V objatí tieňov - 03­/2013


Prepis telefonického rozhovoru, ktorý poskytol Robert Smith brazílskym médiám


Od roku 1976, kedy ste začali účinkovať na scéne, zažil svet šialenstvo hip-hopu, tanečnej hudby, dnes zdieľanie hudby online.. Ako vlastne odolávate týmto novým kultúram?
Nie som si istý, či v posledných dekádach zažil svet skutočnú hudobnú alebo kultúrnu revolúciu. Niektoré z vecí nás chvalabohu nadobro opustili, no mám pocit, že nástup punk-rocku v roku 1977 bol poslednou skutočnou revolúciou, ktorej som bol svedkom. Rock je stále veľký, stále prináša niečo nové, nové kapely. Počúvam to, sledujem tie rozmanité produkcie, stále sú k dispozícii zaujímaví umelci. Ale módne výstrelky neznášam, rovnako ako moderné hnutia, nič mi neprinášajú. Žiadne z nich nie som ochotný podporovať. Nič ma dokonca nepodnietilo, aby som na ne nejakým spôsobom reagoval. Viete, po celom svete sa neustále niečo deje, čo má dosť dôležitý dopad, hoc nie priamo globálny. Ak sa vám raz podarí celosvetovo uspieť s kapelou, ľuďom prinášate zábavu, tak sa nedá nevšimnúť, že v každej krajine to má na ľudí úplne iný účinok.

Vždy si pôsobil zanietene, pokiaľ ide o literatúru, či už len krátkou zmienkou alebo citovaním celých veršov. Akým autorom si sa venoval na začiatku vašej kariéry?
Vždy som sa viac zaujímal o samotný jazyk, než o konkrétnu stavbu nejakej básne. Ponáram sa viac do kompozície toho ktorého diela možno ešte viac, než to robil samotný autor. Ako mladého ma zaujali autori ako John Milton. Pochopil som, ako veľmi sa vo svojich dielach venoval kritike tohto sveta. Vždy ma však zaujímal viac samotný jazyk, v ktorom bolo dielo napísané, pretože tak som začal objavovať svoj vlastný svet.

Dnes sa mnoho umelcov hlási k odkazu The Cure, ako napr. Brian Molko z Placebo, Brandon Flowers z The Killers, či dokonca herečka Scarlett Johansson, ktorá nahrala coververziu "Boys Don´t Cry".
(smiech) Spolupracoval som s mnohými. Napr. s Crystal Castles. Vždy vyhľadávam nové skúsenosti a zážitky. Je to úžasné, pretože niektoré kapely dosiahli, aj napriek tomu, že som to vôbec neočakával, skutočný úspech. Viete, nikdy sme sa nechceli stať súčasťou hlavného prúdu, ale aj tam sa dajú objaviť dobré skladby, ktoré vedia osloviť, obzvlášť mladých, tie skladby majú v sebe niečo zdravé. Z tých všetkých spoluprác, z ktorých vznikli spoločné skladby, sa mi ťažko vyberajú tie, ktoré sú mi najbližšie, ja si totiž vypočujem rád veľa dobrých skladieb. Každá z nich má svoj vlastných zvuk, v ktorom cítiť čosi z The Cure.

Po 10-tich rokoch mlčania sa na scénu vrátil David Bowie. Vy sa vraciate do Brazílie s Reevesom Gabrelsom, legendárnym gitaristom, ktorý hrával práve s Bowiem.
Myslím, že Bowie si nevybral odmlčanie sám, o to sa postaralo jeho zdravie. Je to úžasná osobnosť. Vďaka nemu som sa spoznal s Reevesom a na konci 1990-tych rokov sme si spolu nielen zahrali naživo, ale sme s ním nahrali aj tri skladby. Bowie nahral jeden z najkľúčovejších albumov, "Low", ktorý považujem za najväčšie popové dielo všetkých čias. Je skvelé, že sa David Bowie vrátil späť a pokračuje v tvorbe. Ale verte mi, ja som mu gitaristu neukradol, Reeves má vlastný rozum. Oni sú odlúčení už veľmi veľa rokov, nepochopili sa. Prizval som Reevesa na naše minuloročné letné turné a rozhodol sa zatiaľ s nami zotrvať.

Posledný štúdiový album, "4:13 Dream" ste vydali v roku 2008. Pracujete na niečom novom?
Samozrejme existuje zopár nových skladieb, ktoré sa nahrali pre možný nový album. Sme v zláštnej situácii, pretože hudbu akosi stále potrebujem. Lenže, teraz sa chystáme navštíviť miesta, kde sme nikdy predtým nehrali a momentálne sa sústreďujem práve na tieto záležitosti. Chceme spoznať bližšie publikum, nadviazať s ním kontakt. Samozrejme, že to má čo dočinenia aj s kreativitou, takéto koncerty totiž znovuoživujú naše motivácie. No v budúcnosti tieto nové práce určite vydáme.

Podľa čoho ste vyberali jednotlivé destinácie Juhoamerického turné?
V podstate sme to mali v pláne už v rámci turné v roku 2007, lenže udialo sa zopár vecí, k tomu nastal zmätok na ekonomickom trhu, tak sme turné stopli. Viete, my sme veľmi závislí na ochote a snahe jednotlivých promotérov. Tri roky sme strávili diskusiami a premýšľaním o ďalších možnostiach. Samých seba sme sa pýtali, prečo nerozšíriť turné o ďalšie destinácie? Chcelo to dostatočné množstvo času, aby sme boli schopní pustiť sa do náležitého ďalšieho turné. Máme šťastie, že sme opäť vo forme a sme schopní všetky tie miesta a koncerty absolvovať. Všade ponúkneme minimálne trojhodinové koncerty.

zdroj: estadao.com.br



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi