Top 20 The Cure - I.


20 najlepších skladieb The Cure podľa whatculture.com


Fanúšikovia The Cure budú mať bez pochýb svoj vlastný rebríček, no toto poradie je výsledkom radosti z počúvania v danom momente, hoci snaha bola skĺbiť ako temnejšie, tak aj optimistickejšie skladby kapely. Iné články by zľahka mohli zostaviť rebríček 20 najtemneších, 20 najoptimistickejších skladieb alebo dať dohromady skladby o mačkách... Je množstvo skladieb The Cure, ktoré by sa z rôznych dôvodov mali nachádzať, alebo práve naopak, v Top 20-tke, no to len dôkazom rozmanitosti a dôslednosti 35-ročnej kariéry The Cure.

20. Lovesong (Disintegration, 1989)
Táto skladba má trochu ďaleko od tých najvydarenejších, no nemožno ju obísť, keďže obsahuje skutočne skvelé inštrumentálne party. Hoci text je vlastne sám o sebe obohratou piesňou, má v sebe aj čosi milé, keďže táto skladba je vlastne svadobným darom Roberta Smitha jeho manželke. "Lovesong" je vlastne od väčšiny skladieb The Cure v niečom odlišná: nemá v sebe temnosť, ani horkosť, postráda ľútosť, či agresiu. Ide o čistú lásku zhrnutú do štyroch dokonalých rádiových minút.

S coververziou tejto skladby sa preslávila aj speváčka Adele, na jej albume "21" a hoci jej verzia sa vyznačuje fantastickým vokálom, postráda tú romantickú bassovú linku, ako aj tú gitarovú, vďaka ktorým je originál tak výnimočný.



19. 39 (Bloodflowers, 2000)
Z nejakého zvláštneho dôvodu sa v komunite Cure fanúšikov táto skladba neteší prílišnej obľube. A hoci sa môže zdať jemne nadsadená, skladba sa drží pri zemi hlavne vďaka nefalšovaným pocitom v hlase Roberta Smitha, vďaka čomu nadobudneme pocit, že je presvedčený o tom, o čom spieva. Možno sa skladba neteší obľube pre svoj atypický mix gitary, elektronických bicích a dramatických syntezátorových liniek, no ako celok je intenzívna presne tak, ako to od skladieb The Cure očakávame. Dva gitarové zlomy uprostred skladby sú obzvlášť vydarené, hlavne pokiaľ ide o ich syntezátorový doprovod.

Niektoré skladby The Cure ožijú až na koncertom pódiu a toto je práve jedna z nich. Možno je skladba vďaka svojmu názvu jemne posúvaná do úzadia, no keď sa od toho pocitu oslobodíte, zistíte, že je to na počúvanie úžasný song.



18. Push (The Head On The Door)
Jedna z najlepších rýdzo rockových skladieb, aké The Cure vyprodukovali. "Push" je typická svojim zvukom bicích 1980-tych rokov a jemne dramatickým nádychom, no jednako sa The Cure vyhli upadnutiu do stereotypu, ktorý táto skladba dokáže poskytnúť. "Push" má v sebe akýsi pocit eufórie, no jednako sa snaží vyhýbať prehnanosť, či predramatizonosti. Je to jednoducho jedna z tých skladieb The Cure, pri ktorej môže zvýšiť hlasitosť naplno a riadne si pri nej od radosti zaskákať. "Push" nájdete takisto na zozname obľúbených skladieb Marka Hoppusa (Blink 182), ale to jej samozrejme na význame nepridáva.

Dva a pol minútový úvod je sám o sebe fantastický, no ani tento fakt vás neodradí, nakoľko skladba si po celý čas udržiava skvelé, chytľavé tempo.



17. Burn (The Crow soundtrack, 1994)
A je tu čas na niečo temné. "Burn" je vo svojej podstate jedinečná skladba, keďže bola skomponované pre soundtrack k filmu Vrana (1994), v hlavnej úlohe s Brandonom Lee. Skladba je typická kolosálnymi kmeňovými bicími, vokálnymi ozvenami a typickou fázovou gitarou. Žiaden z týchto elementov nebol pre The Cure novinkou, keďže sa intenzívne využívali na temnej albumovej trilógii z ranných 1980-tych rokov, "Seventeen Seconds", "Faith" a "Pornography". V roku 1994 však boli The Cure už na hony vzdialení od ich temných koreňov a boli považovaní za jednu z najväčších kapiel na svete. Samozrejme, stále ponúkajú skvelú hudbu, ktorá je alternatívou hlavnému prúdu, no je veľmi odlišná od produkcie, ktorou sa prezentovali v období svojich začiatkov. "Burn" ich vrátila do tých ranných čias, hoc ide o ojedinelú skladbu, čo jej ešte viac pridáva na sile. Ide o replikáciu toho, ako kedysi The Cure svet vnímal a pritom pôsobí prirodzene.



16. How Beautiful You Are (Kiss Me..., 1987)
Je Robert Smith básnik? Alebo len ukradol slová niekomu inému? "How Beautiful You Are" vyznieva ako báseň, no v základe je ovplyvnená prácou známeho básnika z 19.storočia, Charlesa Baudelairea. Pravda je taká, že skladba adaptuje verše z Baudelaireovej básne a tieto k úžasnému celku krásne pasujú. Výborná melódia a zvuk je skomponovaný celou kapelou a väčšia časť textu sa takisto vyznačuje originalitou.

"How Beautiful You Are" je jednoduchá skladba o láske k niekomu, kto vám príde úžasný, no zároveň si uvedomíte, že tá krása je len povrchná. Romantická skladba sa točí okolo Paríža. Samotný štýl textu je znamenitý a má v sebe jedny z najlepších veršov a refrénových kombinácii, ako kedy The Cure skomponovali.



15. Three Imaginary Boys (Three Imaginary Boys, 1979)
Posledná skladba z rovnomenného albumu z roku 1979. Vlastne predznamenala ďalšiu budúcnosť The Cure. Ako skladba však vyniká jednoduchosťou a minimalizmom - dva faktory, ktoré ovplyvnili nasledujúci album skupiny - "Seventeen Seconds".
Stále v nej počujeme hlas mladučkého Roberta Smitha, vrstvený vokálovými efektami, v ktorých spieva o záhadnej osobe pokúšajúcej sa nájsť pomoc u troch imaginárnych chlapcov prenasledujúcich nášho hrdinu. The Cure samozrejme neskôr skomponovali omnoho temnejšie skladby, no táto skladba bola jednou z prelomových. Vybudovali v nej desivú atmosféru, ktorá dosahuje vrchol v takmer 2 minútovom hrozivom gitarovom sóle. Genialita kapely, ktorej členovia v tom období mali 18, či 19 rokov.



14. Want (Wild Mood Swings, 1996)
Úvodná skladba z ich najzaznávanejšieho albumu "Wild Mood Swings". "Want" je bolestivo jednoduchá, no rovnako skvelá na počúvanie. Skladba začína monotónnym gitarovým tempom a po 40-tich sekundách bicieho prebúdzania sa začne budovať atmosféra, v ktorej sa od 1:40 minúty skladba náležite rozbehne. Človek si sotva uvedomí, že spev začne až po 2 minúte a 20 sekundách, kedy už vlastne všetky nástroje spolupracujú v kompaktnom celku.

Postupne naberá skladba na intezite a my nadobudneme pocit, že samotný svet končí. Veď Smith v skladbe spieva: "túžim vpadnúť do neba... túžim po búrke, bleskoch... túžim po krvi života, nie dažďa... túžim po svete, čo by ma uchvátil... chodiť po vode, vyletieť na Mesiac... daj mi to všetko – čo najskôr, viac dúškov, snov, drog, viac túžby, klamstva, lásky... ale čím viac po tom prahnem, tak kdesi hlboko v sebe desivo tuším, že nikdy nenazbieram toľko nádeje ... nikdy"



13. The Same Deep Water As You (Disintegration, 1989)
Ak ste ešte nikdy nepočuli album "Disintegration", tak sa pripravte na menší šok. Skladba "The Same Deep Water As You", to je 9 minút čistej krásy, bez silných refrénov, ktorú v rádiu nikdy počuť nebudete. Tento song je epický v každom význame slova. Skladba primárne o láske alebo, ak chceme byť špecifickejší, o láske, ktorá nakoniec zničí duše zaľúbencov. Nádherné dielo plné inovatívnych zvukov Smithovej 6-strunovej bassy, no nejde o šťastný kúsok s neradostnou témou zasadenou do textov spievaných so silnejúcou beznádejou. Údery bicích udržujú celé minúty monotóne tempo a my sa do skladby doslova ponoríme (alebo sa v nej utopíme?). Vo finále sa skladba skončí hromov a dažďom, ktorým aj začala.



12. Underneath The Stars (4:13 Dream)
Počas dlhej kariéry sú The Cure permanentne schopní komponovať dlhé atmosferické skladby, ktoré dokážu poslucháčov dostať do pasce. V tomto trende pokračuje aj úvodná skladba ich posledného albumu "4:13 Dream". "Underneath The Stars" je zaľúbená pieseň v čistej forme a nemá v sebe žiadnu ostrosť, na rozdiel od iných skladieb, ktoré kapela produkovala. Povedané bez preháňania, skladba je v podstate o páre hľadiacom na hviezdy, no obsahuje v sebe úžasné vokálne efekty a spletitú gitaru, čím získava akýsi nádych "Disintegration". Gitarové akordy sa ozývajú cez kolísavé efekty a spolu s textom vyznievajú trochu lacno, bez typickej pompéznosti.

Ak už nič iné, tak "Underneath The Stars" je dôkaz o tom, že The Cure ešte stále vedia komponovať atraktívne skladby. Je však trochu hanbou, že zbytok albumu nie je ideálne sprodukovaný.



11. Charlotte Sometimes (1981)
Vydaná ako nealbumový singel v roku 1981, no obsahuje v sebe všetky prvky z takzvanej "gothickej" fázy skladateľstva The Cure. Tažká a monotónna bassová linka, ktorá vedie celú skladbu? Správne. Kopec ozvien a echo efektov? Správne. Vrtstvené syntezátory? Správne. Mystický text s úkradnutými pasážami z literárneho diela rovnakého názvu? Správne.

"Charlotte Sometimes" sa pohráva s mnohými temnými témami a aj napriek tomu, že bola vydaná iba v singlovej podobe, je v podstate nie "popovou" záležitosťou, hoci vychádza z tradičnej verš-refrén štruktúry. Je to v podstate výnimočná skladba The Cure, nakoľko obsahuje veľmi málo gitarových riffov, no rozhodne hlbokú bassovú linku a príležitostne aj nejaký ten zvonivý akord.





thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi