Svet podľa... Roberta Smitha z The Cure - 07/2013


Promo článok súvisiaci s vystúpením na festivale Lollapalooza.


The Cure sú jedným z najdiskutovanejších účinkujúcich na tohtoročných festivaloch Lollapalooza a Austin City Limits a dá sa povedať, že vďaka novej vlne fanúšikov, ktorí objavili klasické tracky tejto alternatívnej kapely, sú The Cure skutočne "hot". Kapela by bola bez jej legendárneho frontamana, Roberta Smitha, v podstate ničím a aby sme vzdali pred blížiacimi sa koncertami tejto legende hold, rozhodli sme sa obzrieť v čase späť ...

Čo si pamätá z úplných začiatkov existencie kapely (Word magazín)
Keď sme začali s hudbou, tak som chodil ešte stále do školy. Debutový album "Three Imaginary Boys" bol nabrúsený, no nebol som to ja. Spomínam si, ako som to celé ladil s Lolom, aby sme zneli tak trochu ako XTC. Počas nášho prvého turné som zaskakoval aj za gitaristu Johna McGeocha v The Banshees a vďaka tomu som pochopil pozadie nášho hrania. Chcel som, aby aj naša kapela robila veci tak, ako to robili Steve Severin s Budgiem... The Banshees, to bola vlastne bassa, bicie a skuvíňanie Siouxsie.

O úspechu na mainstreamovej scéne (Spin, 1993)
Trochu som sa obával skutočnosti, že sme sa stali v Amerike takí populárni, ale už je to raz tak - dosiahli sme náležitú úroveň. Väčší úspech už nechceme, už len toto poznanie je úľava!

O tom, čo počúval, keď The Cure prvý krát spoznávali svet (Word magazín)
Nick Drake a Van Morrison, to boli moje poklady. A zvláštne, že aj Bowieho "Space Oddity". No takisto som počúval aj Chačaturianov "Gayane Ballet Suite", čo znie až príšerne snobsky, ale ak sa do toho započúvate, objavíte v tom brilantný zvuk. Chcel som to zahrnúť do albumu, čo sa nakoniec odzrkladlilo na "Seventeen Seconds". Mojim snom bolo stať sa niekým, kto mohol zájsť kamkoľvek a hrať: v podstate ten sen snívam stále.

O tom, ako nechcel povoliť vydanie singla "Let´s Go To Bed" (Rock ‘n’ Roll Alternative Show, 1983)
Väčšia blbosť to už byť ani nemohla. Bola to moja reakcia na imidž The Cure a na status, aký sme dosiahli. Takže som chcel urobiť niečo úplne hlúpe a popové. Text nemá žiaden význam. Po tom, čo som skladbu nahral som nadobudol pocit, že to nie je ono. A ten pocit sa tak umocňoval, až som prestal postrádať logický dôvod, prečo ju vydať... Dnes mi to až také zlé nepripradá. Ale v tom čase som bol fakt plný zlosti, pretože som ju vôbec nechcel vydať.

Nedostatok voľného času (Spin 1993)
Čítanie je niečo, čo mi naozaj chýba, jednoducho momentálne ani nie som schopný otvárať brány do svetov iných ľudí. No zdá sa, že som na to vlastne ani nikdy nemal čas. Buď som bol vždy príliš unavený alebo opitý. Minulú noc si vlastne ani nepamätám. Spomínam si len na to, ako som za svitania prechádzal okolo recepcie. Ešte o šieste ráno som bol opitý a myslel na to, že keby som bol doma, tak by som si to dovoliť nemohol. Viete, v The Cure reflektujem na veci, ktoré pokladám za dôležité a dostalo sa to do bodu, kedy sa zo všetkého stáva niečo dôležité. Rád by som si doprial viac voľna, možno celý budúci rok, a venoval sa sám sebe a kašľal na to, že som spevák The Cure. Lenže, určite sa nebudem schopný zbaviť pocitu, že by ľudia mohli zabudnúť, kto vlastne som. Viete, ľudia okolo vás vždy sejú semená pochybností v štýle, "ak sa odmlčíte na príliš dlho, už sa nebudete môcť vrátiť." Dnes som však omnoho viac presvedčený, že dokážem oddeliť zrno od pliev. Myslím, že ak si doprajeme dva - tri roky voľna, tak sa to na kvalite našich ďalších vecí neprejaví.

O tom, či chcel byť popovou hviezdou (Word magazín)
Nie! Chcel som len, aby som ničoho neľutoval. To ma hnalo vpred. Znie to možno staromódne a naivne, ale poctivosť je pre mňa najdôležitejšia. To sa mi vždy páčilo na Alexovi Harveyovi, Nickovi Drakeovi a Hendrixovi, boli čestní a poctiví.

Život anti-rockovej hviezdy (The Quietus, 1989)
Nikdy som sa nepovažoval za rockovú hviezdu. Dokonca, kým nemusím poskytovať rozhovory, tak ani nemám pocit, že som v nejakej kapele. Chodím stále do tej istej cukrárne a bývam to istom prízemnom byte na Maida Vale. Šoférujem toho istého starého Jeepa a väčšinu času zabíjam nezmyselnými vecami, ako... zbieram všetky naše grafické práce, ale dnes už sa gitary ani nechytím... blbosť... nikdy som sa nemal lepšie. Ale rozhodne dnes uprednostním knihu pred gitarou. Prečítam čokoľvek, pretože som... prekliaty. Keď už raz začnem čítať knihu, musím ju dočítať.... čo znamená, že čítam aj kopec braku.

O mejkape (Ear Candy, 2004)
Mejkap som nosil ako počas školy, tak aj v časoch, kedy začal glam. Opäť som sa k nemu vráil, keď začal punk. Vždy som ho nosil. Je to taký rituál, z časti čisto teatrálna záležitosť a z časti preto, že mám pocit, že tak vyzerám lepšie.

O sociálnych sieťach (The Guardian, 2011)
Mám síce stránku na Facebooku, ale nikdy som tam nič nezverejnil. V podstate som zaregistrovaný na všetkých sieťach, ale nikde som nič nenapísal. Všade som preto, aby nik nemohol predstierať, že som to ja. A pokiaľ ide o poskytovanie rozhovorov v dnešnej dobe... nemám záujem baviť sa s niekým, koho nepoznám. Som v takej divnej pozícii, kedy svet funguje mimo mňa, ale viete čo? Som s tým v pohode. Ani trochu ma to netrápi. Nemám pocit, že by som ľutoval veci v štýle, "Pane Bože, som úplne mimo diania."

zdroj: gibson.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi