Rock 1980-tych rokov bol úbohý - 04/2013


S Robertom opäť telefonicky


Prvá vec, ktorá ma prekvapila, bol spôsob, akým rozprával. Nenútený, oddýchnutý... Ako keby práve pozeral nejaký videoklip a niekto mu zavolal o polnoci a chcel po ňom radu, ako hrať na gitaru. "Ahoj. Som Robert Smith". Najťažšie je spojiť si jeho hlas s predstavou, ktorú si nosíte v hlave vďaka množstvu fotografii a obalov albumov. Nakoniec zistíte, že je to chlapík ako každý iný, hoci jeho hudba sa nedá prirovnať k ničomu.

"Neviem, prečo sme nehrali v Latinskej Amerike tak často, ako niekde inde," odpovie na otázku týkajúcej sa absencie na našom kontinente.

"Latinskoamerické publikum sa zdá byť fantastické, no jednoducho z nejakých nevysvetliteľných dôvodov sme to tu obišli." Navrhol som, aby sme sa vrhli na hudbu. A tak sme debatu otvorili s jednou z ikon new wave.

Trilógia albumov "Seventeen Seconds", "Faith" a "Pornography" je spájaná s depresívnymi náladami a stavmi emočnej temnoty. Je niečo z tých čias, čo sa k tebe dodnes vracia, keď tie skladby spievaš?
Keď tie albumy počúvam, tak si uvedomujem, aké temné časy to vtedy pre mňa boli. Ešte aj dnes ma tie texty dokážu vystrašiť. Keď spomínam na časy, kedy sme nahrávali "Pornography", tak mi vždy napadne, že to bol akýsi koniec, kedy sa otvorili dvere do môjho nového života, čo platilo aj pre kapelu. No a keď tie skladby dnes spievam, tak akosi v sebe znovuoživujem tie pocity. Dobré na tom je, že tie stavy vydržia maximálne 4 minúty.

Fanúšikovia The Cure sa nikdy nevedia zhodnúť na najlepšom albume vašej kapely. Máš ty sám svoj najobúbenejší album The Cure?
Ak by som mal vybrať iba jeden jediný, bol by to asi "Kiss Me, Kiss Me, Kiss Me". A poviem Vám prečo. Kedykoľvek premýšľam o tom albume, spomeniem si na časy, kedy sme ho nahrávali a kedy sa zdalo všetko perfektné. Ja osobne som bol vtedy veľmi šťastný. A tak ako kapela, aj ja som bol nadšený, pretože som mal pocit, že sa niekam posúvame. Ten album má veľa pozitív.

Ja osobne pokladám 1980-te roky za zlatú dekádu rocku. Súhlasíš?
1980-te roky boli úbohé. Teda, z väčšej časti. A to nás motivovalo, chceli sme neustále robiť lepšiu a lepšiu hudbu. Zlatý vek rocku začal v roku 1973 a skončili v roku 1975, kedy fičali Roxy Music, Bowie a Rory Galagher.

Spomenieš si na moment, kedy si sa rozhodol stať rockerom?
Jasné, bolo to v roku 1975, kedy som videl naživo Thin Lizzy. Celé som si to v hlave ujasnil cestou vlakom domov z koncertu.

By Francisco Melgar Wong
El Comercio



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi