Na pokec s Garym Biddlesom - 04­/2011


S legendárnym roadie The Cure a spevákom Fools Dance a Presence


Predpokladám, že s Lolom si stále v kontakte
Práve dnes sme si dopriali spoločné raňajky a pozreli si športový prenos.

A čo Simon Gallup?
So Simonom sa budem snažiť stretnúť najbližšie, keď priletím do Londýna. S Lolom sme sa snažili s ním stretnúť, keď hrali The Cure v Shrine, lenže som vtedy musel ísť do The Hollywood Bowl.

Ako by si porovnal americký hudobný priemysel s tým európskym, obzvlášť s britským?
Ten americký reprezentuje obrovský trh, s väčšou kúpnou silou a je viac otvorený. Majú na trhu priestor skutočne pre všetko, v Británii dominujú skôr veľké kapely. Dnes je vďaka Internetu, YouTube, hudba pre ľudí dostupnejšia. V Brutánii sú médiá krátkozrakejšie, tam je veľmi dôležité, či sa niekto dostal na titulnú stránku nejakého prestížneho magazínu. V Amerike je obrovský trh pre všetky druhy hudby, kdežto komerčný UK trh sa vždy javil ako veľmi kontrolovaný.

Najkomplikovanejší umelec/kapela s ktorým si pracoval?
S každým som mal šťastie a s každým som si naozaj skvele rozumel. Ale asi by som mal spomenúť moju kapelu. Nikdy by ste sa nemali opúšťať, pri ostatných ľuďoch si môžete povedať, že sa s nimi nabudúce už do ničoho nepustíte.

Ako to vlastne bolo s Presence a Fools Dance, pokiaľ išlo o kontrakty? Fools Dance vydávali myslím pod niekoľkými labelmi a Presence sa upísal labelu Smash (Island), nie?
Nahrávky sme vydávali na niekoľkých európskych nezávislých labeloch. Pred podpisom so Smash sme s Presence založili vlastný label - Reality Records pod Pinnicle, distribučnou spoločnosťou v UK. V Amerike sme odohrali niekoľko koncertov a tam sme sa zapáčili labelu Smash, ktorí s nami podpísali zmluvu.
Zo začiatku to bolo strašné. Mal som zopár možností zaspievať si s The Cure, takže som bol na spev tak trochu pripravený. To sa mi potom hodilo aj pri Presence. Tam už som bol na koncerty zvyknutý a nemal som s tým problém.

Ale musím sa priznať, že s Fools Dance som bol zo začiatku pekne nervózny, viete, rozpútala sa okolo toho veľká reklamná kampaň, z toho vzišli veľké tlaky, ale šlo to dobre a nakoniec to bola skvelá zábava. Samozrejme, obdobne to bolo zo začiatku aj s Presence, tie tlaky boli ešte silnejšie, ale to som už bol dospelejší a naozaj mal pocit, že tie skladby mi sedia. Chvalabohu, vždy som mal šťastie na skvelých fanúšikov a každý koncert bol plný nadšenia a zábavy.

Podľa slov Rona Howea (saxofónistu Fools Dance, hral na saxofóne aj v "A Night Like This") ste dokonca raz robili predskokanov The Cult. Spomenieš si na to ešte?
Podľa mňa sa pomýlil! Nedávno som sa s Ronom o tom rozprával... nie, nemyslím si, že sme s nimi niekedy vystupovali. Myslím, že sme si s nimi pár krát zahrali futbal! Zopárkrát sme spolu postavili tím, ale nespomínam si, že sme spolu niekedy hrali.

Môžeš si s nami trochu zaspomínať na koncertovanie s Fools Dance, Presence a The Cure?
No, s The Cure som priamo nevystupoval, takže v tom je rozdiel. S ostatnými kapelami to bolo v podstate rovnaké. Tí istí ľudia, rovnaké mestá, všetci sme sa poznali v podstate dosť dlho. Akoby sme boli rodina. Pripomínalo to takú dobrú rodinnú dovolenku. Ale inak sa to dosť ťažko hodnotí - publikum bolo vždy a všade skvelé. Nie vždy je čas navštívené mestá aj náležite spoznať, takže o nich prakticky ani nič neviete. Ale napr. taký Berlín sa mi veľmi páčil.

Na turné Fools Dance vám robil osvetľovača Ric Gallup, nie?
Áno, to bol on. Ricky? (zle ma rozumel) Heh, to sa mu bude páčiť. To mu poviem! (smiech)

Najzvláštnejšia/najmilšia spomienka na tieto 3 kapely? Pamätám si, ako mi Ron Howe spomínal, že si raz cestou do Belgicka nakúpil na benzínke kvety a tie si potom hádzal do publika. Ten nápad sa mi páči! Pripomenulo mi to zážitok z koncertu The Smiths, kedy publikum obsypalom Morrisseyho kvetmi, no v tomto pripade to bolo opačne.
A to bolo ešte pred The Smiths! - takže mám za to plný počet! Predbehli sme ich! Dokonca si pamätám, ako sme na konci každého koncertu Fools Dance rozobrali bicie a hodili ich do publika. No, boli sme dosť agresívna kapela!

Toto bude úplne nové interview... nejak sa nám to od pádov z pódia po rozbitie bicích rozrastá. Bude to pekný zoznam. Strašne rád vystupujem na pódiu a každý, s kým som doteraz hral zdieľal rovnaké nadšenie. Raz si celé to šialenstvo určite zopakujeme! No a samozrejme, kto by mohol zabudnúť na incident "The Cure sú mŕtvi" v roku 1982?

Ako si sa vlastne dostal k tomu, že si vypomáhal The Cure s koncertami? Ako dlho si s nimi vlastne fungoval?
My sme boli kamaráti už predtým. Keď vyrazili na turné, tuším to bolo "Seventeen Seconds" turné, ma stiahli do pubu a pokecali sme. Predal som všetky svoje albumy a vyrazil na turné s nimi. Spával som na podlahe a podobne... šiel som s nimi aj do Európy. To som mal vtedy asi 17, ešte som nikde nepracoval. No a počas turné v Európe, "Picture Tour" sa ich roadie Click rozhodol odísť, čiže im zostal iba jeden. Bol som po ruke, tak som sa stal novým roadie. Pracoval som u nich od obdobia albumu "Faith" od "The Top", kedy som s nimi odohral dokonca niekoľko vystúpení v televízii. Niekedy v tom období sa však už sformovali Fools Dance a ja som sa rozhodol ísť so Simonom.

Kto písal texty Fools Dance? Podieľali ste sa na tom spoločne so Simonom?
Vlastne som napísal takmer všetko, čo som spieval. Simon napísal texty pre dve skladby, ktoré sám spieval - jednou z nich bola "The Ring". Myslím, že Simon po roli speváka netúžil, preto ma oslovil.

A ako sa ti pracovalo s Lolom, Michaelom a Porlom? Musela to byť jedinečná skúsenosť, mať po ruke na vašich nahrávkach Porla ako bicmena.
To bol iný Paul Thompson, volali sme ho Tot. Pridal sa k nám potom, čo Simon odišiel. Porl ale hral s nami na gitare v niektorých skladbách Presence. Neviem si spomenúť, či som sa o tom s Porlom bavil ja, či Lol. Vtedy, keď s nami hral Porl sme nemali gitaristu. Zo začiatku s nami hral na gitare Michael (Dempsey), no neskôr odišiel. Takže, kým sme našli za neho náležitú náhradu, hral som niektoré gitarové party ja.

Môžeš nám priblížiť proces komponovania Fools Dance a Presence? V čom sa odlišovali?
No to môžem. Ďalšia otázka? Len žartujem... Simon primárne komponoval hudbu a ja som písal texty. Zopár ich napísal aj Stuart (Curran, gitarista). Pri Presence som sa viac sústredil na samotnú hudbu. Zo začiatku sme však na tom pracovali spoločne s Lolom. Na poslednom albume "Inside" som však z väčšej časti robil hudbu ja. Pokiaľ ide o texty, ako ako u Fools Dance, tak aj v Presence som toho najviac napísal ja.

Aké pocity vládli v kapele, keď ste vydali album s Fools Dance a "Inside" od Presence z roku 1993?
To sa dá zrovnať s akoukoľvek inou kapelou, vždy vládne radosť, keď sa niečo vydá. Dnes je to ľahšie. Čokoľvek si viete stiahnuť u internetu alebo pozrieť na YouTube. Fakt je ten, že som nedávno videl na YouTube skladbu od Fools Dance, o ktorej som ani nevedel, že sme ju niekedy vydali. V minulosti ste mali možnosť dostať sa k hudbe iba počúvaním pások a vinylov.

Prečo vlastne Fools Dance nevydali normálny album, iba EP-čky?
To vážne neviem... možno na to nebol dostatok času. Bolo by fajn mať k dispozícii viac nahrávok, ale jednoducho tak sa veci prirodzene vyvíjali.

Čomu si sa venoval po Presence?
Pracoval som s množstvom kapiel, viac z finančného hľadiska a takisto sa venoval písaniu. Urobil som množstvo vecí, ale ničomu z toho som nezostal verný. Momentálne sa však opäť venujem písaniu. Možno niečo vydám na budúce leto, už by bolo na čase. Venoval som sa aj financiám a obchodnému manažmentu okolo turné kapiel Jane´s Addiction, Porno For Pyros, Korn, Steve Nicks, Linking Park a The Cranberries. Nejaké veci som robil aj pre GusGus na jednom z ich amerických turné. Aj s Marilynom Mansonom... nič čo by ma šokovalo, to všetko som už zažil s The Cure. Ale na polovicu z ľudí, s ktorými som pracoval, si už ani nespomeniem. Ale Stevieho Nicksa mám veľmi rád! Momentálne si hľadám niečo, čomu by som sa chcel venovať. Hádžem jednoducho spiatočku. Hoci robím niečo pre iných, hľadám niečo, čo by som robil ja sám.

Momentálne obľúbené skladby od Fools Dance / Presence / The Cure?
Momentálne asi "The Kiss" a "If Only Tonight We Could Sleep" z albumu "Kiss Me Kiss Me Kiss Me". Páči sa mi hlavne cover od Deftones, podľa mňa najlepší cover Cure skladby, aký som kedy počul. NIekedy sa prepnem do módu, kedy som schopný počúvať The Cure celú noc... mám hrozne rád všetky ich skladby. Od Fooles Dance asi "The Priest Hole". A od Presence aktuálne "Ocean Hill" a "Closer".

Tak práve na tú som sa ťa chcel spýtať. O čom vlastne je?
Ak sa zamyslíš nad okolnosťami, za ktorých sme so Simonom založili kapelu a započúvaš sa do textov... skôr chcem, aby si ľudia vytvorili vlastnú predstavu, o čom tie piesne sú.

Vážne? Tak to ti teda presne poviem, o čom sú ... to mi inak pripomína časy, kedy som mohol počúvať skladby a vytvárať si k nim v mysli vlastné videá. Potom som náhodou niekde natrafil na oficiálne video a to nemalo nič spoločné s mojimi predstavami.
To bola tá krása pred nástupom internetu - mohol si si ľahnúť a v mysli si vytvárať obrazové predstavy. Dnes je tu YouTube a vlastne existuje video ku všetkému.

A čo tak "They´ll Never Know", titulná skladba rovnomennej EP.
Na bassgitare hral Jean-Jaques Burnel zThe Stranglers. Aj táto vznikla po Simonovom odchode.

zdroj: seattlepi.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi