Naposledy - 10/2000


Klávesák The Cure, Roger O´Donnell, sa porozprával s Michaelom Duffym o ukončení činnosti kapely a práci v tieni Roberta Smitha.


Legendárna post-punková kapela The Cure, vedená namejkapovaným Robertom Smithom, sa postaví na pódium Zábavného centra v Adelaide, aby ponúkla 2 a pol hodiny nerušenej melanchólie.

Ťažko veriť, že kapela funguje už 24 rokov. Od ich úplne prvého vystúpenia v Crawley, v roku 1976, si veľmi rýchlo vybudovala medzinárodne smutne známe renomé - s rovnakou dávnou pozitív i negatív - vďaka ich zdanlivo morbídnym, pochmúrny textom a tieto sa rozprestierajú aj po hudobnej stránke naprieč takmer 20-tim albumom, vrátane "Boys Don´t Cry", "The Head On The Door", či posledným "Bloodflowers".

Dnešné vystúpenie však bude postavené hlavne na novších skladbách, no zástup verných fanúšikov sa určite nebude nudiť ani pri prezentácii starších skladieb mapujúcih štvrťstoročnicu kapely. Čoraz viac sa však povráva o tom, že aktuálne austrálske turné kapely je vôbec jej posledným na tomto kontinente a možno ide o ich posledné spoločné zbohom.

Roger O´Donnell však tvrdí, že pod vedením Roberta Smitha sú veci nie tak predvídateľné. "Pri Robertovi si na ďalší deň nemôžete byť istý, ako práve premýšľa, hlavne pokiaľ ide o turné. Vôbec by ma neprekvapilo, keby sme sa do dvoch rokov opäť do Austrálie vrátili."

"Nemôžem definitívne povedať, že toto bude náš posledný koncert, no je veľká šanca, že tomu tak naozaj bude. Lenže, odkedy som sa pripojil ku kapele, tak vždy to bolo posledné turné, posledný koncert, či posledný album. Jednoducho, takto nás Robert udržiava v strehu."


Roger však vôbec nepochybuje, že rozhodnutia týkajúce sa budúcnosti The Cure závisia od Roberta Smitha. O´Donnell je totiž jedným z mnohých, ktorí si kedy zahrali v The Cure. Pripojil sa k nim v roku 1987 a v roku 1990 ich opustil. Opätovne sa k nim vrátil v roku 1994.

No napriek všetkej tej moci, ktorú si Smith v kapele drží, Roger O´Donnell tvrdí, že Smith má od tyrana veľmi ďaleko. "Je fajn mať v kapele niekoho, kto robí všetky rozhodnutia, pretože demokracia v kapele jednoducho nefunguje. Samozrejme, sú aj rozhodnutia, s ktorými nesúhlasíme, ale nakoniec sa podvolíte."

"Nikdy som sa však v Robertovom tieni necítil frustrujúco, pretože Vám dá vždy to, čo vy sám potrebujete kapele dať a vždy je to to najlepšie. Aj keď Vám to možno príde čudné, cítim sa byť poctený, že môžem pracovať s niekým, ako je Robert."


Aj vďaka tej "tvrdej ruke" si The Cure získali takých fanatických obdivovateľov a nesú svoj podieľ zodpovednosti na mestskej gothickej móde, ktorá je po celom svete nezameniteľná aj vďaka svojej uniformovanosti. Roger O´Donnell, ktorý hral predtým v kapelách The Thompson Twins a The Psychedelic Furs, má z toho obdivu skutočnú radosť.
"Niekedy to síce naháňa strach, ale väčšinou sú fanúšikovia veľmi priateľskí. Musím povedať, že asi z 90% percent sú skutočne milí. Strávili sme s fanúšikmi veľmi veľa času a často s nimi vyrazíme von. Ak nejde o desivú predstavu v štýle, že nás je 5 a ich takmer 1000 a každý sa chce s Vami porozprávať, tak je to vážne skvelé."

"Takisto, ak v pube narazíme na nejakých ľudí, tak je fajn s nimi hodiť reč o tom, čo si myslia o kapele."


Jedným z dôvodov, pre ktoré majú The Cure u fanúšikov, ako aj kritikov, takú odozvu, je Smithova vybledutá tvár, červený rúž na perách a strapatý účes. O´Donnel priznáva, že bez Smithovho imidžu by boli úplne inou kapelou. "Sme asi jedinou kapelu, ktorá si svoj imidž neuvedomuje. No keď si pozriem niektoré naše fotky, niekedy ma až strasie, ako pôsobíme."

"Ale zasa, Robert má svoj typický imidž, nie? Ale to je jednoducho on, ak by tak nevyzeral, všetko by bolo iné. Ale mne je jasné, prečo má ten imidž na pódiu. Skrýva za tým svoju hanblivosť a uzavretosť."


A ako prezradil O´Donnell, Smith podvádza aj pri poskytovaní rozhovorov. "Klame, až sa práši. Je zaujímavé, keď v rozhovoroch rozprávame o tom, čo robíme, prípadne čo chystáme... vtedy si Robert neskutočne vymýšľa. A ono sa to tak skvele číta. Ak by sme hovorili len pravdu, bola by to nuda."

Roger zároveň dodal, že pôsobenie v smutnej kapele si žiada svoju daň. "No áno, sú koncerty, pri ktorých ma niektoré skladby, ktoré hráme, dokážu rozplakať. Obzvlášť, keď súvisia s vecami, ktoré sa vám práve v živote dejú. Prípadne, to čo sa udialo si viete spojiť s konkrétnymi skladbami. To sú veľmi bolestivé piesne."

"Keď však pódium opustíme, dáme si zopár pohárikov a opäť sa smejeme. Na pódiu je to veľmi intenzívne, no nájdu sa ľudia, ktorí čakajú, že sa pri tých skladbách budeme smiať, prípadne si na ne zaskáču, čo mi nepríde úplne správne."


Aj napriek neistej budúcnosti The Cure O´Donnell tvrdí, že je nepravdepodobné, aby kapela bola spolu do konca budúceho roka. "Nemáme v blízkej budúcnosti v pláne niečo veľké. Dokonca som si myslel, že sme skončili už v júli, keď mi zazvonil telefón a bolo mi oznámené, že vyrazíme do Austrálie. Vtedy som si pomyslel, 'Skvelé!' No nemyslím si, že do konca budúceho roku ešte niečo bude. Podľa mňa The Cure povedali všetko, čo povedať potrebovali. Malo by to skončiť a nemalo by sa stať z toho klišé - nemali by z nás byť starí smutní muži."

"Nakoniec, sme smutní a starí už aj tak. Napriek tomu si nemyslím, že by bolo správne, aby sa z The Cure stal akýsi kabaret."


zdroj: The Advertiser, 10/2000



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi