Nie, nie som milý - 06/2004 - II.


Rozhovor s Robertom Smithom po vystúpení na festivale SouthSide 2004


To tvrdíš preto, že si sa nezmenil? Takže sa cítiš ako 15-ročný Robert Smith.
Presne! Mám pocit, že ak by som sa ocitol v jednej miestnosti so mnou ako 15ročným, cítil by som sa skvele. A myslím, že by sme si celkom vedeli pokecať o súčasnej situácii. Ja som sa totiž naozaj veľmi nezmenil. Ale, keď si premietnem skúsenosti, ktoré som za tých 30 rokov nadobudol, tak mi je jasné, že ten rozdiel medzi 15 a 45 ročným Robertom Smithom je priepastný.

A čo ľudia, ktorí majú k tebe najbližšie? Oni predsa musia vidieť zmenu.
Samozrejme. Aj môj otec sa zmenil, on dokonca až nesmierne! Síce mi tvrdí, že to ja som sa zmenil a pozerám sa naňho dnes inak, ale myslím, že sa zmenil on. Vidíte, aké je to komplikované? Kto sa v tom má vyznať?

A čo tvoja manželka? Ste spolu už pekne dlho. Zmenili ste sa vy sami a váš vzťah?
To je asi jediný vzťah v mojom živote, ktorý sa prakticky nezmenil. Ake ste spolu tak dlho a nemáte deti, tak sa toho veľa nezmení. Deti zmenia vzťah dvoch ľudí kompletne, myslím si, my však žiadne nemáme. Obaja sme to vedeli v čase, keď The Cure ešte neboli. Mary so mnou prakticky vyrastala, vedela o čo ide. Vždy keď sa vrátim domov, tak sa všetko vráti do pôvodných koľají, obaja vieme, že ubiehajúcim časom sa učíme viac.

A tebe to robí radosť?
Áno, návraty domov ma vracujú na zem. Často mi vyčítajú, že som nikdy nevyrástol, no ja sa cítim dospelý až priveľmi. Niekedy si želám, aby som bol nesamostatný, bezstarostný, až detstký.

Bolo by netaktné sa spýtať, prečo teda nemáte deti?
Ako 20-ročný som povedal rodičom, že nikdy nebudem, nechcem mať deti. To bolo jediný krát, kedy mi otec jednu vrazil.

Na to, čo si povedal možno viac provokatívne v 20-tke, si mohol mať v 30-tke úplne iný názor.
Ale ako vidíte, niektoré veci sa takmer nemenia. Ja by som otcom byť nemohol, nech to vyznieva takmer bezcitne. Jednoducho som nikdy nepocítil potrebu mať dieťa.

A tvoja manželka?
Bolo obdobie, okolo 30-tky, kedy sa Mary chovala trochu divne a mne napadlo, že možno túži po dieťati. Ak by to naozaj chcela, neprotestoval by som. Urobil by som všetko pre to, aby som si ju pri sebe udržal.

Naozaj by si urobil čokoľvek?
No, dnes by to už samozrejme také jednoduché nebolo, myslím, mať dieťa.

Si veľmi milý človek.
Nie, nie, nie...

Áno, myslím to vážne. O manželke sa vyjadruješ s úctou a láskou. Myslíš, že takéto niečo by sa dalo chápať aj ironicky?
Skor, to "milý" mi vyznie dosť cynicky.

To mal byť kompliment. Mary ale nakoniec teda deti nemá.
Nie. No na druhej strane sme množstvom detí obklopení: 21 synovcov a neterí. Mary pochádza z veľkej rodiny, ja mám tri sestry a každá z nich má po tri deti, teda jedna dokonca päť. Iba my sme bez detí. Takže, keď sa všetci zídeme, príde mi to až sureálne. Decká nás berú ako seberovných, nie ako dospelých. Možno preto, že sme sa pred nimi nikdy na nič nehrali. Skôr sme ich učili veciam, ktoré by ich rodičia nikdy nenaučili.

Pokiaľ s tým ich rodičia nemajú problém.
Nechováme sa nezodpovedne. Skôr mám pocit, že im vieme lepšie načúvať. Rodičia totiž svoje deti často takmer nepočúvajú.

Šťastné to teda "vaše deti".
Ale veď s deckami je to jednoduché. Oni sa len pýtajú a chcú počuť odpovede. Nekladú otázky, na ktoré nik odpoveď nečaká. Musíte len premýšľať, ako im odpoviete. Inak, o grafiku nášho albumu sa postarali práve moji synovci a netere.

Tak vidíš, možno by bol z teba skvelý otec.
Ale deti vedia neuveriteľne unaviť! Máte deti?

Syna.
Tak potom to musíte dobre vedieť. Všetci v mojom okolí, čo majú deti, sa nemôžu venovať ničomu inému. Sú neustále unavení. Až mám niekedy pocit, že rodičia prežijú prvé roky s deťmi v polospánku.

Spánok sa pri dieťati premení na veľkú vzácnosť.
Ja som dnes permanentne s ľuďmi, ktorí sú odo mňa o 15-20 rokov mladší. Práve preto, že nemajú deti.

Je niečo, čo by si na svojom živote zmenil?
Menej pitia by neškodilo. Lenže, to čo robím, robím veľmi rád. Som šťastný, že mám pri sebe osobu, ktorá je se mnou rada a páči sa mi, kde žijem. Veľa cestujem a môj domov a pre mňa bašta normálnosti. Lepší život si predstaviť neviem. Nudné, však? Takto posedávam rok, čo rok a premýšľam, čo by som tento rok mohol urobiť inak. A nakoniec to nejako dopadne.

Ale som si istý, že jedno želanie tu je, aj keď s tvojím životom nesúvisí: aby Anglicko porazilo Portugalsko (vo futbale).
Nie, myslím, že Portugalci sú lepší.

To neveríš v schopnosti Davida Backhama?
Backham? Nie! To je taký sopliak. Pred očami má len doláre a riadi sa svetom jeho manželky namiesto toho, aby sa riadil vlastným inštinktom. Mne inštikt hovorí iné... bývate tu niekde nablízku? Už je dosť neskoro a určite myslíte na to, že ešte musíte šoférovať domov.

Áno, musím späť do Mníchova.
A žije sa vám tu na juhu Nemecka dobre?

V pohode. Ty máš niečo proti Južnému Nemecku?
Sever mi príde lepší. Ale, človek má žiť tam, kde má pocit, že tam patrí. Vždy máte druhú šancu.

sueddeutsche.de



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi