Kjuriozity - 10/2000


Ak je toto turné skutočne poslené, kedy máme šancu vidieť naživot The Cure, je jasné, že pôjde o veľké finále.


25 rokov fungujú The Cure vo svojom vlastnom svete, z ktorého posielajú zbytku planéty pravidelné hudobné suveníry. Zvažujú však, že to všetko stopnú a svet opustia.

Odkedy uzrel vo februári svetlo sveta album "Bloodflowers", tak sa pošuškáva, že album je posledným počinom The Cure a aktuálne turné je skutočne posledným. Frontman kapelya jej zakladajúci člen nám to teraz potvrdí: "Túto informáciu si kapela drží vo svojom vnútri," prehlási Smith. "Rozhodne s ňou nebudem obchodovať. A zakázal som aj ostatným používať pojem "posledné turné" vo všetkých reklamách, pretože to vôbec nepovažujem za dôležitú skutočnosť. Chcem aby to bolo najlepšie turné The Cure. Mám dojem, niečo mi hovorí, že to bude posledné turné The Cure, ale to naozaj nie je dôležité. Nechcem, aby sa na nás prišli pozrieť ľudia práve z tohto dôvodu. Mali by sa na nás prísť pozrieť preto, že ich teší to, čomu sa venujeme. Pre mňa je to irelevantné. Každý, komu budeme chýbať, sa na nás príde pozrieť aj tak; komu chýbať nebudeme, ten rozhodne nepríde z dôvodu, že je to naše posledné turné."

Je trochu zvrátené, že napriek faktu, že ide o posledné turné, tak si ho Smith skutočne užíva. "Viac, než čo sme kedy urobili." Chce, aby The Cure zo seba dostali všetko. "Každý v kapele je presvedčený, že toto je naposledy," dodá. "Celému predstaveniu to tak dodáva pocit hlbokého dojatia. Niekedy to dokonca môžu ľudia aj spozorovať a my máme pocit, "Bože, toto je naposledy, čo hráme v meste X". To je po 20 rokoch hrania skutočne veľká vec. To človekom pohne."

Budú The Cure Robertovi Smithovi chýbať? "A ešte ako. Ale myslím, že ak to nestopnem teraz, tak nakoniec skončím ako starý roztrasený rocker a to rozhodne nechcem."

Naposledy sme sa s Robertom rozprávali v roku 1997, z príležitosti vydania kompilácie "Galore" a vtedy spomínal, že by to všetko rád ukončil ešte pred 40-tkou. "No áno, už rok meškám," povie dnes 41-ročný Smith. "Nahrávanie albumu "Bloodflowers" trvalo o rok dlhšie, než som predpokladal. Tú cestu k "odchodu v 40-tke" som nezabarikádoval, ale bohužiaľ som to musel o pár mesiacov preložiť a zmeniť dátum na 41. Stále k tomu smerujem."

No zatiaľ čo Smith hovorí, že toto bude posledné turné The Cure (austrálske koncerty tvoria jeho záverečnú časť), momentálne stále nie je pripravený nechať kapelu ľadom. Je možné, že v budúcom roku odohrajú zopár festivalových vystúpení. "Je veľký psychický rozdiel medzi odohratím zopár koncertov a vyrazením na turné. Svetové turné The Cure, to znamená 6 a viac mesiacov a to je veľký záväzok. Ak sa raz k tomu zaviažete, už sa vycúvať nedá. Nemôžete sa jednoducho zbaliť a odísť v štýle, "Mne sa do toho vlastne nechce, len som žartoval." A verte mi, chuť urobiť takéto niečo som mal niekoľkokrát. Lenže tentoraz ma ostatní presvedčili, že by bolo fajn to turné podniknúť. Nakoniec som so zdráhaním súhlasil a sám som prekvapený, koľko zábavy som si užil."

Zábava možno nie je to správne slovo pre opísanie nálady na tomto turné The Cure. Predstavenie bezútešného albumu "Bloodflowers", koncerty pripomínajúce maratón (tie posledné sa ťahajú k 3 hodinám, väčšina však bežne trvá 2 a 1/2 hodiny) prechádzajú celou históriou kapely. Záver posledného koncertu bol vystavaný na temnom album "Faith" (1981). K ďalším návratovým skladbám patria "A Forest", "Boys Don´t Cry", "Primary", popové záležitosti ako "InBetween Days" a "Just Like Heaven", no a samozrejme skladby z klasického albumu "Disintegration", ktorý je dnes označovaný ako jeden z najdepresívnejších albumov hudobnej histórie. "Je to dosť intenzívne," varuje Smith. "Máme k dispozícii 50 naskúšaných skladieb. Vylúčili sme skladby, ktoré sa niekomu z kapely nepáčili. V ponuke máme množstvo starých skladieb a ja to vnímame celé ako veľmi brilatné. Vyjsť na pódium a zrazu spievať skladby, ktoré zapadajú do absolútne emotívnej šou, akú sme už neponúkli zopár rokov. Vačšina koncertov v tomto roku mala skutočne vysokú úroveň. Presvedčil som všetkých v kapele, že žiadne "nabudúce" už nebude a že by sme to mali urobiť čo najlepšie. A ono to funguje. Viete, väčšina kapiel, keď sa už dostane do podobného postavenia, v akom sme my, tak sa prestane sústrediť na detaily."

Pokiaľ ide o ich úroveň alebo postavenie, to je naozaj pôsobivé, hlavne s ohľadom na ich dlhovekosť a výdrž. Ešte aj dnes bez problémov prezentujú ich debutový singel z roku 1978 - "Killing An Arab", kým pre zmenu mladé kapely, ako napr. Living End sa prezentujú coverom b-strany spomenutého singla, "10:15 Saturday Night". Aj 20 rokov od vydania majú The Cure svojich k smrti oddaných fanúšikov a kapela ešte stále zveľaďuje svoj zvuk a vízie. S hlavným prúdom ako flirtujú, tak ho fackujú. Sú ako skauti alternatívnej scény, rekrutujú mládež a zaúčajú ju do tažšej hudby, no ako sú alternatívnou kapelou, tak aj fanúšikovia popu priznávajú, že ich majú radi. Nakoniec, veď ak Nick Carter z Backstreet Boys priznal, že "Lovesong" od The Cure patrí k jeho najobľúbenejším skladbám. "No niet väčšej pocty," zažartuje Smith.

Za svoju históriu sa The Cure venovali electro popu ("Let´s Go To Bed"), electro gothu ("Charlotte Sometimes"), snažili sa byť aj originálni ("The Lovecats") a majú za sebou aj trilógiu temných albumov, ("Pornography", "Disintegration" a "Bloodflowers"). Ich archív sa pohybuje v rozsahu remixových tanečných kúskov až po primitívny rock, ktorým debutovali. Odvtedy predali celosvetovo 27 miliónov albumov. Album "Bloodflowers" je ich najúspešnejším za posledné roky, a to aj napriek tomu, že z neho nevzišiel jediný singel, ani videoklip. "Normy priemyslu pre nás akosi nefungujú. Žiadna skladba nespĺňa podmienky hlavného prúdu, čiže nie sú vhodné ani do rádii, či TV, takže sa náš album je pokladaný za menej kľúčový, no ja mám v tomto smere šťastnejší pocit, ako by mal byť jednotkou po celom svete," prehlási Smith. "Na druhej strane, nevydal som album, aby sa stratil a zostal neznámym. Ak sa mu bude dariť, tak sa mu bude dariť, nijakou inou filozofiou som sa nikdy neriadil. Povedané všeobecne, veciam sa vždy darí lepšie, než som pôvodne očakával."

Napriek tomu kapela operuje v čudnom prostredí. Hlavný prúd ju vníma ako alternatívnu kapelu a undergroudová scéna zasa za komerčnú. "Som tým doslova frustrovaný. Prečo nás nemôžu akceptovať tak, že sa venujeme obom prúdom? Ale, nakoniec nás to až tak veľmi nebolí. Z umelecky-kreatívneho hľadiska sú albumy ako "Bloodflowers" alebo "Pornography" omnoho lepšie, než tie popové. Tak to vnímam dnes, ale keď sme pracovali na albume "Kiss Me Kiss Me Kiss Me", tak som sa fakt snažil, aby sme natočili práve taký album. Albumy sú jednoducho mojim zrkadlom toho odbobia. Keď sa obzriem späť, tak som preferoval práve tú melancholickú, introspektívnu stránku The Cure. Aj doma som si vždy púšťal takú hudbu a neposkakoval pri popových veciach."

Keď sa Smithov priateľ, Billy Corgan, rozhodol rozpustiť The Smashing Pumpkins, povedal, že už nedokázal bojovať s Britney a podobnými záležitosťami. Smith nesúhlasí. "Nikdy som nemal pocit, že súperíme s inými kapelami. Rozhodne sa necítim ohrozený nejakou Britney Spears. Nemyslím si, že sa uchádzame o priazeň toho istého publika. Ani som nikdy nemal v úmysle okupovať horné priečky rebríčkov. Aby som bol úprimný, nemyslím si, že by sa mi to páčilo, ak by sa nám to podarilo. Samozrejme, zisky sú tomu priamo úmerné, čiže nie sú tak vysoké, ako keď ste v top pozíciách, ale to aj preto, že sa nesnažíte vydávať každú sračku a môžete si dovoliť robiť to, čo vás naozaj teší."

Na druhej strane Smith priznáva, že kariéru The Cure sabotoval tým, že sa vyhýbal kľúčovým momentom, napr. v časoch, keď so singlom "Lovesong" dosiahli v USA 2. pozíciu v rebríčku (hneď za Janet Jackson). "Boli časy, keď naša popularita dosiahla takých hraníc, kedy som už pochyboval o tom, že by sme ju boli schopní zvládnuť. Neznášam, keď sa popularita stáva hviezdnou. Mne sa veľmi páči, že sa ľudia na nás prídu pozrieť a my im zahráme a keď nehráme, tak na rozdiel od iných hviezd nemusím žiť v nejakej bubline."

Pri neistej budúcnosti The Cure sa Smith rozhovoril o sólovom albume. Ale ako sám dodal, je možné, že sa z toho nakoniec stane ďalší album The Cure. "Som rozpoltený. Páči sa mi predstava, že by "Bloodflowers" bol posledným albumom The Cure, ale nie som si istý, či by som radšej nevidel a nepočul, čo táto aktuálna zostava kapely dokáže urobiť so skladbami, ktoré som si pre ten zamýšľaný sólový album odložil. Nemám žiadne kariérne plány. Niečo vyskúšam a ak to bude fungovať, možno to bude ďalší album The Cure, ak nie, tak k tomu prizvem nejakých skutočných hudobníkov!"

No a nakoniec tu máme celý batoh plný nevydaného materiálu, ktorý by mal byť zverejnený v budúcom roku. "Samozrejme, tie skladby tu sú. Len nahrávacia spoločnosť na nich sedí, pretože ich nechce predať. Budem telefonovať na patričné miesta a snažiť sa k tomu dostať. V tomto ohľade rozumiem, o čom hovoril Billy Corgan, o vytrvalej snahe v boji proti neústupným veľkým labelom. Ak oni z niečoho nemajú niekoľkopercentný zisk z vloženej investície, tak jednoducho nie sú nápomocné. Čo je inak pekne choré, pretože oni aj tak nakoniec nezarobia na žiadnych kapelách, teda okrem tých, ako sme my. Lenže oni tie peniaze neinvestujú späť do nás, a to je ten rozdiel. Takže vlastne zarábame peniaze na všetkých tých ostatných idiotov."

The Cure hrali v Austrálii naposledy v roku 1992, v rámci Wish tour. V tom období Robert zápasil so svojim strachom z lietania, strachom, nad ktorým takmer zvíťazil. "Včas sme sa so Simonom stretli na letisku v bare. Netrápi ma, koľkokrát sa tak stalo. V tomto som vážne fatalistom. Po tých 10 rokoch nepretržitého lietania som si uvedomil, že tu boli aj iné aspekty cestovania, tie, ktoré boli v mojej hlave a nesúviseli s pobytom vo vzduchu. Keď dlhšie nelietate, tak tomu neprikladáte až takú váhu. Toľko času som strávil pobehovaním terminálmi naložený batožinou a vlastne som sa v skutočnosti nikdy nikam nepozrel. Takže som prestal s lietanim a začali sme cestovať autobusmi. Ale nakoniec, dnes opäť všade ideme letecky."

Na poslednom austrálskom turné sa The Cure vyhol všetkým možným letom. "Podnikli sme vtedy niekoľko ciest a aj tentoraz som to zvažoval, no keď som sa na to spýtal ostatných, tak povedali, že ma zabijú, ak to urobím znova. Na papieri ten plán ciest vyzerá veľmi rozumne, no keď máte cestovať 16 hodín a uprostred noci zistím, že tak ako ja, ani ostatní ešte nemajú k dispozícii posteľ, tak sa veci začnú uberať zlým smerom!"
Smith stále tvrdí, že Austrália patrí k jeho obľúbeným miestam a na poslednom turné prekvapil návštevou mnohých ošumelých klubov. "Tentoraz by sme si mali asi pozrieť niečo kultúrnejšie," dodá. "Napr. biliardovú halu."

zdroj: Australian Herald Sun, 12/10/2000



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi