The Cure: Je to mýtus, že rockeri nakoniec dopadnú zle


Robert Smith exkluzívne pre Radio Oxygen


Robert, ako prebieha turné?
Skvele. Dúfam, že to tak pôjde naďalej. Je to najkratšie turné, aké sme kedy podnikli a čo najskôr chceme hrať v Peru.

Ako sa pripravujete na koncert?
Máme niečo špeciálne. Pol hodinu pred nástupom na pódium sa stretneme, skontrolujeme si nástroje a zahráme si zopár skladieb. Pár minút pre začiatkom všetkým pripomeniem, aby to zahrali tak, akoby to bol náš absolútne posledný koncert. Deň koncertu je vždy veľmi dlhý, ale vždy nakoniec končí tým najdôležitejším, našim hraním na pódiu.

Podľa čoho si vyberáte predskokanov?
Pre koncert v Peru sme mali k dispozícii 25 kandidátov. V každej krajine Južnej Ameriky je to iné. Niekedy si ich vyberieme na odporúčanie iných, inokedy si pozrieme ich vystúpenie, nie je to len o počúvaní. Sme to my, kto ich ponúka publiku. Musia byť oddaní tomu, čo robia, preto si ich vyberáme.

Preferujete hranie vo veľkých alebo malých priestoroch?
Trochu figliarska otázka. V Spojených štátoch sme hrali v obrovských arénach. The Cure sú najlepší, keď na pódiu predvádzajú niečo menšie, pretože keď si raz začnete uvedomovať publikum, tak sa ho snažíte zapojiť do šou. Nakoniec, je vlastne jedno, koľko je tam ľudí, doležité je, ako sa na pódiu cítite.

Čo pre teba, ako skúseného hudobníka, znamená rock?
Je to niečo silné, čo vás spája s publikom. Ak ho viete správne uchopiť, dokážete ním generovať silné emócie a pocity. To, že umelci, ktorí sa venujú rocku, skončia nakoniec zle, je len klišé.

V začiatku kariéry si ako spevák nepôsobil, na základe čoho si sa rozhodol pre spev? Čo treba urobiť preto, aby sa niekto stal dobrým hudobníkom?
Za tie roky som spoznal veľmi veľa spevákov a väčšina z nich si skutočne veľmi verila. Keď som so spevom začínal, v podstate som nič v tomto smere nerobil. Začal som s gitarou, prepadol hudbe, ale v tom čase som toho veľa nenahovoril a spieval som, len keď som bol sám. Dokonca som sa ani nepozeral do publika. Celé to bolo vtedy veľmi čudné, preto vám možno dnes prídem jedinečný a iný v porovnaní s ostatnými spevákmi, jednoducho nie som spevák od prírody. Keď som v kontakte s publikom, tak otváram dvere do iného sveta. Postupne som si uvedomil, že by som nemal byť len so svojou gitarou a trochu sa venovať aj publiku.

V podstate sa na pódiu sústreďujem na piesne a emócie, ktoré na pódiu vkladám do gestikulácie alebo rutinných tančekov. Dnes si však omnoho viac dôverujem. Mnoho umelcov a snaží, aby boli v centre pozornosti aj mimo pódia, to ja sa stiahnem do úzadia.

Mnohí umelci sa k vám otvorene hlásia a tvrdia, že vaša tvorba ich ovplyvnila...
Som si vedomý významu a dôležitosti The Cure. Hudba tých, ktorí tvrdia, že ich naša kapela ovplyvnila, sa mi naozaj páči. Mám vyberané hudobné chute, ale rock mám rád, no kapely, ktoré sú až výnimočne zlé, sa mi rozhodne páčiť nebudú. Lichotí mi, keď iní umelci vyhlasujú, že sú ovplyvnení The Cure, a ide o skutočne rôznorodých ľudí z rôznych hudobných oblastí. Možno sú medzi nim aj veľké kapely, ktoré sú dnes ešte viacmenej neznáme.
Viete, na The Cure je najdôležitejšie to, že si robíme veci po svojom a presne o tom by mala byť hudba a tak by mali fungovať umelci.

A aký je to pocit, keď tie kapely prehlásia, že ich ovplyvnili The Cure?
Je to pocit najväčšej spokojnosti. Viac sa asi dosiahnuť nedá. Získať verejné uznanie je veľmi dôležité a mal by to byť jeden z dôvodov, prečo sa venovať umeniu. Ak sa vás verejnosť ešte aj dožaduje, je to len bonus. Ak sa ľuďom páči to, čo chcete umením vyjadriť, je to skvelé. Je skveké, keď niekoho stretnem na ulici a povie mi, že ho The Cure ovplyvnili, či už zvukom, alebo vystupovaním. Skutočne super pocit!

Všetky vaše skladby sú skvelé, ale máš nejakú, ktorá je pre teba výnimočná?
To samozrejme vždy závisí od toho, kde hráme. Nemáme nejakú špecifickú skladbu, nikdy nevieme, ako budú ľudia reagovať. Je iné, keď hráme takú "Friday I´m In Love" pred 20 000-ovým publikom, kde všetci spolu s nami spievajú a skandujú. Vtedy musím povedať, že je to skvelá skladba... Ale stále mám rád naše klasické skladby, ktoré v nás živia chuť hrať.

Ktorú skladbu, nie od The Cure, by si rád napísal práve ty?
"Happy Birthday" :)

Fakt? Máš nejakú špeciálnu verziu?
Zahrali sme ju naživo raz alebo dvakrát, keď mal niekto z kapely práve narodeniny. Rád by som bol autorom asi tisícky skladieb, ktoré mám rád, ale ak by som ich napísal ja, tak by sa mi až tak nepáčili.

Ako dnes vnímaš hudbu?
Myslím, že internet je dvojsečná zbraň. Ľudia ho využívajú ako nástroj slobody. Lenže na druhej strane ho používajú aj ľudia, ktorí zmýšľajú trochu inak, majú zlé umysly. Pokiaľ ide o hudbu, je to stále fajn, ale som proti voľnému sťahovaniu, pretože to nie je fér. Umelci predsa musia poznať cenu svojho umenia. Preto je voľné sťahovanie pre mňa amorálne. Ale inak nemám proti internetu nič.

Vieš aspoň trochu po španielsky?
Neviem po španielsky ani slovo, učil som a francúzsky a skúšal som to s nemčinou. Španielsky som sa nikdy neučil, rád by som sa, ale... už je asi trochu neskoro. Ak sa naučíte španielsky, tak máte chuť objavovať nový svet.

A na záver zopár slov pre fanúšikov v Peru...
Mali by ste prísť 17.apríla na koncert The Cure, pretože ak neprídete, budete to do konca života ľutovať.

rpp.com.pe



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi