Klávesová zostava na turné - 06/2012


Roger O´Donnell o svojich "hračkách" na pódiu


Keď sme po prvýkrát začali hovoriť o turné po letných festivaloch, tak som sa krátko po tom rozhodol vykonať generálku mojej klávesovej zostavy. V podstate pozostávala z vecí vybudovaných v roku 1996, takže väčšina komponentov bola stará a nemoderná. Takže som celý systém začal budovať nanovo.



Je mnoho spôsobov, ako vybudovať klávesovú zostavu určenú pre koncertné pódiá, no nech si zvolíte ktorýkoľvek, musíte mať možnosť programovať každú skladbu a takisto každú skladbu individuálne nastavovať po stránke zvuku s jednotlivými úrovňami a efektami. Takisto musíte mať možnosť okamžitej zmeny jednotlivých nastavení. V minulosti som používal hardwarové sample, klávesy a moduly preplnené rôznymi zvukmi, spolu s programovateľným digitálnym mixom, ktorý mi umožňoval nastavovanie rôznych úrovní a efektov. Nakoľko dnes sa technológie vyvíjajú šialeným tempom, tak možnosti, ktoré sa mi ponúkajú dnes sú omnoho lepšie, než pred 16-timi rokmi.

Myslím, že každý, kto ma pozná, vie, že technologické hračky doslova zbožňujem, hlavne tie z dielne Apple Computers. Pre základné nahrávanie využívam počítač s Logic Pro, k tomu samozrejme ďalšiu softwarovú výbavu bežiacu na Macbookoch Pro a iMac-och. Pár rokov dozadu predstavili Apple systém Mainstage, ako súčasť balíka Logic. Mainstage umožňoval využívanie niektorých Logic prvkov v stabilnom "live" prostredí. Mohli ste tak programovať jednotlivé party každej skladby a pridávať k nim efekty ako oneskorenie, echo, zbory, vrátane virtuálnych nástrojov, ktoré ponúkal Logic, plus sample tretích strán, ako napr. piáno od Ivory. Takisto ste do toho mohli prehrať nástroje priamo z pódia, vystavať vlastné patche, či celé balíky zvukov a to všetko využiť vo výstupoch.

Je veľmi jednoduché napríklad vystavať vrstvy a tieto rozdeliť do jednotlivých kláves. V niektorých skladbách hrám štyri rôzne zvuky umiestnené v rôznych klávesoch, čo sa dá veľmi rýchle zariadiť cez Mainstage.



Takže, v mojom racku mám ako základný počítač umiestnený Mac Mini Server, ktorý obsahuje 256GB SSD hard disk a 8 GB RAM. Ako audio rozhranie slúži Motu Ultralite, čo umožňuje počítaču konverziu analógového zvuku na digitálny a následne znovu na analógový so smerovaní na hlavné výstupy. Takisto mám k dispozícii Motu Microlite Midi Interface. To všetko mám samozrejme zdvojené, Rack A a Rack B, pre prípad, že by počas vystúpenia nastali akékoľvek problémy. Takisto mám k dispozícii absolútne skvelý Belkin Rack Monitor a klávesnicu, ktorou obsluhujem Mac Minis.

Priamo na pódiu využívam dva keyboardy, ten hlavný je Kurzweil PC3K8, ktorý má 88 naklonených piáno kláves. S týmto typom kláves hrám väčšinou absolútne najradšej. Ako som spomenul, sú to hlavné klávesy, v ktorých sú ukryté patche, party a zvuky všetkých skladieb. Len sa medzi nimi prepínam. Takisto využívam aj vstavané zvuky Kurzweil kláves, obzvlášť piáno. Takisto mám ako zálohu k dispozícii celé predprogramovanie setu z Bestivalu (2011), takže v momente, ak by mi hlavný počítač skolaboval, jednoduchým prepnutím som späť v hre... Tento fakt robí Roberta neskutočne šťastným, nakoľko on je vo využívaní počítačov na pódiu veľmi obozretný, hahah. Nad Kurzweil klávesami ležia Yamahy Motif XF6, čo sú v podstate akčné syntezátory. Tie rád využívam pri skladbách, kde chcem viac precítiť skutočnosť, že naozaj hrám v kapele na klávesoch. Majú v sebe ukryté množstvo skvelých zvukov a myslím, že v tomto prípade využívam asi 20 z nich. Majú v sebe stavaný aj úžasný JX8P sláčikový zvuk, ktorý využívam v kombinácii s reálnym samplami.

Takže späť k Mainstage-u. Kľúčovým komponentom je pre mňa inak EXS24 Sampler. Ide o softwarový virtuálny nástroj, no v podstate je na rovnakej úrovni, ako kedysi v minulosti hardwarové sample od Emulatora, či Mirage. Keď to spočítam, tak Emulator E4 v mojej poslednej zostave stál asi 4000 libier a mal k dispozícii 1 GB hardisk a asi 16 MB RAM. EXS24 ako plugin Mainstage stojí asi 20 libier a má v podstate bezlimitný diskový priestor a ak je potreba, tak 8 GB RAM. Nechcem sa tu veľmi technicky rozrozprávať o samplingu, ale suma sumárum mi to umožňuje hrať cez klávesy na akýkoľvek reálny nástroj. Môžem nasamplovať čokoľvek a zahrať to na pódiu. V minulosti využívali The Cure na každom ďalšom albume od čias "Kiss Me Kiss Me Kiss Me" technológiu samplovania. Typickým príkladom je nasamplovaný zvuk sitary a shakuhachi v "If Only Tonight We Could Sleep". Boli vysamplované z neslávneho Ensoniqs Mirage, čo bol 8bitový sampler, neprepracovaná zlátanina, no v tých časoch a za tú cenu poskytovala úžasné zvuky. Iné sample v tých časoch stáli stovky, až tisícky libier, taký Mirage možno práve tisíc. Takže, suma sumárum, dnes môžem konvertovať akýkoľvek známy samplovací formát a prehrať to cez EXS24.

Bohužiaľ som väčšinu samplov stratil, no môj kamoš Darren sa podujal prehrať všetky zvuky The Cure a tým mi poskytol neoceniteľnú službu. Nakoniec som skončil s celým setom originálnych samplov z Koto v "Disintegration" a "Fascination Street", vrátane samplov zo Solina String Machine, ktoré boli použité v mnohých skladbách, ako napr. "InBetween Days", či "Just LIke Heaven". Nakoniec sme zistili, že nám ku všetkému chýba iba jediný sampel, ktorý bol však kľúčovým slákovým zvukom na albume "Disintegration". V podstate sa som už vzdal všetkých nádejí, keď som ho v jeden deň náhodou našiel v malej krabici v mojej garáži!

Moje spomienky na mnohé z tých samplov sa postupom času pomenili a keď som sa k nim vrátil, boli tie sample až príliš hlučné, mnohé z nich skutočne krátke, veľmi zle zoslučkované a v samotnej podstate nie až tak skvelé, ako som si myslel. Takže to celé skončilo značnou editáciou, čistením, za čím nasledovalo použitie Mainstage-u, kde sa pre každú skladbu špeciálne nastavoval ekvalizér, filtrovanie zvuku, jednoducho všetko, aby to znelo omnoho lepšie. Takisto som tomu pridal nejaké modernejšie zvuky. Samozrejme som mal prístup aj k multitrackovým nahrávkam jednotlivých albumov, takže som si mohol porovnať mnou preprogramované zvuky s tými originálnymi. Za tie roky sme sa pôvodnému zvuku trochu vzdialili, takže som sa tentoraz pokúsil tie originálne zvuky obnoviť. Dokonca som sa dostal k partom, ktoré som nikdy nehral, či dokonca ku klávesovým partom, o ktorých nik z nás nevedel, že dokonca existujú!

S niektorými novými/starými skladbami bolo skutočne radosť pracovať. Napr. taká "Bananafishbones" obsahuje značnú časť klávesových partov a ide o veľmi zábavné zvuky.

Takže, celý tento projekt mi zabral asi tri mesiace práce a naprogramoval som asi 80 skladieb. Som veľmi spokojný s výsledkom, ku ktorému som sa dopracoval. Zvuk je úžasný a so stabilitou systému, odhliadnuc od menších problémov v Barcelone, je to takisto veľmi dobre. Jeff Cross z Apple mi bol neuveriteľne nápomocný, absolvoval som s ním trojhodinové sedenie, mal prístup k môjmu Mac-u, čím mohol na vlastné oči vidieť, čo robím správne, čo nie a mohol mi tak správne poradiť. Nakoniec som mu dal celý projekt prekontrolovať.



Na pódiu je všetko nastavené a neustále kontrolované Stevom Whitfieldom, ktorý je priateľom kapely od čias, čo sa podieľal na inžinieringu skladby "Hello I Love You" (1990). Je skvelé mať ho nablízku, síce klávesovým technikom predtým nebol, ale všetkému sa postupne priučil...

Je tu ale jeden komponent, ktorý som musel vynechať a tým je "volume pedal", keďže výstupný mix z Mainstage ide priamo na pódium. Vďaka tomu môžem robiť vlnenia, zoslabenia a samozrejme používať virtuálny podporný pedál pri hre na piáno. Ak máte niekto nejaké otázky, kľudne mi ich pošlite mailom.

A ešte, ako ste si mnohí určite všimli, používam čosi, čo sa nazýva "In Ear Monitors". Ide o skutočne exkluzívne sluchátka. Je k nim forma, vďaka ktorej ich môžem strčiť priamo do uší a tie čo mám, sú priamo prispôsobené tým mojim. Odhlučňujú o -24 db a mám cez ne posluchový prístup ku všetkému, čo len chcem, obzvlášť k výstupu z monitor desk-u Roba Elliota, ktorý je, a to musím zdôrazniť, asi najlepší inžinier, s akým som kedy pracoval. Takisto mám k dispozícii ambient stereo mikrofónový set, ktorý je na pódiu umiestnený za mnou, čiže priamo za ušami, čím je celkový zvuk reálnejší. Používam veci od Ultimate Ears a musím povedať, že ten pár, ktorý používam teraz je asi to najlepšie a pracujem tak s doteraz najlepším zvukom vôbec. Zvuk na pódiu dosahuje pekne vysoké hodnoty a tým, že stojím vedľa Simona, je moje zvuková izolácia dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Nemyslím si, že by som bez IEMs dokázal pokračovať v živom hraní...

A ešte používam fľašu na vodu od Camelbak, hahah, ale to už zachádzame to prílišných detailov!

Počkať, zabudol som na veľmi dôležitú vec, ktorú používam od čias The Swing Tour (1996) a navrhol mi ju môj starý známy, geniálny osvetľovač Roy Bennett... môj stojan na klávesy! Na stojan sa takmer vždy zabudne a potom skončíte pri tých príšerných rozkladacích haraburdách, či niečom ešte horšom, pri ktorom je skladanie hotové sci-fi. Moja prvá stojanová konštrukcia skončila nakoniec skončila na zemi, takmer sme nedokončili turné a po jeho skončení sme na celý incident zabudli a práve preto na to odvtedy neustále myslím. Mám dvojvrstvový stojan s jedinou opornou tyčou, naklonenou priamo k publiku, kvôli správnemu vyváženiu. Horná časť je pôvodne navrhnutá pre môj MIDI step klávesový pedál, ktorý som používal od roku 1989, no dnes už nie je potrebný, keďže mám jednoduchý panel s MIDI line ovládaním zvuku. Mám veľa žiadostí o viac informácii, pokiaľ ide o moju zostavu, množstvo informácii bolo uverejnených v Keyboard magazíne, ale odvtedy sa toho dosť zmenilo a čo bolo raz vytlačené, to zmeniť nejde. Vtedy to bolo všetko príšerné nákladné, dokonca by to stálo veľa aj dnes. Pre každým koncertom to všetko však stačí postriekať matnou čiernou farbou a stále to vyzerá skvele a hlavne funguje!

zdroj: rogerodonnell.com



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi