Bojujem s budúcnosťou – 07/2012


S Robertom Smithom po vystúpení na Paleo Festivale


Po vystúpeniach v roku 1985 a 2002, bol dnešný koncert vašim tretím vystúpením na festivale Paleo. Zdá sa, že si si to dnes skutočne užíval.
Dva mesiace som bojoval o to, aby sme mohli stáť na pódiu dlhšie. Dve hodiny je pre nás málo. To predsa takto nejde, to je frustrujúce. Tá túžba hrať dlhšie, než zvyčajne... už dávno som sa necítil v kapele tak dobre. Je to plné intenzity, radosti, energie... zvláštne je, že zakaždým, keď prídeme do Švajčiarska, tak oznámim, že to bude náš tunajší posledný koncert. Príde deň, ked to bude naozaj pravda. Sme bližšie ku koncu, než k začiatku. A práve tento fakt nás núti byť lepšími. Výsledok? Spievam lepšie, cítim sa lepšie...

Pred 24-mi rokmi si napísal jednu zo skladieb, ktorú ste zahrali aj dnes večer, "One Hundred Years". Hneď prvý verš hovorí, "je jedno, či všetci zomrieme". Ako to vnímaš po toľkých rokoch?
The Cure milujú mladosť, stále je v nás pochovaná. Ale ľudia sa chvalabohu menia. Pred 20-timi rokmi som si skutočnú smrť vlastne ani neuvedomoval. Je to však iné, keď sa ľudia, ktorých milujete, začnú z vášho života postupne vytrácať. Dnes, keď si čítam text "One Hundred Years", tak sa na to pozerám ako na fakt, že som to napísal s tým, čo som vtedy vedel o živote. Ale, čím som starší, tak sa tá prvá veta spieva ťažšie a ťažšie...

Ak by si si mal ponechať iba jediný váš album, ktorý by to bol?
Mám zvláštnu záľubu v trilógii albumov "Pornography", "Disintegration" a "Bloodflowers". Sú to svojim spôsobom veľmi špecifické albumy, aj fotografie na nich odkazujú na môj život.

Ako zostavujete setlist?
Nemám pocit, že by sme na všetkých 16-tich koncertoch odohrali rovnaký setlist. Vždy ale hráme "One Hundred Years", "Just Like Heaven" a "Lovesong". Viem, že ak by som bol dnes mladý a šiel by som na svoj prvý koncert The Cure, tak rozhodne by som tieto skladby chcel počuť. Keď som bol mladý, zvykol som počúvať Davida Bowieho a na koncerte som chcel jednoducho hity. Ak chcete hrať piesne bizarnému publiku, tak musia byť vážne dobré. Dnes večer som však mal pocit, skutočnú potrebu ponúknuť niečo úplne odlišné, takže sme pridali skladby, ktoré sme tu nikdy nehrali, "Lovecats" a "Close To Me".

Dlhé roky si mal v úmysle nahrať sólový album. Čo sa stalo s touto myšlienkou?
Raz sa tak stane. Ak The Cure skončia. Po tomto turné chceme pripraviť nový album. Budú na ňom aj príšerne chytľavé skladby (smiech). Už som z toho chorý. Ešte stále snívam o dokonalom albume The Cure. Uvedomil som si vlastne, že bojujem s budúcnosťou. Nevlastním smartphone, ani iPad.

Ako vlastne komponuješ skladby?
Jednoducho ich spievam.

Ktorý z vašich albumov má najbližšie k dokonalosti?
Ak mám byť vtipný, tak ten nasledujúci (smiech)

zdroj: 24heures.ch



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi