Všetko je možné - 11/2001


Robert Smith o kompilácii "Best Of"


Ušte donedávna Robert Smith z The Cure veril, že klasické výberovky toho najlepšieho, či najväčších hitov, sú vlastne akýmsi náhrobným kameňom dávno nefunkčných kapiel.

A takisto nejaký čas veril, že samotní The Cure, ktorých výberovka toho najlepšieho príde na pulty predajní 13.novembra 2001, sa tomuto smrteľnému kŕču vyhnú.

"Som už dosť starý na to, aby takáto kompilácia mala byť vydaná iba v prípade, keď kapela vyhorí, prípadne úplne skončí. Jednoducho som musel zmeniť názor... o tom, že by kapele zvonil umieráčik," prehlásil Smith pre Jam!Music v nedávnom telefonickom rozhovore z Anglicka.

"No aj tak nie je v poriadku, že The Cure vydávajú výberovku najväčších hitov. Takže, teraz musím zmýšľať spôsobom, že táto kompilácia je vlastne "Greatest Hits Part One" a "Greatest Hits Part Two" vyjde v roku 2015 alebo niekedy v tom období. Síce to veľmi pravdepodobné nie je, ale viete, všetko je raz možné."

Nakoniec, časť Smithovho optimizmu ohľadne budúcnosti vychádza z jeho uvedomenia si, že by The Cure mohli pokračovať vo vydávaní nahrávok bez účasti veľkého labelu a ešte radšej by chceli vydávať nahrávky prostredníctvom Internetu.

Ako prednedávnom povedal pre JAM! Music, už je unavený z pomalého fungovania a ťažkopádnej hierarchie veľkých nahrávacích spoločností a dnes sa vlastne už snaží čo najrýchlejšie orientovať na možnosť, aby sa ich hudba dostávala priamo k jej fanúšikom.

Dodal, že keď prvýkrát zauvažoval nad možnosťou kompilácie najväčších hitov, prišla mu táto myšlienka doslova odporná, pretože chcel pôvodne pokračovať v smere stanovenom dvoma prodošlými singlovými kompiláciami ("Staring At The Sea" (1986) a "Galore" (1997)).

"Mohol som to zamietnuť, no bolo treba vziať v úvahu iné veci," priznak Smith.

Medzi nimi najviac vytŕčala skutočnosť, že posledný štúdiový album kapely, "Bloodflowers", je ich posledným počinom postavým na zmluve s Warner Music. A keďže label bude naďalej kontrolovať / vlastniť katalóg kapely, tak je tu vždy šanca, že niekedy v budúcnosti by mohol label dať dohromady kompiláciu hitov bez účasti samotnej kapely.

"Uvedomil som si, že niekto by sa o to raz mohol pokúsiť. Tak ma napadlo, že by som mohol sám zostaviť poradie tých najlepších skladieb, mohli by sme tam pridať zopár nových kúskov a mohli by sme to hlavne urobiť trochu zaujímavejšie, aby to viac nadchlo samotných fanúšikov," povedal.

Skôr, než sa do všetkého pustil, sa Smith dožadoval zaradiť na kompiláciu dve nové skladby. Jednou z nich bola "Just Say Yes", ktoré bola pôvodne v demo podobe pripravená na posledný album "Bloodflowers".

"Mal som pocit, že ju raz ešte budeme potrebovať, keďže album "Bloodflowers" bol príliš bezútešný, no táto skladba má ďaleko od jeho atmosféry. Aj preto som ju odložil a neskôr sa k nej vrátil, no aj tak nie som o nej stále presvedčený," dodal.

"U nás to funguje tak, že ak raz pripravíme demo a neskôr sa ho zbavíme, je pre nás prakticky nemysliteľné to znovu použiť. Preto sme z toho urobili duet, aby sme k tomu pristupili iným spôsobom. Počas jediného víkendu sme skladbu kompletne prepracovali. Zavolal som Safron, z kapely Republica. Je to tá najtemperamentnejšia osoba, akú poznám a ktorá by to mohla zaspievať. Aj vďaka nej tá skladba funguje."

Ďalšia novinka, "Cut Here", je o Billym Mackenziem, ktorého svet poznal ako speváka z britskej kapely 1980-tych rokov - The Associates. Mackenzie, s ktorým sa Smith priatelil viac ako 20 rokov, si v roku 1997 vzal život.

"Často som si nechal újsť príležitosť si s ním sadnúť, dať si pivko, podebatovať," prizná sa Smith. "Prišlo mi to strašne ľúto. Už sa to nevráti. Tak som to napísal, aby som sa toho pocitu zbavil."

"Na druhej strane, prišlo mi to ako skvelá príležitosť spievať niečo, čo má emotívnejšiu váhu. Samotné single sú väčšinou také nonšalantné, pretože tak majú, podľa mňa, väčšiu šancu dostať sa do rotácii rádii."

"Je milé spievať skladbu, ktorá niečo znamená a zároveň si byť vedomý, že to bude singel. Zvláštne, že práva táto skladba, zo všetkých tých nových, sa v nahrávacej spoločnosti tešila najväčšej obľube."

No jednoduché pridanie dvoch nových skladieb nestačilo. Smith chcel kompiláciu ešte viac osladiť a tak do limitovanej edície pridal bonusový disk. A tak The Cure vlastne nahrali nový album s radikálne zmenenými verziami singlov.

"Pohrávali sme s myšlienkou urobiť niečo sympatické, nahrať reinterpretácie hitov, urobiť niečo moderné alebo len urobiť niečo inak," povedal Smith.

Nakoniec sa nápady pretransformovali do albumu akustických verzii hitov, ktoré nahrali veľmi rýchlo, behom jediného dňa.

"Samozrejme, asi týždeň predtým sme všetko riadne nacvičili, aby si boli všetci svojou úlohou istí a pri nahrávaní pôsobili oddýchnuto," dodal Robert.

"Každú skladbu sme nahrávali na dvakrát... Je to vlastne také malé vystúpenie, ktoré je ukončené dvomi novinkami, ktoré sú absolútnym vrcholom. Posledné tri, či štyri skladby sme už mierne odflákli, takmer sa to celé zosypalo. Ale, my sme sa aj tak bavili. Pripomenulo mi to všetky dôvody, prečo som kedy chcel byť v kapele."

Proces, ktorým sa Smith prepracovával singlami The Cure, mu dal čerstvý pohľad na prácu kapely a nový pocit vďačnosti za dosiahnutý úspech.

"Obával som sa, že to bude nakoniec vyznie ako dosť čudná kompilácia, keďže sa tam objavuje toľko štýlov.. a väčšina z tých vecí je z dnešného pohľadu už pekne stará. No nakoniec to dopadlo viac než dobre. "Let´s Go To Bed" znie akoby bola nahratá dnes, detto "The Walk". Ostatné veci sú dosť individuálne, no rozhodne neznejú moderne. A to ma vcelku teší."

A čo iné mu ešte udrie do hlavy pri opätovnom počúvaní tejto hudobnej kolekcie?

"Uvedomil som si, že v podstate od samotného vydania "Let´s Go To Bed", až dodnes, sme ju hrali úplne zle," priznáva Robert. "Bassovú linku sme hrali nesprávne takmer dve desaťročia. Ale doteraz som to chalanom nepovedal :) "

autor: Paul Cantin
zdroj: Jam! SHOWBIZ, 11/2001



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi