Tie roky 80-te - I.


Spomienky na prvú dekádu The Cure cez výroky Roberta Smitha


Spomienky na detstvo

Som si istý, že prvých päť rokov môjho života pri mori ma natoľko ovlyvnilo, že ešte aj dnes každú dovolenku trávim pri ňom. Akoby ma k sebe volalo. Jednoho dňa chcem pri mori žiť.

Aj keď som vyrastal v Južnom Anglicku, mám stále severský prízvuk, pretože moji rodičia tak doma hovorili. V škole to bolo poznať takisto. Ako pubertiak som svoj severoanglický prízvuk naschváľ potlačoval, pretože som sa obával, že ma budú považovať za arogantného.

Rodičom väčšinou v škole o mne tvrdili, že môj výkon zaostáva za mojimi schopnosťami a podobne. Mali pravdu, pretože som sa vtedy úmyselne chcel toho naučiť čo najmenej. Robilo mi radosť byť stále posledný.

Hudobné začiatky

Keď to vtedy všetko začalo, tak za tým nebol skrytý žiaden iný motív, než ten, že sa mi nechcelo ísť do práce. Po mojom priemernom ukončení školy som prvých osem, či deväť mesiacov, žil zo sociálnej podpory. Potom mi však podporu stopli. Už som bol na tom až tak, že by som sa radšej zabil, než by som mal pracovať. Na úrade práce som im tvrdil, že majú dať prácu radšej niekomu inému, niekomu, kto o prácu stojí, pretože ja aj tak radšej sedím doma a počúvam hudbu.

Mám skutočne zlú povahu, ale nie je to fyzické. Netrpím výbuchmi hnevu, či niečim podobným. Proste niekam zmiznem a namiesto toho, aby som niečo rozmlátil, si veci zapisujem. Je to akési vyslobodenie. Bojím sa, že moje texty nebudú ľudí zaujímať, pretože sú hlavne o mne, o tom, ako sa cítim. Nie sú iba o tom, čo sa vo svete deje a o možných riešeniach.

17 seconds, Faith, Pornography

Vtedy sme sa začali opäť cítiť ako kapela. Ak ste v kapele a hráte spolu nejaký čas, musíte spolu vychádzať, teda pokiaľ to nerobíte len pre peniaze, čo rozhodne nebol náš prípad. Nie je to ani tak jednota myšlienok, pretože každý premýšľa inak, ale viacmenej ide o jednotu ideálov. Ak niekoho niečo napadne, tak to povie. Nech si už médiá myslia, čo chcú, v The Cure nie je žiadna hierarchia. Ak je na stole iba jeden poldecák, tak sa oň pobijeme všetci.

Mal som jasnú predstavu, ako by to malo znieť a aká by na albume mala prevládať nálada. Nemá cenu nad tým uvažovať, pretože je to všetko o zachytení emócie. Nebol v tom žiaden zámer, jednoducho sa to podarilo a už od začiatku som sa obával, že kopec kritikov si nebude všímať emócie a budú sa sústrediť iba na dôvody, preč ten album vznikol. Nehľadeli sme príliš do budúcna, nehodlali sme sa držať toho istého smeru, ani sme nemali zámer, že ďalšia kolekcia piesní bude úplne iná. Náhodne využívame rôzne štýly, nachádzame sa v rôznych fázach. Niektorým kapelám trvá roky, než sa dostanú k novým hudobným smerom, ale my...

Písanie bolo pre mňa v tej dobe veľmi obtiažne. Bolo to, akoby som sa na seba díval zhora. Bol som akoby rozpoltený. A takisto som veľa pil, to mi pomáhalo. To, čím som vtedy prešiel... boli to skutočne dementné týždne.

"Faith" mal byť veľmi pozitívny album, no nakoniec z toho vzišlo veľmi morbídne dielo. Vtedy to boli rôzne osobné dôvody, ktoré každého ovplyvňovali. Museli sme s tým potom žiť celý rok... celý jeden rok sme žili s tým polonáboženským albumom. Naozaj to nebolo veselé obdobie. Jasné, že aj vtedy bol v tom, čo sme robili, skrytý akýsi humor, ale nič sme z toho nemali. Vždy to bolo dobre schované. Takže, naše výrazy tvárí boli veľmi trúchlivé, na druhej strane to bolo dosť zábavné sa tak chovať, pretože sme sa tak mohli postupovať vpred so snahou, ktorá by inak pôsobila umelo, čo vôbec nebola pravda. Verejnosť nás k tomu vnímala ako veľmi dopresívnych a morbídnych. V súkromí sme takí vôbec neboli.

Album "Pornography" bol o veciach, ktoré môžu mať omnoho väčší dopad. Pôvodne mal byť viac o ... niektorých hrôzach, s ktorými sa ľudia stretávajú v každodennom živote. Spätne musím priznať, že bol nahrávaný strašne chaoticky, ale nie tým pekným spôsobom. Bolo to veľmi násilné a anarchistické. Vážne si väčšinu z toho procesu nepamätám. Nakoniec sa z toho stal jeden z mojich najobľúbenejších albumov.

Veselé singlíky

Predpokladám, že keď nejakú dobu pracujem, tak musím byť tvrdý. Myslím, že je to hlavne preto, že mám úplne jasnú predstavu o tom, ako všetko vyriešiť, ako sa problémy majú začať riešiť, ako to má končiť a predpokladám, že ľudia už mali tohto jednostranného zmýšľania jednoducho dosť. Je to pochopiteľné. Nepestujem si odpor, či nenávisť k ľuďom, ktorí prichádzajú a odchádzajú, no ten, kto bol kedy členom kapely, ten vždy vedel, že kompromisy fungujú len po určitú hranicu a potom už rozhodujem iba ja. Nikto teraz nevie, čo sa deje, iba ja. A niekedy to neviem ani ja...

Chcel som iba vedieť, či dokážem skomponovať skutočne hlúpu popovú skladbu, ktorá by sa hrala v rádiu, pretože som nič také už pekne dlho nezložil. "Let´s Go To Bed" bola vedomá snaha a napísanie niečoho, čo by bolo skutočne popové, no nepredpokladalo sa, že to bude singel The Cure. Predpokladalo sa, že to bude môj sólový singel, za ktorý som prevzal plnú zodpovednosť. Nechcel som, aby sa meno The Cure spájalo s takým singlom, ale vtedy existoval kopec hádanok a zlých pocitov, že sa to nakoniec vydali pod hlavičkou The Cure. Zistil som to, až keď sme to nahrali a preto som o tú skladbu aj stratil záujem. Nebola dostatočne hrozná, dostatočne hlúpa, aby sa stala komerčná. Nikam sa nedostala, dokonca ju ani nehrali v rádiách.

Skladba "The Walk" nie je súčasťou evolúcie The Cure, tá sa totiž zastavila pri albume "Pornography". Tak to aj zostane, až dovtedy, kým nezačneme pracovať na ďalšom albume. Zatiaľ nahrávame piesne pre vlastné potešenie a zábavu poslucháčov.

zdroj: The Cure



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi