Lego Lullaby - 02/2013


Tim Pope o zaujímavej replikácii svojho videa


Dobre priznávam: ja som ten, čo zhodil The Cure zavretých v skrini z útesu.

Značná časť videa bola točená na celuloidový pás a točili sme to vo veľkej vydláždenej miestnosti v Londýne - ani si nepamätám, že som niekedy točil vo väčších priestoroch. Fakt divné na to, že sme vlastne chceli vyvolať kalustrofobický pocit vo vnútri v skrini. Exteriéry sa už potom točili na pláži Beachy Head, kus krásnej krajiny na západe Anglicka, v Sussexe, kde sa z oceánu do výšky 162 metrov vynárajú snehovo biele skaly. Cestou Landroverom po pobreží sa sem tam objavia opustené šaty, ktoré svedčia o tom, že to miesto je častým dejiskom samovrážd, čím sa toto miesto stalo synonymom a odohrajú sa tu v priemere tri pokusy o samovraždu týždenne.

Už vtedy som tak trochu tušil, že pracujem na niečom, o čom by som mohol rozprávať aj o 30 rokov neskôr. V tej chvíli to však bolo pre mňa len ďalšie video, ktoré som točil pre kapelu. Suma sumárum, pre The Cure som natočil pravdepodobne 37 videi. Zámerne uvádzam "pravdepodobne", pretože presný počet vážne nepoznám, to už nechajme na expertov. Položte na ulici priemernému Gothikovi otázku: "koľko videí natočil Tim Pope pre The Cure?", no a on alebo ona vám dá presnú informáciu o tom, čo to bolo za video, kedy sa natáčalo, aký má skrytý význam a hlavne, aký účes mal Robert v klipe. Vidíte, tieto videoklipy k sebe ľudí priťahujú. Ešte aj dnes ma kontaktujú študenti, či môžu byť moje videá témou ich univerzitných prác. Samozrejme, že som točil aj pre iných a som na tie videá neuveriteľne hrdý: Neil Young, Bryan Ferry, David Bowie, Iggy Pop, Siouxsie and the Banshees, The The, Talk Talk, Paul Weller. V poslednej dobe Fatboy Slim, Amanda Palmer, The Kaiser Chiefs... Ale The Cure sú tí, ku ktorým sa chcem vrátiť, obzvlášť keď ich fanúšikovia sú takí vášniví a loajálni.

Často cestou v taxíku, keď sa konverzácia zvrtne na tému vašej práce, sa prezentujem ako inštalatér, súkromný detektív alebo požiarnik. Budem predstierať kohokoľvek, len aby som sa vyhol debate o "tom" videu. Nech sa totiž akokoľvek usilovne snažím, vždy sa ako bumerang vráti veta: "No jasné, vy ste natočil to video s tou skriňou! To je moje naj z 1980-tych rokov!" Mám pocit, že sa to raz dostane aj na môj náhrobný kameň: "Tim Pope, natočil to video so skriňou." Asi by som nemusel tak reptať, však? Zvykne sa hovoriť, "je lepšie, keď si vás pre niečo pamätajú." Medzi tými zmieňovaným 37-mimi videami sú ďalšie, ktoré sa zaryli hlboko do ľudských spomienok, akoby sa z nich stalo niečo na spôsob lepkavého sirupu. Video "Lovecats" zachytáva Roberta tancujúceho v kruhu v podivnej miestnosti a pritom rozpráva o "prefíkaných tigroch", zatiaľ čo publikum dostáva závraty z jeho mačacej choreografie - vypchatú mačku som mu vrazil rovno pod nos.

"Lovesong" zasa zachytáva Roberta a kapelu - Simon, Porl, Boris, Roger - v jaskyni penisov. Pre mňa samého to bolo šokujúce, keď som neskôr video editoval. Pomyslel som si, "Pane Bože, tak tu som už zašiel priďaleko!". Potom to bola "InBetween Days", kedy som (veľmi drahú) kameru umiestnil do nákupného košíka zavesenom na lane čo vyvolalo efekt, akoby sa kamera od Roberta odrážala a vracala sa k nemu späť.

"Lullaby" - a sme pri pointe toho, prečo o tomto všetkom vlastne píšem - kde má Robert pocit (ako to píše aj v texte skladby), že ho "požiera tisíc milión trasľavých chlpatých otvorov". (Asi najlepší verš popovej skladby všetkých čias, čo poviete?). Čo som mal teda s tým videom urobiť?

Traduje sa, že Robert bol mojou interpretáciou pavúčich úst šokovaný - pozrite si to video sami a povedzte mi, či to, čo ho požiera, zodpovedá nejakej anatomickej časti ženského tela. V inej časti videa, kde je pripútaný k posteli, strávil celý deň v pavúčej sieti vyrobenej z tmelu a cukrovinovej niti, nepochybne pestrofarebnej. Viem si predstaviť, aké sny ho v tú noc mátali. Keď si ten tmel chcel dať z tváre dole, tak prišiel o polovicu svojich vlasov. Ak by ste boli Robertom Smithom, určite by vás tento fakt nepotešil, ale to by nepotešilo asi nikoho.

Tie videá sú súčasťou mojej premrhanej mladosti - ekvivalent "oplzlých vecí" - iní ho premrhajú tak, že vylezú na bicykel. Mne sa stalo iba to, že som sa dostal viac na oči verejnosti. Z času na čas zhliadnem nepodarené verzie, či kópie mojej práce s The Cure, no neobvyklá verzia "Lullaby" v Lego podobe ma dostala.

jasné, tak ako mnoho iných, aj ja som postavil veľa domov, či lietadiel z tejto ikonickej hračky, ale nikdy som to nepoužil vo videu. Až tu na stránkach Dangerous Minds som to videl po prvýkrát. Časť zo mňa bola zvedavá, prečo by si dal niekto s tým toľko námahy? Replikovať celé video, obraz po obraze, strih za strihom... neuveriteľné! Gratulujem autorovi, ktorý sa v kreditoch skrýva za menom "Lucas Tuzar". Lucas vraví niečo o tom, že to bol "darček k narodeninám pred Nicola Tuzara" a iných a že "všetci sú veľkými fanúšikmi The Cure". Neviem, čo v ich ponímaní znamená "veľký", či to myslí po fyzickej stránke alebo odkazuje na oddanosť ku kapele. Možno to druhé, aspoň dúfam.

Takže, tu to máte: jedno z mojich videí v lego podobe. Vďaka, Lucas!



dangerousminds.net



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi