Rockové páry: Robert Smith a Mary Poole


Anonymný pár? Nie tak celkom ...


Robert Smith miluje zmeny, teda okrem tých, ktoré sa týkajú jeho. Práve toto musel byť dôvod, prečo na konci 1970-tych rokov neskoncoval s kapelou, ktorá ho nakoniec preslávila po celom svete, napriek tomu, že príliš na sebe nepracovali. A možno z toho istého dôvodu má od roku 1973 oči len pre jedinú ženu bez toho, že by sa mu zunovala. "Bola najkrajším dievčaťom na škole. Chodili sme spolu preto, že som jej stále "tlačil kareláby do hlavy"." Hormóny vyrábali chaos a smäd po víťazstve a tak sa začalo jedno z najromantickejších a trvalých priateľstiev v rockovom svete. Volá sa Mary Poole a zrejme je tou správnou ženou, prípadne jedinou z prvého vlaku, no tak pekne zdobeného a komfortného, že by bol hriech z neho vystúpiť. Pán a pani Smithovci sú nenápadní. Verejnosť pozná iba zopár ich spoločných snímok a vždy pôsobia staromódne. Spojenectvo z nudy alebo jednoducho dokonalé šťastie, láska pre dvoch nováčikov. Možné?

Červený rúž, šmynky, zježené vlasy a tmavý kabát... keď líder The Cure stretol punkovú bosorku, Siouxsie Sioux, jeho imidž sa radikálne zmenil. "So Siouxsie vychádzame veľmi dobre, čo je dosť divné. Oni sú jedni z mála, ktorí uspeli. Podľa mňa hlavne preto, že to všetko nebrali príliš vážne." Zrejme sa však veci začali vyvíjať vážne, keďže si Smith začal osvojovať myšlienku zmraziť The Cure a všetku svoju oddanosť venovať The Banshees. "Osvojili sme si identity rôznych postáv, v závislosti od situácie, niečo ako napr. Batman a Robin. Ona by však určite povedala, že by som bol skôr Tučniak." No najviac bol verný kreslenej postavičke Betty Boop, pretože mu veľmi pripomínala jeho Mary.

Vzťah týchto dvoch nepotrebuje dôkazy, ako aj následná Smithova príťažlivosť ďalšou dobrou bosorkou menom Lydia Lunch, no malo to jasný efekt. Nielenže po odchode od Siouxsie The Cure zmenili imidž, bolo toho rozhodne viac. "Moja morálka bola úplne na dne. Na ničom mi nezáležalo. Aby som sa z toho dostal, chcelo to vzdať sa niekoľkých vecí."

V polovici roka 1982 je Mary jedinou ľudskou bytosťou, ktorá sa Robertovi neotočila chrbtom a neobjavili sa medzi nimi "nezlúčiteľné umelecké rozdiely". Mary Roberta práve podporovala, aj jeho nekonečný pesimizmus a robila mu spoločníčku v jeho zdanlivej neschopnosti vybudovať si citovú nezávislosť, či dokonca v neschopnosti opustiť rodičovský dom. Nakoniec aj jej pomoc sa podpísala na fakte, že všetky tieto neduhy Robert prekonal. V roku 1985 si spolu kúpili v Londýne byt a začali spoločný život pod jednou strechou. Fanúšikovia sa museli uspokojiť s hudbou a svoje súkromie Robert prezentoval iba veľmi ojedinele. Robert však z času na čas niečo fanúšikom The Cure naznačí, ako napr. v roku 1980 skladbou "M".

Aj keď v skutočnosti nejde o žiadnu romantickú skladbu, skôr či neskôr si každý povšimne odkaz na Mary. Na ďalší takýto nepriamy odkaz si museli fanúšikovia počkať až do roku 1987, kedy sa na albume "Kiss Me Kiss Me Kiss Me" objavila skladba "Just Like Heaven", inšpirovaná nocou, ktorú pár strávil na útese Beachy Head v južnom Anglicku. A nielen to. Aby bola táto skutočnosť ešte viac umocnená, videoklip sa natáčal v tej istej lokalite a objavila sa v ňom aj Mary v bielych šatách. Mary v bielom nereprezentuje iba dievča zo spomenutej skladby, ale aj ženský ideál v predstavách The Cure.

To bol však stále iba začiatok. V roku 1988 rozbehol Robert niekoľko projektov, ktoré súviseli s konkrétnymi skladami. Najdôležitejšia vec sa však udiala práve v jeho osobnom živote. Skladba s touto udalosťou súvisiaca nesie názov "Lovesong". Išlo o skutočne prvú zaľúbenú skladbu od The Cure a skutočnosť, že sa objavila aj na albume "Disintegration" je iba detail. Hoci trvalo 10 rokov, kým Smith nabral odvahu spievať o láske, trvalo celých 15 rokov, kým dokázal požiadať svoje dievča o ruku. A tak sa 13.augusta 1988 títo dvaja zosobášili vo Worth Abbey, v Sussexe a o dj-ský set počas dlhej nočnej oslavy sa postaral práve ženích. "Vzali sme sa preto, aby sme zažili skvelý deň, aby si Mary mohla vychutnať prechádzku uličkou v kostole v bielom a takisto sa mohli naše rodiny stretnúť. Hoci to nie je nič originálne, je to vzrušujúce a veľmi ľahko tomu podľahnete."

Pán a pani Smithovci nemajú radi rozruch. Samozrejme sa mu nevyhnú, no držia sa v ústraní. Ostatné patrí k minulosti alebo iba k spontánnosti a zábave. Aj z toho dôvodu sa pár presťahoval z mesta na vidiek, kde si strážia súkromie a vedú normálny život. Pán Smith je nerád konfrontovaný radikálnymi zmenami v ich živote. Zostáva stále verný sám sebe, k jeho hudne a životnej partnerke. K tomuto zoznamu môžeme dokonca pridať názor na rodičovstvo. "Nemám na to, aby som bol otcom a mám šťastie, že Mary má k rodičovstvu ten istý postoj."
Pár si adoptoval dve deti, aj keď vzdialene, a ako strýko sa Robert venuje množstvu neterí a synovcov, s ktorými často cez víkendy navštevuje zábavné parky v Európe. Stal sa ich idolom hlavne po tom, čo sa objavil v animovanom seriály South Park, kde odznela tá známa hláška: "Robert Smith vám nakope zadok!"

zdroj: rollingstonemagazine.it



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi