Láska na prvé počutie - 03/2014


Na Novom Zélande sa rodí ďalšia petícia


Je tomu už sedem rokov. Bol som práve v mojej malej domácej kancelárii v Nelsone a na druhej strane linky som mal tzv. "Krstného otca gothu", Roberta Smitha, speváka britských The Cure. Notorický nočný vták bol práve v jeho kuchyni a v Anglicku boli práve tri hodiny ráno. Debatili sme asi hodinu, zatiaľ čo jeho večná láska, Mary, spala vo vedľajšej miestnosti.

Kým rozprával o hudbe, krátkozrakosti a mejkape, som si v mysli predstavoval jeho slávnu tvár: bledú ako sneh, gravitácii vzdorujúce strapaté vlasy, rúž rozmazaný ako sentimentálny bozkávač a pandie oči zvýraznené ceruzkou. Niektorí považujú tohto muža za stelesnenie depresie, patróna nositeľov svetríkov a náramkov, no mne prišiel veľmi čulý, hlbokomyseľný, zábavný a sympatický.

"Som šťastný, ako len môžem byť," povie medzi tým, ako si niekoľkokrát uchlipne z čaju.

"Milujem komponovanie, zbožňujem miesto, kde žijem a je to kúsok od miesta, kde som sa narodil. Nie som nevľúdny; jednoducho len moje najlepšie skladby reflektujú na smutnejšie aspekty života. Skutočne, mám fantastický život, no nemám potrebu moju každú šťastnú myšlienku a nemyslím si, že moje šťastné skladby vyznievajú presvedčivo."

Smith bol osviežujúco skromný. Priznal sa mi, že bol až extrémne krátkozraký, no okuliarov sa stránil, pretože skutočnosť, že všetko čo bolo ďalej, než na dosah rúk mu už neposkytovalo komfort súkromia. A čo tá bledá tvár, neopodstatnený rúž a strapaté vlasy?

"Mnoho novinárov ma ohľadne môjho vzhľadu riadne vytrápilo, no nikdy som nestretol žiadneho, čo by vyzeral lepšie. A tu nejde o záležitosť ohľadne vystupovania. Keď šoférujem, tak mejkap nenosím, pretože by som vystrašil všetky zvieratá na vidieku, no mejkap je mojou súčasťou od mojej puberty, po tom, čo som videl Bowieho s mejkapom v Top Of The Pops. Okamžite som si od sestry požičal nejaký mejkap od staršej sestry a skúsil to. Obľúbil som si, aký čudný výzor mi to dodalo, ako aj fakt, že som tým ľudí znepokojoval. Dáte si šmynky a ľudia začnú na vás kričať. Aké divné, a pritom úchvatné."

Takéto divné, a pritom úchvatné, sú najlepšie nahrávky kapely a práve preto som sa vybral stopom do Hamiltonu, kde sa The Cure zastavili v rámci ich prvého turné po Novom Zélande. Spitý ako nakladaná cibuľa som ohromene postával pri Founders Theare, 30.júla 1980. V tom čase vyšiel ich druhý album, "Seventeen Seconds" a k smrti som ho miloval.

"To bolo skvelé turné," zaspomína si Smith.

"Nový Zéland bol prvou krajinou, kde sme dosiahli prvé miesto v predajnosti, ale to nebol dôvod, prečo sme tam šli. Chris Perry, šéf našej nahrávacej spoločnosti, pochádzal z Wellingtonu a ten nám vždy hovoril, "Nový Zéland je pre nás veľmi dôležitý trh". Tak sa s nami zviezol, urobil si výlet zadarmo a navštívil rodinu. No náramne sme si to užili. Nakoniec sme hrali v množstvách suterénov a garáží. Ľudia sa za nami po koncertoch mohli prísť pozrieť, zašli sme spolu na drink a nakoniec skončili s nejakou miestnou kapelou a zahrali si s nimi v ich skúšobni alebo niekde inde. Bolo to veľmi družné."

The Cure tu celkovo koncertovali štyrikrát. Naposledy, v roku 2007, zahrali v Aucklande. Tento koncert sa zorganizoval na poslednú chvíľu, krátko po turné v Austrálii, vďaka petícii fanúšikov, ktorú zorganizovali Gordon Pitcairn a Alastair Ross.

Dnes sa Alastair Ross pokúša o niečo podobné. "Dočítal som sa, že sa chystajú vydať album, ktoré bude sprevádzať svetové turné," prezradil mi telefonicky zo svojho domu v New Plymouthe. "Moja manželka ma počula jačať z kúpelne! Pomyslel som si, Pane Bože, musíme ich sem opäť dotiahnuť, takže musíme ľudí presvedčiť, aby sa pripojili a podpísali novú petíciu. A aby to odporučili urobiť všetkým ich priateľom."

Dnes má Ross 42, no The Cure po prvýkrát počul v 13-tich. Bola to láska na prvé počutie.

"Bolo to v autobuse. Nejaké malé dievča si tam pustilo "Boys Don´t Cry" a ja som doslova vybuchol. Úplne som bol nimi pobláznený a zostalo mi to dodnes. Dokonca som nejaký čas nosil obrovský účes."

"Bolo nás zopár, myslím fanúšikov, a na miestnom cintoríne sme si robili pikniky. Miestnych skinheadov sme vytáčali do nepríčetna, ale to už tak býva v malom mestečku, nie? Ale áno, milujem The Cure dodnes, dokonca ja moja manželka."

"Raz sme si niekam vyrazili a ja som si všimol, že mala na sebe tričko The Cure. Pomyslel som si, 'to je ďalší dôvod, prečo som si ťa vzal'."

zdroj: stuff.co.nz



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi