Koniec The Cure - 03/2000


"Bloodflowers" ako reálny koniec kapely


Hoci Robert Smith stále nosí mejkap, dnes hovorí, že už je štýlom The Cure znudený. Od čias očných šmyniek a tesných nohavíc, v ktorých sa táto anglická kapela objavila uprostred šialenstva novej vlny, je to len o Robertovi Smithovi, spevákovi. Zbytok kapely veľmi často strácal cestu, počas ktorej sa aj pobili, no v súčasnej zostave fungujú už celých 5 rokov.

Pre Roberta je aktuálna zostava ideálna. Heterogénna kapela, bez nutnosti identifikovať sa s gothic rockom, no dokonale angažovaná v kreativite jej lídra. "Sám seba vnímam ako dirigenta, ja som ten, čo nosí hudbu v hlave, viem, čo potrebujem a chcem, preto som musel niektorých členov kapely vymeniť," prehlási Robert. No napriek skvelým ohlasom kritiky je Smith rozhodnutý, že album "Bloodflowers" je posledným albumom kapely, je totiž koniec.

Dnes, 21 rokov po vydaní debutu "Boys Don´t Cry", kapela po x-tý krát ohlasuje rozchod. No tentoraz sa to zdá byť vážne. Robert chce objavovať nové horizonty a hlavne sám. Po plnohodnotnom živote rockera sa však nezdá, že by bol Smith unavený. Počas nedávnej návštevy Španielska zašla kapela na flamengo predstavenie, a hoci Smith musel uznať, že tamojší gitarista hral 1000x lepšie, než on, aj tak bol z predstavenia unesený: "Často ma považujú za infantilného, pretože na problémy tohto sveta kašlem". Zvláštny postoj, možno vzpruží pri únave. "No nie je to nič cynické. Mám to šťastie, že môžem robiť to, čo chcem a zažívať veci, ktoré možno v ďalších 40-tich rokoch už zažiť môcť nebudem," dodal Smith v rozhovore pre El Pais.

Odmieta mať deti, pretože sám postráda disciplínu, no časy, kedy ho zatkli v každom meste, kde hrali, sú už dávno preč. The Cure bola kapela zo starej školy, verná sloganu "sex, drogy a rock´n ´roll" a sám Smith na to spomína s úsmevom: "Boli sme v podstate alkoholová kapela a takmer v každom meste máme policajný záznam za robenie hlúpostí, na ktoré som časom zabudol. Ale ja osobne som pil zo sociálneho dôvodu... popíjať víno pred nástupom na pódium nie je správne. Keď sa uchýlite k alkoholu a drogám, tak postupne stratíte akékoľvek zábravy. Vďaka tým "látkam" si ešte viac viete vychutnať hudbu, ale pochybujem, že posilnia vaše umelecké schopnosti. Veci, ktoré som vytvoril pod vplyvom drog nestoja za nič. Teda, väčšina z nich (smiech). To boli vždy veci o opilosti, ľútosti a všetkých tých podobných veciach."

Dnes je to inak, dnes keď vyrazia The Cure na turné, tak je Robert Smith zodpovedný za 40-členný štáb, takmer ako otec. A tak si svoju prácu užíva aj ako dospelák: "V podstate som so svojim životom naozaj spokojný a viac mi ako inšpirácia neslúži, som doslova nudný človek... starám sa o záhradu, chodím do kina, chodím navštevovať rodinu a dokonca ani tie nezmyselné mýty o mne ma už viac netrápia," zasmeje sa.

Cesta k novému, a zrejme poslednému, albumu, "Bloodflowers", zabrala kapele takmer 2 roky, hoci v určitom momente, kdesi na začiatku, boli presvedčení, že to potrvá len pár týždňov. Celé to predĺžilo množstvo problémov. A práve počas tejto strastiplnej cesty dospel Robert k rozhodnutiu ukončiť činnosť kapely.

Dnes má Robert pri spomínaní na históriu The Cure takmer senilný pocit. Kontraverzné prijatie skladby "Killing An Arab" v Spojených štátoch, či pripisovanie zodpovednosti za hudobný štýl, ktorý sa začal rozvíjať v malých mestách, ho už prakticky nezaujíma. "Dnes sa už aj tak nik nepýta, kde sa v tých deckách nabralo toľko negatívnej energie," prehlási. So smútkom si takisto zaspomínal na súdny spor s bývalým bubeníkom kapely, Lolom Tolhurstom. Bezpochyby mu však najviac myšlienok smeruje k odkazu, ktorý zanechá. Nezameniteľný hudobný štýl zachytený v nezabudnuteľných videách z 1980-tych rokov, rovnako ako šialene romantické skladby. A to je presne to, čo Vami pohne.

zdroj: Nocitias, 03/2000



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi