Mal by som sa starať o invenciu gothic rocku -11/04/2013


Rozhovor s lídrom kapely, ktorá ovplyvnila v 80-tych rokoch kapelu Soda Stereo a stala sa "The Beatles gothic a emo scény".


Telefonická konverzácia s Robertom Smithom sa blížila ku koncu. Z hotela v Asuncion, v Paraguaji, pôsobil líder The Cure priateľsky a oddýchnuto. Viac ako tri dekády šéfuje kapele, dokonale zvláda svoju pozíciu rockovej hviezdy a bez problémov zvláda odpovede na často sa opakujúce sa otázky.

No a v prípade argentínskych médii je to niečo, čo sa jednoducho neobchádza: spomienky kapely na chaotické koncerty z marca roku 1987 na Ferro Stadium, ktoré skončili roztržkou medzi bezpečnostnou službou a fanúšikmi. A to dokonca počas oboch koncertných dní. Neobišlo sa to bez obetí. Nešťastne totiž skončil predavač hotdogov. Smith samozrejme v tom odobí zverejnil svoje zážitky vo forme denníku pre Melody Maker a v rozhovore pre 1 magazín v roku 2002 označil tieto koncerty za "apokalyptické": "Pripomínalo to tam Bejrút a veľmi sa nám uľavilo, keď sa nám podarilo dostať do hotela. Do postele som šiel úplne zničený a kým sa mne snívalo o tom, že som bol zavraždený, chalani z kapely to všetko zapíjali v hotelovom bare." Možno sa tomu všetkému dalo predísť: "Už v šatni nás chlapík z ochranky upozorňoval, že by sme nemali výjsť na pódium a to nám na pocite bezpečia nepridalo."

Dnes ale reaguje inak: "O tých koncertoch sme už povedali strašne veľa, ale vždy nás to vracia k faktu, že sme v Argentíne nehrali nie preto, že by sme sa obávali toho, čo sa zasa stane. To je jednoducho lož. Nehrali sme preto, že sme nehrali. Počas našej histórie sme napr. až do minulého roka nikdy nehrali v Rusku, doteraz sme nehrali v Číne a dokonca na mnohých miestach, kde je úplne bezpečne." A teraz niečo, čo vás poteší: "Na našich koncertoch, kdekoľvek po svete, si vždy všimnem argentínske zástavy."

Kapela s pevnou pozíciou, ktorá presahuje svoj pôvod, vyhovuje každému publiku: dobrý spôsob, ako analyzovať The Cure roku 2013. Smith je schopný vystupovať ako hosť Davida Bowieho a Korn, vystupovať na albume Crystal Castles, ovplyvniť vzhľad a charakter filmových postáv, napr. režiséra Tima Burtona, či byť znamením hodným nasledovania, ako to urobili americkí Interpol, The Rapture a My Chemical Romance alebo dialógom medzi gitarou a bassou senzačných The XX a potom všetko sa objaví bez jaziev, ktoré by mu mohli spôsobiť kritika a oportunisti. Sám Smith o tom vraví: "Som šťastný, keď zistím, že sme schopní ovplyvniť rôznorodé kapely, zvlášť pre spôsob, akým k veciam pristupujeme a vždy ide o jedinečných ľudí. Inšpirovať ľudí v hudbe sa nakoniec, po toľkých rokoch, ukázalo ako jedna z najúžasnejších vecí, ktoré moja práca zanechala. Z tých, ktorých ste spomenuli, práve The XX majú v sebe niečo, čo sme mali my v časoch "Seventeen Seconds" a "Faith", a čo mám na tom najradšej, že tí ľudia sú vlastne nehluční."

Od posledného album "4:13 Dream" vydaného v roku 2008 sa kapela vždy rozhodla iba koncertovať. Aké sú vlastne plány pre prípadný nový album?
Samozrejme, plány na nový album The Cure sú. Máme k dispozícii nahraté skladby, no z nejakého dôvodu sme niektoré z nich nahrali znova a iné to ešte len čaká. Žiaden časový plán v tomto nie je, ale rozhodne pripravíme nový album.

Na aktuálnom turné hráte bežne na koncerte 40 skladieb. Ako vlastne prebieha výber skladieb do setlistu, musíte sa na tom zhodnúť všetci?
Pre toto turné sme nacvičili 60 až 70 skladieb. Rozhodli sme sa, že setlistom pokryjeme všetky aspekty The Cure, od počiatku našej kariéry po súčasnosť. Chceme v publiku vyvolať pocit, že sú na akomsi výlete. A takisto sme chceli, aby si medzi tými skladbami každý našiel tú, ktorá je súčasťou jeho života a takisto tých našich.

The Cure sú jednou z prvých kapiel, ktoré sa rozhodli zahrať staré albumy naživo v plnom znení a hlavne v originálnom poradí skladieb. Ako vnímaš fakt, že sa stala dnes z toho akási trendová záležitosť?
Myslím, že ak je raz album dobrý, tak odohrať ho celý naživo je veľmi dobrý nápad (smiech). S projektom "Trilogy" som chcel vytvoriť akési spojenie albumov "Pornography" (1982), "Disintegration" (1989) a "Bloodflowers" (2000) a hlavne ukázať našu zvukovú evolúciu. Celý ten nápad vo mne vlastne vznikol po tom, čo som videl koncert Davida Bowieho v Paríži, bolo to turné k albumu "Heaten", na ktorom zahral kompletný album "Low", hoc nie v originálnom poradí skladieb. Prišlo mi to ako skvelý nápad.

Ako The Cure, tak aj Siouxsie & The Banshees boli svojho času považované za goth kapely a v podstate im toto označenie zostalo dodnes. Považuješ sa teda dnes za akéhosi krstného otca všetkých gothikov?
To klasifikovanie The Cure, ktoré sa začalo už v časoch vydania "Three Imaginary Boys", je veľmi zábavné. Po vydaní "Seventeen Seconds" sme už viac neboli post-punkovou kapelou a boli sme považovaní za pilotov a kabátnikov, neskôr sme boli temní, psychodelickí, gothickí, popoví a podobne... To označovanie malo čo dočinenie so zmenou zvuku kapely. Ale tí, ktorí pochopili klišé videoklipu "The Lovecats" vraveli, "The Cure sú gothická kapela" a toto označenie nás prenasleduje dodnes. Tá predstava bola z našej strany plánovaná a ja sám sa dnes musím starať o invenciu gothic rocku...

Po všetkých tých rokoch, aký je to pocit, keď si dnes dávaš mejkap, natieraš si na pery rúž, rozcucháš si vlasy a urobíš zo seba opäť typického Roberta Smitha?
Ja som predsa vždy Robert Smith! Aj normálne vyzerám tak, ako ma vidíte na pódiu, či už sa zobudím, idem na nákup alebo sadnem do auta idem pozrieť naše decká. Samozrejme, keď idem na pódium, tak si dám toho na seba viac, ale nerád vytváram rozdiely v tom, ako vyzerám na verejnosti a ako v súkromí. Doma som taký tichý a kľudný typ a myslím, že práve to sa odráža v mojom pôsobení na pódiu.

zdroj: Clarin



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi