Na slovíčko s Rogerom - 01/2009


Nadšenec Moog-ov opísal svoje skladateľské metódy magazínu EQ v marci 2009.


Slovo, vlastne ide o niečie meno, evidentne ešte stále niekomu patrí... "Moog" sa stalo synonymom mágie elektronickej hudby. Začiatkom 1950-tych rokov začal Bob Moog budovať a popularizovať Theremin - revolučný nástroj vyvinutý už v 1920-tych rokoch, ktorým sa vytvárali zvukové vlny, či "mimozemské hladiny" úplne jednoduchým spôsobom, kedy človek pohyboval rukami okolo antény, čím sa generovali zvuky prenášané elektronickými obvodmi. Presne na tomto koncepte predstavil Moog v roku 1964 prvé klávesy: definoval tak význam oscilácii a filtrov a hráč tak vytváral zvuky bez ďalších reálnych nástrojov. To neskôr viedlo k vývoju symtezátorov, ktoré boli schopné vytvárať akékoľvek zvuky, čo samozrejme záviselo iba od schopností hudobníka, ako aj od možností nahrávania.

Nepoznám väčšieho odborníka na Moogy, než je Roger O´Donnell. Svoju prax spočiatku zdokonaloval v rockových kapelách (Thompson Twins, Psychedelic Furs, The Cure) a postupne spoznával možnosti Moog Voyagera, posledného a najvšestrannejšieho modelu z rady Moog produktov. Album "Songs From The Silvers Box" (vydaný 20.januára 2009) je husárskym kúskom, ktorý demonštruje neobmedzený potenciál zručnej, expresívnej a strhujúco emotívnej hudby tvorenej práve syntezátormi, ktoré vás vrhnú do nekonečného vesmíru a vašu predstavivosť doslova rozdivočia. Ako nasledovník albumu "The Truth In Me" (2006), ktorý O´Donnell opísal ako viac experimentálnu demonštráciu obrovského rozsahu štrukturálneho rozsahu Voyagera, je "Silver Box" v podstate strednoprúdová náladová hudba s ozvenami a oslavami vplyvov Motown popu počnúc a nadčasovými keltskými baladami a klasickým rockom končiac.

"Voyager je jednoducho neuveriteľný nástroj," prehlási Roger O´Donnell. "Prirovnal by som ho k maliarskej palete. Môžete namiešať akúkoľvek farbu v akomkoľvek čase. Obyčajne sa mi stáva, že sa tým úplne pobláznim, objavím nový zvuk a k nemu potom hľadám vhodný rytmus a vzorky. Presne tak začínam každú novú skladbu. Keď už to má náležité tempo, pridám slučky, nechám to hrať a pridávam k tomu ďalšie nové vrstvy. Keď si zoberiete takú "The Price Of Time": prvú fázu, ten trhavý zvuk, som nechal hrať minútu, či dve, možno aj viac a neskôr k tomu našiel lepšie časti. Tie som potom nastrihal a urobil z nich slučku. Od momentu objavenie prvého zvuku to už má všetko rýchly spád. Obyčajne som schopný dokončiť skladbu za dve - tri hodiny."

Všetky skomponované veci nahral O´Donnell do Apple Logic (cez Motu 828 do Macinthosha) s pomerne riedkym rozsahom kontrolerov a periférii: Mackie Control Surface, dva 20" Apple Cinema displeje, Mackie Big Knob pre monitoring a monitory Mackie 824.

Som fascinovaný dualitou mentality, s ktorou musíš pracovať - na jednej strane musíš myslieť na frázy a samotná reakcia na hudbu v štýle, "teraz to musíme trochu zmeniť, pretože to celé akosi nesedí," je zasa o niečom inom. Nestáva sa ti, že medzi týmito vecami zvládaš boj?
"Nie, ono to dosť splýva. U mňa je to jednoduché. Po ľavej ruke mám Logic, hudba prechádza mojim telom a smeruje do Voyagera po mojej pravej strane. Je to akýsi živý prúd zvukov. Počas neho sa skladby menia, buď len povrchovo, prípadne v nich pritvrdím alebo nadobudnú celkovo úplne iný tvar. Medzi tými dvoma vecami ja osobne rozdiel nevidím."

No ale, určitú stráž dodržuješ, nie? Niečo v štýle, "potrebujem to otvoriť v Logic-u, fájn, má to tempo 120 bpm...."
Iba na začiatku. Ked začnem s rytmikou, poviem si, "fájn, tak to máme... 90, nie, 95 bpm, to si ponechám." Aj tak sa všetky moje skladby pohybujú v rytmike 5-10 bpm. Štúdioví inžinieri doslova nenávidia, keď im posuniem skladby pre remixy, pretože sa to nedá porovnať k ničomu a niekedy sa stáva, že tie skladby už majú svoju formu predtým, že použijem Voyager, čiže všetko už má správny tvar, celá skladba, viete... moja hudobná tvorba je veľmi inštinktívna a to sa nedá zastaviť. Ak by som to stopol, celý proces by zanikol, stratil by som kreativitu. Takže tú "stráž" vlastne prehliadam. A nakoniec si poviem, "No do zadku! Prečo som to neurobil?"

Ako vnímaš nástup tej "modernej doby", kedy je možné vybudovať digitálne nahrávacie štúdio doslova v každej izbe?
Podľa mňa je to skvelé! Milióny ľudí si môžu produkovať vlastnú hudbu - to len dokazuje, že úroveň kreativity množstva ľudí je skutočne na vysokej úrovni. Kto by si to mohol dovoliť kedysi, kedy nahrávanie albumu stálo takmer milión libier? Kto si mohol vtedy dovoliť multitrackový nástroj? Dnes môžete napochodovať do obchodu, kúpiť si malú krabicovú zostavu a vyprodukovať s tým skutočne skvele znejúcu nahrávku! Vec, o ktorej som sníval pred 20-timi rokmi - a dnes ju mám tu pred sebou! Ešte stále som hotový z toho, že si môžem vypáliť vlastné CD. Zato dnešné decká to už berú ako normálnu vec. Ja keď som začínal, mal som iba Fender Rhodes!

Na tomto albume spolupracoval O´Donnell s programátorom Bryanom Michaelom, so svojou partnerkou, vokalistkou v troch skladbách, Erin lang, ako aj s austrálskou speváčkou Lenkou Kripac, s ktorou na veľkú vzdialenosť nahral podmanivú "In Your Hand Now". Názov a text tejto skladby má pôvod v poznámke Erin Lang: (po tom, čo O´Donnell dokončil inštrumentálnu časť a odoslal to do Austrálie, Erin prehlásila:) "tak, a teraz je to v jej rukách".

Rogerova webstránka, rogerodonnell.com, obsahuje jeho zmapovanú hudobnú kariéru, štúdiovú výbavu, obľúbené klávesy, vidá z vystúpení, či dokonca zvonenia pre mobilné telefóny. Na zimnej konferencii NAMM vystúpi dokonca s prezentáciou o možnostiach Ableton Live. A to by vás možno mohlo zaujímať.

zdroj: joelpatterson.us



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi