Štyri akordy – 11/1997


S Robertom a Rogerom krátko pre koncertom v Hollywoode


Je tomu už 10 rokov, čo sa MC naposledy rozprával s frontmanom The Cure, Robertom Smithom, kedy robil takisto kampaň kompilácii singlov. Tentoraz sme ho zastihli v zákulisí House Of Blue, kde sa kapela aktuálne pracovne zastavila z dôvodu kampane ich retrospektívnej kompilácie "Galore", ktorá takisto obsahuje aj nový singel "Wrong Number".

Čo je "alternatíva"? V kontexte rockovej hudby 1990-tych rokov je odpoveď na túto otázku dosť drsná. Hudobný smer vybudovaný pre umelcov, ktorý sa vymanili z tradičnej rockovej formy a dnes sa homogenizovali s mainstreamom a všeobecne akceptovali, že je zložité oddeliť alternatívnych umelcov od ich mainstreamových vrstovníkov.

Z pohľadu labelu, "alternatíva" bola vytrápená umelcami ako R.E.M a U2, ktorí sa prepracovali do popového sveta, no disponujú celým zoznamom hudobných vrcholov, ktoré ich v provom rade robia skvelými. Takže, ako vyliečiť tú chorobu, ktorá ako mor zaplavuje svet alternatívnej hudby? Je to jednoduché. Nájdite liek. Je to už 20 rokov, čo formácia Roberta Smitha, "odľahčená gothická" britská kapela začala svoju kariéru a odvtedy celé dve dekády pracovali na tom, aby sa dnes stali jednou z kapiel, ktoré si stále udržiavajú status ikony alternatívnej rockovej scény. Odhliadnúc od menších zmien v zostave a dlhším obdobiam, kedy sa vyhýbali Spojeným štátom, či zopár singlom, ktoré sa príliš nechytili, majú The Cure stále na to, aby dali dohromady už druhú kompiláciu alternatívnych hitových singlov, impozantný triumf pre akéhokoľvej umelca. Pridajte k tomu faktu aktuálny singel, ktorý sa šplhá aktuálnymi rebríčkami a máte dôkaz, že aj v 1990-tych rokov môže byť kapela stále alternatívna, bez vzdania sa umeleckých kvalít, či vypredaných priestorov.

Pri počúvaní "Galore", novej kompilácie vydanej na labeli Elektra, je jasné, že táto kapela, ktorú v súčasnosti tvorí spevák/gitarista/skladateľ Robert Smith, klávesák Roger O´Donnell, bassák Simon Gallup, gitarista Perry Bamonte a nový bubeník Jason Cooper, sa vyvíjala bez jedinej straty hudobnej identity alebo integrity. "Nikdy som sa neupísal myšlienke "čo je in a čo je out", či už išlo o hudbu alebo obliekanie, či účesy," povie s úsmevom strapatý Smith, vysedávajúc vo Foundation Room v House Of Blues, v Lons Angeles, kde sa zastavili na aktuálnom turné.

"Neznášam predstavu, že niekto niekde sedí a rozhoduje o tom, čo je "cool" a čo nie. To ako by ste sa snažili vás zvuk prispôsobiť nahrávke niekoho iného len preto, že dotyčný má vysoký predaj albumov. Alebo sa snažíte znieť moderne. Nikdy som toto nechápal. Komponujem a hrám hudbu, z ktorej mám radosť." A zrejme nie je Robert Smith jediný, kto si užíva vlastnú produkciu, no a z "Wrong Number", jedinej novej skladby na "Galore" sa veľmi rýchlo stáva hit v alternatívnych rádiách v celých Spojených štátoch. "Myslím, že "Wrong Number" sme pridali na kompiláciu s jasným cieľom," poznamená Smith na tému novej skladby. "Nakoniec, myslím, že ide o jednu z našich najlepších vecí, ktoré sme za posledných desať rokov nahrali, teda, určite patrí k tým najlepším trom, či štyrom, čo je dobré, pretože mám tak dobrý pocit z toho, čo robíme. Ak by sme ju vydali len ako nový singel, tak by to s kompiláciou vlastne nič nemalo, no takto to pôsobí, akoby to bola naša najlepšia skladba vôbec, čo zasa môže vyvolať dojem v štýle, 'je po všetkom, zabalili to'."

Zaujímavé však na tom je, že samotná skladba sa začala rodiť až po nápade započať celý projekt a skomponovaná bola len pár mesiacov pred vydaním "Galore". "Kompiláciu som mal v pláne vydať tento rok a "Wrong Number" som skomponoval toto leto," pokračuje Smith. "Počúval som doma všetky tie skladby, dal ich dokopy a opäť si ich vypočul ako celok, všetkých 17 skladieb. Napadlo ma, 'ktorá z nich uzatvorí celú nahrávku?'. A v tom momente sa celý projekt zastavil. Vedel som, že to bude skvelé, ak nie lepšie, než čokoľvek iné. Obyčajne to celé býva o tom, že nás nabudí nejaká dôverne známa melódia; samozrejme, nejde o melódiu, ktorú si môžete pohvizdovať, či pohmkávať, ale ide o melódiu, ktorú si odniekiaľ pamätáte - o tom to celé je. A ak k takej melódii pridáte správne slová, je to ako dokonalé manželstvo..." a tak sa zrodil nový hit The Cure. No jednako je práca na albume, ktorý obsahuje prevažne starší materiál, iná, ako keď dávate dokopy úplne nový materiál.

"Celkom pekná myšlienka," zapojí sa do konverzácue Roger O´Donnell, ktorý sa práve usádza vedľa Roberta Smitha. "Je fájn sa obzrieť za seba a s odstupom nazrieť, čo sme za posledných 10 rokov dokázali. Robiť reklamu novému albumu je zábava, no v tomto prípade je o to väčšia, že sa pozeráme späť. Keď sme pristúpili k remastrovaniu albumu, tak sa tie skladby v surovom stave veľmi dobre počúvali. To sa človeku ani nechcelo veriť, že niektoré skladby majú naozaj už 10 rokov, pretože ja som pripojil ku kapele až v roku 1987 a prvá skladba, ktorú som s kapelou nahral otvára práve túto kompiláciu."

"Pôvodne sme ten album chceli nazvať "Roger"," poznamená karhajúco na margo svojho kolegu Robert. Následne však pokračuje v serióznejšom tóne: "Ak by mi po vydaní kompilácie "Standing On A Beach" niekto povedal, že o 10 rokov vydáme ďalšiu hitovú kompiláciu, tak by som to považoval za nemožné. Vtedy som si nemyslel, že budeme niekedy schopní komponovať aj skutočné hity. Asi to znie trochu arogantne, ale za tých 10 rokov sme vyprodukovali zopár skutočných singlov, niektoré boli dobré, niektoré zasa nie. Ale v globále sa vydarili, takže cítim akúsi hrdosť, že sa nám ich podarilo zosumarizovať na ucelený album."

"Mám radosť, že posledná dekáda sa nám naozaj vydarila," pokračuje. "V podstate sme boli stále na vzostupe. No aktuálne to ide s nami trochu dolu vodou," zasmeje sa, "ale odkedy sme odštartovali našu kariéru, tak každý ďalší nový album má lepšiu predajnosť, než ten predošlý. Teda až na ten posledný, z toho sa až tak veľa, v porovnaní s jeho predchodcom, nepredalo," opäť sa zasmeje. No samozrejme, pre účtovníkov nahrávacích spoločností sú umelci dôležitý presne tak, ako predaj ich ďalšej nahrávky, The Cure v tomto nie sú výnimkou. Keď sa spýtame na "slovo", ktoré by vyjadrilo šancu na ďalší štúdiový album, tak sa Smith obráti na O´Donnella a prekrúti očami. "To "slovo" je niečo, čo nám akosi uniká," povie spevák svojmu kolegovi. "Začali sme niečo nahrávať, ale všetko je to aktuálne v takom stop/štart móde, keď sa do toho zaplietlo toto promo turné." "Stále je to v stave, kedy sa ukazuje príliš veľa možných smerovaní, ale napriek tomu je to vzrušujúce," dodáva O´Donnell.

"Je tu niekoľko skutočne dobrých skladieb. V podstate pri každej ide hlavne o spôsob, ako sme k nim pristupovali. A práve toto je na tom to skvelé, je to ako keď si nájdete vlastnú cestu. K ničomu nie sme nútení," dodal O´Donnell a v zápätí mu do toho skočí Smith. "Je to skôr o tom, že na tých skladbách začnem doma pracovať sám, budujem si o nich reálnu predstavu, no nakoniec ju získajú vďaka nám všetkým. Možno je to pre ostatných trochu frustrujúce, pretože sú ta nútení nečinne sedieť a čakať, kedy prídem s nejakým nápadom." A pokiaľ ide o to, ako sa bude nová kompilácia vynímať v kontexte aktuálnej hudobnej scény, to sa už Roger uškrnul a dodal, "To vážne neviem! Viete, my si žijeme v našom vlastnom svete."

Smith pridáva, "Už len medzi nami piatimi vládne neuveriteľný rozsah hudobných štýlov. Viete, niektoré veci, ktoré sa páčia Rogerovi, pokladám za hrozné a naopak. Ale tú základnú platformu máme spoločnú. Ak by sme v kapele mali jednotlivo zostaviť rebríček 25 obľúbených albumov, tak by sme sa všetci minimálne v štyroch, či piatich albumoch zhodli. A určite by ste v tých zoznamoch našli skutočne čudné veci, pri ktorých by ste neverili, že ich niekto z The Cure môže mať rád!" No a tak si po 20-tich rokov vyberajú hudobné rozdiely v kapele svoju daň.

"Za tie roky sa vykryštalizovala taká vec... ak sa pre niečo rozhodneme, tak sa do toho zapoja buď všetci alebo nie. A ak teda nie, tak odídu," vysvetlí Smith s úsmevom. A zrejme, keď odídu, tak sa niekedy aj vrátia a niekedy aj nie. História kapely totiž dokazuje, že niektorých členom ukázala kapela práve otočné dvere, no Smith naďalej zostáva ako jediná konštanta. "Akoby sa z The Cure za tú dobu vyprofilovalo päť rôznych kapiel," objasňuje O´Donnell. "Viete, ľudia majú občas tendenciu veriť, že kapela, to je niečo nemenné v tomto neustále sa meniacom svete, pretože to meno je tu už 20 rokov," dodáva Smith. "Majú dojem, že to musí stále fungovať rovnakým spôsobom, no je to úplne inak. S každou zmenou zostavy som mal dať kapele asi iné meno."

Nakoniec sme sa dostali ku koncu rozhovoru a kapela sa už začala pripravovať na jedno z dvoch amerických vystúpení v rámci promo turné k albumu "Galore", ktoré odohrajú dnes večer v hollywoodskej American Legion Hall. Keď sa Smitha spýtam, čo sa mu preháňa hlavou posledné minúty pre nástupom na pódium, tak sa z hlboka nadýchne a usmeje: "Snažím sa nájsť spôsob, ako v sebe vyvolať nadšenie."
"Vidíte? On si na pódium vypiť môže, ja nie!" pridá sa O´Donnell.
Smith: "Čo tým myslíš?"
O´Donnell: "No asi to, že mám na pódiu stále čo robiť" :)
Smith: "No a ja si musím spomenúť na tisíce slov z textov, ktoré sa mi premiešavajú v hlave."
O´Donnell: "A ja si zasa musím pamätať tisíce pozícii, kam kedy položit prsty."
"Tak to až také zložité nemáš," kontruje Smith so smiechom. "Skladby The Cure sú v podstate založené len na štyroch akordoch".

zdroj: Music Connection, 24/11/1997



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi