejme sklamaní, pretože:
a) zrážka nastala na odvrátenej strane Jupitera
b) na sledovanie tohto javu ste potrebovali veľký teleskop.

Ja som to vedel, keďže astronómia patrí k mojim koníčkom. Takže, iba ľudia, ktorí svoj život oddali astronómii a vedeli, čo možno očakávať, z toho niečo mali. Všetci ostatní sa divili, prečo sa okolo toho robil taký hurhaj. Ja som v ten večer, kedy sa zrážka odohrala, bol vonku, v romantickej atmosfére, ktorú som v skladbe samozrejme ešte trochu prikrášlil. No veľmi jasne vidím spojitosť medzi sklamaním toho dievčaťa, ktoré tam bolo so mnou a sklamaním ľudí, ktorí hľadeli na oblohu a očakávali zrážku Jupitera s kométou v hollywoodskom štýle, k čomu nakoniec nedošlo. Mne to dalo lekciu v tom, že od ľudí netreba veľa očakávať. Ľudia ma zvyknú sklamávať neustále, ale uvedomil som si, že ak ku nim nesmerujem veľmi veľké očakávania, tak to moje sklamanie až také veľké nie je.

zdroj: Access, Kanada



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi