Rébus The Cure - 05/1987


5... 4... 3... 2... 1... pred 2 týždňami začalo odpočítanie


Všetky rockové magazíny, televízie, rádia doslova bažia po rozhovoroch, raritných fotografiách, ktoré sprevádzajú vydanie nového albumu kapely Roberta Smitha. Ten sa dostane do predaja za menej než 24 hodín.

Takže odpočítavanie sa skončí zajtra ráno, pri dverách obchodov s hudobnými nahrávkami, kde sa objavní očakávaná novinka. Bude žiadanejšia ako posledný album Petra Gabriela? Alebo menej žiadanejšia, než box Bruce Springsteena? Alebo sa vyrovná novému titulu Princea? Počkáme si na prvé dni predaja. Predobjednávky však čosi naznačujú. Už dnes v podstate môžeme Fiction Records a Polydoru gratulovať... album "Kiss Me Kiss Me Kiss Me" bude zrejme úspešný.

Treba povedať, že kampaň k albumu bola zvládnutá skvele, informácie sa objavovali postupne počas celej zimy, vedeli sme kde kapela je a čo robí. Nervozita sa začala stupňovať, keď sa na jar objavil na trhu prvý singel a k nemu videoklip, "Why Can´t I Be You?", a v TV sme mali možnosť vidieť tancujúceho Roberta v medveďom kostýme. Prišla citeľné úľava. Kapela stále hrá, a hrá veselo ako v radostných časoch singla "The Lovecats". A Robertove hrozne ostrihané vlasy, ktoré zhodil pred minuloročným koncertom vo Fréjus, konečne opäť dorástli. Takže klony Roberta Smitha môžu opäť smelo vyraziť do ulíc.

Nice - Londýn

Časť novinárov si dnes myslí, že do polnoci to bude len o láskavých a slušných vzťahoch medzi kolegami. Tí podnikavejší sa však v marci vybrali za kapelou do Južnej Ameriky, aby si tak v predstihu vypočuli nové, utajované skladby. V Buenos Aires sa však na koncerte strhlo hotové peklo: 70 zranených!

Tí horlivejší sa však snažili zachytiť kapelu počas prestávky kapely na ceste do Cannes, v Paríži. The Cure sa tu rozhodli využiť čas pre fotografovanie na obal nového albumu (ten zdobia obrovské červené pery speváka). Zároveň sa v kancelárii nahrávacej spoločnosti konala posluchová párty, na ktorej bez prerušenia odznelo 18 nových skladieb. Po takom emocionálnom závrate sa ťažko prehĺtalo!

V rovnakom čase sa v londýnskom kine Marble Arch konala premiéra filmu "The Cure In Orange" Tima Popeho. Tam sa k týmu kapely pripojil aj reportér Pierre Perrone a snažil sa zistiť nejaké detaily o budúcnosti The Cure, ktorí sa pre zmenu zasa motali niekde na francúzskej Riviére. Nakoniec ich zlákalo iba Cannes, kde chvíľu pobudli, zažili prípravy filmového festivalu a rýchlo sadli na prvé lietadlo domov.

Niečo o novom albume

Robert: Nahrávanie trvalo niekoľko týždňov, minulú jeseň, v štúdiách v Miraval, kúsok od Brignoles. Štúdio je situované priamo vo vinici, nádherné miesto. Žili sme tam ako jedna veľká rodina, užívali sme si pohodu, v dome obklopenom stromami. Už keď sme tam prišli, som mal vybratých asi 12 skladieb, ktoré sa mi naozaj páčili. A zároveň som pokračoval v písaní a komponovaní. Aj ostatní so sebou priniesli vlastné nápady a kompozície... Spomínam si na to ráno, tuším bol štvrtok, kedy ma napadlo, že by bolo hlúpe sa obmedzovať iba 12-timi skladbami a tak sa zrodila myšlienka na dvojalbum. Nakoniec sme po finálnom výbere skončili s 18-timi skladbami, ktoré budú priamo na albume. K tomu treba pripočítať ďalšie skladby, ktoré sa objavia ako b-strany budúcich singlov...

Inovácia?

Robert: Áno, aj nie. Album je zaujímavý svojím obsahom, reprezentuje kombináciu mnohých vecí, ktorými sme prešli v poslednej dekáde. Nemá akýsi globálny koncept, skôr niekoľko možných smerovaní. Napr. funky, v skladbe "Hot Hot Hot!", rhythm 'n' blues v "Hey You", ale aj 'motown', ktorý cítiť v aktuálnom singly "Why Can´t I Be You?". Tento album je skutočne pestrý, cítiť z neho skutočnú radosť, zábavu a zrejme ide o posledný klasický album The Cure. Ten ďalší bude iný, zrejme úplne odlišný... Dosiahli sme bol zlomu. Polovica albumu sa totiž obzerá do minulosti, no druhá už smeruje k budúcnosti...

Takže dôležitý je obsah?

Robert: Áno. Toto je môj najobľúbenejší album od čias "Pornography" a zakaždým, keď ho počúvam, tak ma ovládne pocit šťastia...

zdroj: afoolisharrangement.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi