Pocit absolútnej osamelosti - 08/2004


Ďalší zo skvelých archívnych rozhovorov s Robertom.


Celé roky si ženatý s tou istou ženou. Zdá sa, že vedieš šťastný domáci život. Z kadiaľ potom pramení ten hnev v tvojej hudbe?
Bez viery, ktorá stojí za svetom, v ktorom žijeme, si neviem predstaviť, ako by bolo možné sa toho hnevu zbaviť. Je to pocit, ktorý sa zrodil osamotený niekde vo vesmíre. Nezáleží na tom, akí blízki sme si s mojou manželkou, pocitu osamelosti sa proste nikdy nezbavím.

To znie veľmi existencionálne. Pre mnohými rokmi si skomponoval kontraverznú skladbu "Killing An Arab", ku ktorej ťa inšpiroval román "Cudzinec" Alberta Camusa. Súvisí to s tým všetkým?
Nie je to až taká kontraverzná skladba. Skôr iba kontraverzný názov. Voľba toho názvu je asi jediná vec, ktorú som kedy v The Cure oľutoval. "Cudzinec" je pre mňa veľmi významná kniha. Prvý krát som ju čítal v puberte. Je to o chvíľkovom momente, ktorý kompletne zmení váš život.

V tej knihe je tým momentom udalosť, kedy hlavná postava zabije na pláži Araba. Aký bol ten tvoj moment?
Ako pubertiak som sa rozhodol neísť na univerzitu a kompletne sa venovať hudbe. Chvíľu mi trvalo, než som si uvedomil, že to rozhodnutie bolo správne a že som si tak nepokašľal život.

Ešte stále dokážeš nachádzať spojenia s mladosťou? Napr. v podobe impulzívnych rozhodnutí?
Áno. Mám 45 a nemám deti. Pre mnohých ľudí je vzťah k ich deťom definíciou ich dospelosti. Bez zodpovednosti, ktorá prichádza s deťmi, ste schopní si uchovať mladosť.

K čomu ti tá predĺžená mladosť pomohla?
Stále sa venujem tomu, čomu som sa venoval v rannej mladosti. Venujem sa hudbe. Mám 25 synovcov a neterí a zdá sa, že v mojom veku nemajú dosť jasno. Nie je im úplne jasné, či som jedným z nich, či dospelý alebo niekto úplne iný.

A chcel si mal niekedy deti?
Nie. To je jedno z tých rozhodnutí, ktoré som prijal ako veľmi mladý. Ak máte v sebe pocit absolútnej osamelosti, ak môžete do tohto sveta priviesť dieťa?

Čokoľvek sa o tebe alebo The Cure napíše, má prívlastok "temné". Súhlasíš s takýmto prívlastkom?
Je jednoduché sa na The Cure vyvŕšiť. V našej hudbe je hlavne melanchólia, ale takisto máme aj niekoľko temných skladieb. Samotná temnota je príliš nudná.

V hudbe The Cure cítiť zásadovosť. Nemal si niekedy túžbu úplne sám seba prepracovať?
Myšlienka prepracovania mi vždy prišla bizarná. The Cure, to je jedna jazda, ale nie v zmysle, že by smerovala k nejakému koncu. Je mi jedno, kde majú The Cure miesto v rockovom chráme. Je mi jedno, či nás chápu a máme svoj význam. Nikdy sme sa netrápili tým, či niekde pasujeme alebo nie. Ja dokonca ani nechcem nikam pasovať.

Hovorí sa, že The Cure sú už dnes súčasťou hlavného prúdu.
Nemyslím si, že The Cure vôbec niekedy k hlavnému prúdu patrili. Dúfam, že ani nikdy patriť nebudeme. Súhlasím však s tvrdením, že posun nastal v tom, ako sme akceptovaní. Niektorí dokonca našu prácu prehodnotili. Skôr si však myslím, že by mali počkať, až kým The Cure definitívne skončia.

Všetkých si sa snažil presvedčiť, že "Bloodflowers" mal byť vašim posledným albumom.
Ale vtedy som to tak cítil. Tento nový album jednoducho predstavil kapelu s novými skladbami.

Ešte stále nosíš mejkap?
Je to jedna z vecí, s ktorou som sa už stotožnil. Otvorte ktorýkoľvek časopis, dnes už mejkap nosia všetci. Čo je na tom zlé? Chcem, aby ľudia videli moje ústa, chcem, aby videli moje oči otvorené a zatvorené.

Nič iné v tom nie je?
Možno o trochu viac. Je to jednoducho súčasť môjho rituálu pred vstupom na pódium. Myslím, že bez mejkapu by som sa na pódiu cítil divne.

zdroj: foxnews.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi