V 55-ke do dôchodku! - 04/2013


Robert o novom albume a dôchodku


V posledných rokoch ponúkate skutočne dlhé koncerty, ktoré trvajú 3 a viac hodín a zahráte viac ako 30 skladieb. Čo váš povzbudzuje v takách veľkých prezentáciach?
Páči sa nám to. Pre nás je také dlhé hranie parádnou jazdou. Za posledných 5 rokov sme odohrali zopár festivalových vystúpení, ktoré trvali dve hodiny a menej a po odchode z pódia sme sa cítili frustrovaní. Mád rád, keď odídem z pódia úplne vyčerpaný, s pocitom, že by som si najradšej ľahol na zem a zaspal. Keď si sadneme k zostavovaniu setlistu, tak bez premýšľania dosiahneme 30 až 50 skladieb. Už dlho nerobíme veľa koncertov a keď sa vyberieme na miesta, kde často nechodíme, napríklad do Južnej Ameriky, sme schopní hrať až dovtedy, kým ľudia nezačnú odchádzať, samozrejme ak je taká možnosť. Ono to celé súvisí s kariérou, v prvých desiatich rokoch nebol žiaden problém zostaviť setlist veľmi rýchlo.

Do Brazílie sa vraciate po 17-tich rokoch. Prečo to trvalo tak dlho?
Źiaden veľký dôvod za tým nie je. Ale na našu obranu, v takom Rusku sme až do minulého roku vôbec nehrali, v Číne do roku 2007. A potom sú tu krajiny, ktoré sú garanciou, ako napr. Spojené štáty. Naposledy sme tam hrali v New Yorku, Los Angeles, Chicago... jednoducho nebol problém zorganizovať tam turné pozostávajúce z 25-tich vypredaných koncertov. Po šiestich týždňoch ste šťastní, vyčerpaní, následne začnete uvažovať o hraní v Európe, čo znamená ďalších 6 týždňov a minimálne 15 ďalších koncertov. Bohužiaľ, niekedy sa v tej "istote" proste zacyklíte. V roku 2007 som chcel dať našim koncertom úplne iné smerovanie, chcel som s The Cure ísť na miesta, kde sme buď nikdy predtým nehrali alebo nehrali už pekne dlho. Jednoducho sme dostali chuť po toľkých rokoch kariéry byť zrazu dobrodružnejší. Prepáčte, že sme tu neboli celých 17 rokov, dúfam, že na nás už tak dlho v budúcnosti čakať nebudete.

V Brazílii ste boli dvakrát, v roku 1987 a 1996. Čo si z tých návštev pamätáš?
Prvýkrát, v roku 1987, to bolo veľmi intenzívne. Na turné po Brazílii a Argentíne som si uvedomil, akými populárnimi sa The Cure stali, kam sme sa pohli, všade bolo okolo nás množstvo ľudí. Vtedy som si po prvýkrát uvedomil, že sa z ná stala veľká kapela. Bolo to šialené, boli sme veľmi mladí a brali sme všetko, pretože sme nevedeli, či sa sem ešte niekedy vrátime. V roku 1996 sme na festivale Hollywood Rock hrali so Smashing Pumpkins. Vtedy som bol chorý a po príchode do Brazílie som premýšľal o tom, že aby som sa ako tak dal dokopy, potrebujem nejaké drogy. Bol som chorý celý týždeň, takže koncert nebol práve najlepší, ale vydaril sa.

Podľa čoho ste si vyberali predskokanov vašich vystúpení v Riu a Sao Paulo (na oboch vystúpi Herold Layne)? To ste si vypočuli všetky nahrávky, ktoré vám odporučili? Vždy rád vyberám z lokálnych kapiel. Požiadam vždy bedňákov, nech mi niečo odporučia, ale večer som si ten výber pustil do sluchátok a vážne som si to užil. Je to vážne super, teraz viem toho omnoho viac o Latin rocku, ktorý som začal spoznávať pred troma týždňami. Nakoniec som si ale musel vybrať len dve, hoci som si obľúbil päť, či šesť kapiel. Chceli sme hlavne kapelu, ktorá hrá parádne hlučne. Takisto som počul Medialuns, ktorí sú takisto skvelí. Výber bol postavený na dvoch podmienkach. Tá prvá bola jasná: dať priestor novým kapelám. Druhá bola zložitejšia. Kapela musela byť schopná vytvoriť na pódiu skvelú atmosféru. Dokonca aj na festivaloch mi robí veľké starosti otázka, kto vystupuje pred nami, pretože mi chceme ponúknuť publiku skutočný zážitok a ten má svoje pravidlo: od momentu, ako vstúpite do priestoru koncertu si máte užívať skutočne dobrú hudbu.

Z nahrávania posledného albumu "4:13 Dream" vám zostalo množstvo nevydaných skladieb. Aký máš s nimi vlastne zámer?
Zopár z nich je fakt vhodných na album. Asi ich vydáme v lete, no musím nájsť ten správny spôsob. K vôli nim turné ale nerobíme. Pre zbytok sveta je to album The Cure, no pre mňa nie, pretože sme ich nahrali Porlom Thompsonom a dnes jeho miesto zastal Reeves Gabrels. Je to zvláštne. Reeves do kapely veľmi dobre zapadol a keď vyjde "nový" album, on na ňom vôbec nebude. Na druhej strane, čudné bude aj keď to vydáme ako album. Takže, musíme nájsť ten správny spôsob, ako to vydať, možno v podobe bonusového disku. Možno vydáme niečo len pre fanúšikov, aby sme zistili ich reakcie. Ale pokiaľ ide o ten album, je vážne vydarený.

Ste momentálne bez nahrávacej zmluvy?
Zmluvu zatial nemáme a mať nebudeme. Ak ste nezávislý, môžete čo len chcete bez toho, aby ste sa niekoho museli pýtať. Turné po Južnej Amerike chceme nafilmovať a potom si s tým môžeme urobiť, čo len chceme. Dať to na internet alebo to pripraviť do kín, čokoľvek. Dosiahli sme v našej kariére bod, kedy nahrávací label nepotrebujeme, bola by to iba veľká strata času.

V roku 2011 ste odohrali koncerty s vašimi prvými troma albumami. Máš v úmysle viac takýchto koncertov?
Koncerty v Sydney boli oslavou a veľmi sa vydarili. Tak nás napadlo urobiť to isté v Londýne, New Yorku a Los Angeles. Ale nie je to nič, kvoli čomu by sme robili turné. V Sydney sme to nafilmovali, no nevydali, neviem, ako s tým naložíme. Nakoniec, načo vydať niečo, čo nám už priniesli tie samotné albumy?Ak by sme to urobili s ďalšími albumami, myslím "The Head On The Door" a "Kiss Me Kiss Me Kiss Me", čiže albumy z polovice 1980-tych rokov, tak možno na budúci rok.

A aký bude film, ktorý chcete nafilmovať v Južnej Amerike?
Skúsime zopár vecí, uvidíme, ako sa vydaria. Nafilmujeme všetky koncerty a ten film by mal byť práve na nich postavený. Ale film bude vlastne o celom turné. Celé to ale závisí od toho, aký materiál získame. Až potom budeme premýšľať o tom, čo chceme s filmom dosiahnuť. Rád by som ho videl v kinách, aby si to mohli ľudia vychutnať na veľkej obrazovke. Mohlo by to byť fantastické.

Ako vlastne komponuješ dnes, po 30-tich rokoch úspešnej kariéry?
Je to omnoho zložitejšie, obzvlášť, keď chcem skomponovať niečo, pri čom mám mať pocit, že je to to najlepšie, čo sa mi kedy podarilo. Stále veľa píšem, ale keď si z tých vecí niečo vypočujem, tak mi to ako niečo lepšie, než z minulosti, nepríde. Ale som rád, že mám v sebe stále tú poctivosť, viem sa pozrieť na tie skladby a posúdiť ich... a priznať si, že nie sú také dobré ako veci, ktoré sme nahrali predtým. Práve preto toho v poslednej dobe tak veľa nevydávame. Ale nič z toho ma veľmi netrápi, pretože som toho urobil už dosť. Možno sa raz zobudím a napadne ma skvelá myšlienka. Verím však tomu, že ak sa vrátime do štúdia, bude to tam fungovať a niečo skomponujeme, tak to určite vydáme.

A uvažuješ teda o novom albume?
Možno, ale nechcem o tom veľa hovoriť, pretože nechcem ľudí sklamať. Keď sme kedysi nahrávali albumy, každý sa na tom nabalil. Ak by sme dnešný stav preniesli do starých dní, tak by nik netušil, či vôbec niečo bude, až kým by sme to nevydali. Takže, dúfam, že nový album bude, no momentálne nad tým nemám žiadnu kontrolu. Rád by som, aby The Cure pred definitívnym ukončením ešte niečo vydali.

Máš stanovený dátum odchodu do dôchodku?
Vždy som si myslel, že to bude v deň, keď budem mať 55, takže stále mám k dispozícii rok a jeden mesiac. Čiže, 21.apríl 2014 je dátum začiatku môjho dôchodku, no dovtedy... kto vie čo všetko sa ešte stane?

Terra



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi