S Robertom v Madride - 01/2000


Rozhovor s Robertom doslova o všetkom ...


Robert Smith vstúpi do haly hotela v Madride, kde naňho čakajú novinári a ponáhľa sa k oknu. Zúrivo sa ho snaží otvoriť. "Nechápem prečo vám bránia dýchať čerstvý vzduch, akoby ste boli chorí." Potom začína zložité pátranie - je krátkozraký - až kým nelokalizuje minibar a siahne po pomaračnovom nápoji. "Od hotelov veľa nežiadam, iba aby mali kvalitný izbový servis, ktorý kvalitne funguje, hoci aj o štvrtej ráno. A takisto aby ma nechali spať. Je také ťažké pochopiť, že existujú aj ľudia, ktorí majú trochu iný režim dňa?"

Minulú noc sa Robert trochu "rozbehol". V skutočnosti sa dožadoval "skutočného flamenga" a v Casa Patas bol ohromený tanečníčkou Maríou Juncal a gitaristom Pedrom Cortésom. "Povedali mi, že ten gitarista nepatrí k tým najlepším, hoci mne to prišlo tak, že hral 1000 lepšie, než hrám ja. No aj tak ma to neodradilo: vrátili mi túžbu hrať a komponovať. A tá tanečníčka! Zbožňoval som ju, jednoducho preferujem spontánosť šou Joaquín Cortés. Bolo skvelé si pri tom dopriať aj alkohol, hoci som sľúbil, že počas promo turné sa mu vyhnem. Je nefér si dopriať v meste alkohol neuskutočniť schôdzky na druhý deň."

Takže minulá noc nemohla byť až taká vážna, hoci tam bola ešte ďalšia zastávka v Dejate Besar, bar blízko jeho hotela. Robert sa dnes objavil s mejkapom, no bez zvyčajného rúžu. Oblečený má sveter veľkosti XXL, no z praktického dôvodu: rukávy mu zakrývajú ruky a zároveň slúži ako ochrana voči popáleniu pri chytaní šálky s horúcou kávou a mliekom. Aké rafinované, Robert. "Ďakujem. Pri tom všetkom, čo som za svoj život popil, je zvláštne, že čašník by zo mňa nebol."

The Cure a alkohol.
"Boli sme doslova alkoholická kapela a ja sám mám mnoho policajných záznamov v mnohých mestách kvôli vystrájaniu bláznovstiev, vecí, ktoré si ani nepamätám! Dokonca aj sangria môže byť problém. Piť v The Cure, to je aj o niečom sociálom: pred vstupom na pódium máme vždy k dispozícii nejaké víno. Zlé je to vtedy, keď sa už alkoholu dožadujete a stratíte kvôli nemu akékoľvek zábrany. Tieto látky umocňujú vašu radosť z hudby, ale popieram, že by vám pomáhal pri tvorbe umenia, veci, ktoré som stvoril pod jeho vplyvom stáli za prd. No, a to sa stávalo dosť často." (smiech)

Vždy sa hovorí, že kocoviny a všetko s tým spojené, sa ľutuje.
"Uff! Môj posledný autobiografický album bol "Disintegration", pred 10 rokmi, ktorý má paraleli s týmto posledným. Nerád rozoberám intímne veci, zo strachu, že budú nudné: si predstavte, že už viac ako 20 rokov vydávate albumy. Samozrejme, že som nikdy neprezrádzal osobné veci, skôr šlo vždy o pozorovania neznámych ľudí alebo o jednoduché fantázie. V podstate som so svojim životom veľmi spokojný a nehľadám v ňom inšpiráciu. Som v podstate nudný človek: starám sa o záhradu, chodím do kina, navštevujem rodinu. Niekedy vzbudzujem výmysly, takže sa okolo mňa šíri veľa nejasností. Je to taký môj ochranný plášť!"

Máte deti?
"Nie, moja manželka sa rozhodla nemať deti a ja si sám seba neviem predstaviť v úlohe otca: postrádam disciplínu, a ani si nechcem predstaviť, aký by bol môj syn. Preferujem byť strýkom, mám 21 synovcov. Vážne! Počas víkendov v mojom dome najľahšie nájdete deti. Vychádzam si s nimi veľmi dobre: vedia, že mám zvláštnu prácu, že hrám na gitare a že som bol aj v telke. No najviac ma uznávajú odvtedy, čo ma videli v jednej epizóde South Parku! Nie som rocková hviezda, som jednoducho strýko Robert."

Divné, mnoho ľudí si myslí, že osobnosť Roberta Smitha je mierne... infantilná.
"Domnievam sa, že je tomu tak preto, že odmietam byť cynikom, že odmietam ukázať, ako som z tohto sveta už unavený. Verím, že aj tu sú ľudia, ktorí sa boja dospieť kvôli zodpovednostiam; mám dosť peňazí na to, aby som robil to, čo robiť chcem a vďaka tomu zažívať veci, ktoré iný 40-tnik nemá šancu zažiť. Som sám sebe pánom. Ale takisto mám zodpovednosť za kapelu a keď sme na turné, je tam 40-50 ľudí, ktorí sú na mne závislí, nemôžem sa predsa pohrávať so zmyslami ich životov."

OPOZDENCI

Poďme k novému albumu, "Bloodflowers". Zdá sa, že trvalo večnosť, kým ste ho dokončili.
"Až tak dlho nie, začali sme s tým v lete 1998, ale napadlo nás, že by bolo fajn odohrať niekoľko festivalov. Fungovalo to, no museli sme takisto zaplatiť za nejaké tie nadbytočnosti. Na jeseň sme sa vrátili do štúdia a skúsili sme to s novými technológiami, až príliš. Nakoniec sme sa toho museli vzdať. Nakoniec som moje party nahrali v roku 1999 v Londýne. Mixovať sme sa rozhodli na vidieku, v Surrey. Bolo to pre nás niečo nové... nedá sa povedať, že by sme boli veľmi pracovití, ale album sa nám podarilo dokončiť v lete. Povedali nám, že nie je veľmi "komerční", že nemajú v pláne k nemu pripraviť videá, potom sme museli počkať, než pominie miléniová horúčka, jednoducho nahrávacia spoločnosť nášmu úspechu veľmi neverila. Ako vidíte, bol som presvedčený, že album nahráme za niekoľko týždňov. Jeden z dôvodov bol ten, že som mal v skladbách absolútne jasno, o tom, ako majú znieť, ale..."

Aká je vlastne tvoja úloha v The Cure?
"Sám seba vidím v úlohe dirigenta, nosím v hlave hudbu, viem, čo chcem dosiahnuť a musím z toho dostať nejakú tú inštrumentalitu. Osobne túto zostavu považujem za tú najlepšiu a aj práve preto sme už spoločne celých 5 rokov; je to o tom dať im motiváciu, aby dokázali vytvoriť ten najlepší album, akého sú len schopní. Je však nevyhnutné hľadať aj správneho ducha, ale nestavať sa k tomu ako k povinnosti. Niekedy trvá mesiace, kedy na nové skladby ani nepomyslím, no mám už dosť skúseností na to, že ich chvíľa raz príde, chvíľa kedy sa emócie pretavia v nápad."

Existujú nejaké pravidlá, nejaký kód správania pre tých, čo fungujú v The Cure?
"Nie! Ak má niekto potrebu povedať, čo by sme nemali robiť, tak si ani nezaslúži byť v kapele. Ale jedno je evidentné, nehrať opitý, ale to platí hlavne pre mňa."

Ani žiadne pravidlá ako sa obliekať alebo správne nosiť účes?
"Imidž The Cure stojí na mna, ostatní chodia oblečení ako chcú, v tomto sme fakt veľmi "hippy". Ale so samotními hippisákmi problém nemám."

ŠTEDRÝ LÍDER

Pokiaľ ide o The Cure, nie je bežné o tebe povedať, že si veľkorysý: o tantiémy sa delíš s členmi kapely.
"Predovšetkým, sú to priatelia, ktorí zdieľajú môj jemnocit; na tom záleží viac, než na nejakej možnej virtuozite. Faktom je, že mať pri sebe hudobníkov na tak vysokej úrovni so sebou prináša problémy. Delenie zodpovednosti spôsobí to, že sa do umeleckého procesu začnú miešať peniaze. Texty sú moje a hudba je pripisovaná všetkým, takže nik nemôže povedať, že "85% tejto skladby som skomponoval ja". Takýto pak sme uzavreli už dávno, takže nie je potrebné diskutovať o nejakých percentách."

Bolo šokujúce, keď sa Lol Tolhurst, váš niekdajší bubeník, sa cez súd dožadoval tantiémov, o ktoré si ho pripravil.
"To bolo vážne neradostné. Nechal sa obklopiť ľuďmi, ktorí ho pobláznili s peniazmi, bastardi, ktorí si nevážia priateľstvo, aké vládne medzi nami. Skončilo to jeho prehlásením, že sa kvôli mne stal alkoholikom. Najhoršie na tom bolo, že s tým šiel pred tribunál, kde videl niekoho, kto vedel, že robí niečo odporné. Rozsudok vyznel v prospech mojej osoby a dokonca som s ním súcitil. Tá hlúposť ho zruinovala, pretože musel zaplatiť právnikov, ako aj celý proces. A neviem mu zabudnúť, že do toho takisto zatiahol moju manželku."

Robert dáva najavo svoju bezbrehú lásku k Mary, k jednej z tých "snúbeniek na celý život", ktorá ho podporovala v jeho zlých časoch. Dnes vytáča svojho manažéra vďaka svojim vrtochom, keďže celý deň zháňal typický kastelánsky vejár pre svoju manželku. Kúpil ho na poslednú chvíľu: model za 300 000 pesos.
"Mary veľmi ovplyvňuje môj život, je takou skalou, ktorá stojí pevne na svojom mieste, keď strácam hlavu. Napríklad poznamenala, že keď sa ostrihám, tak budem agresívny a nepriateľský. Tak som si ich nechal narásť dlšie. Mary sa ku mne chová doslova matersky. A je veľmi veľmi tolerantná."

Keď si sa dopočul o masakri na Kolumbijskej strednej a v novinách povedali, že vrahovia počúval gothic rock, nemal si obavu, že by mohlo ísť o fanúšikov The Cure?
"Nie, tí by nikoho nezabili, oni sú schopní iba samovraždy (úškrn). Nežartujem, na koncerte v Los Angeles sa nám jeden chalan vyšplhal na pódium sa začal sa rezať. V LA sa nám vždy stane niečo šialené. Boli tam organizácie, ktoré hrozili žalobami našej nahrávacej spoločnosti pre vydanie singla "Killing An Arab". Vysvetlili sme im, že to slovné spojenie pochádza z knihy "Cudzinec" Alberta Camusa. Jasné, že nemali ani páru, kto bol Camus a že jeho románový vrah nemal rasistické sklony. Ani náš album "Pornography" nemá nič spoločné s pornom, ale ide skôr o oplzlosť násilia, vykorisťovania, zneužívania moci. Našťastie, nie sme až takí viditeľní ako v súčasnosti napríklad... ja neviem."

Marilyn Manson?
"Presne. Raz za nami zašiel po koncerte a povedal, že som bol pre neho "podivínom" (smiech). Domnievam sa, že sa delí s bizardnosťami, ktoré sa ho snažia ovládnuť cez ohavnosť, čo sa mne nikdy nestalo. Jeho myslenie je priehľadné: spieva, oblieka sa a robí všetko tak, že to je vopred odsúdené na škandál. Američania, mladí, či starí, mu na to skočili a malo by byť všetkým jasné, že to ovplyvní aj jeho slávu. Oni ho obviňujú za všetky tie nepekné veci, ktoré sa dejú vo svete. Pred pár rokmi bol na jeho mieste Ozzy Osbourne, ktorý umiestnil na svoje albumy satanistické odkazy. Zvláštne, že sa nik nečujude tomu, ako môžu tí chalani disponovať toľkou nenávisťou... doslova jej majú plné muničné sklady."

zdroj: El Pais, 28/01/2000



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi