Nie sme kultová kapela a celebrity neznášame! - 07/2012


Rozhovor s Robertom pred vystúpením v Ríme


Britská kapela, ktorá dodnes predala viac ako 30 miliónov nahrávok, vystúpi v Ríme 9.júla o 21:30. V ten istý večer sa na pódiu objavia Deminor, Paul Benvegnu, The Cranes a Crystal Castles.

Robert Smith prehlásil, že niekto ako on, temný princ generácie, by v 53-ke mal uvažovať nad stiahnutím sa zo scény, teda ak si nedá pauzu. Niečo také sa už stalo. Celých 18 mesiacov pred festivalom Isle Of Wight The Cure mlčali, teda až na vystúpenie v Sydney s projektom "Reflections", ktorý si následne niekoľkokrát zopakovali na konci minulého roka. "Reflections" - tri prvé albumy, "Three Imaginary Boys", "17 seconds" a "Faith", odohrané v plnej dĺžke a všetci dúfajú, že časť z nich odznejú aj na koncerte v Ríme. The Cure v zostave Smith, Gallup, Cooper a Roger O´Donnell, sa na pódiu objavia o 21:30, čím uzavrú večer, počas ktorého zahrajú ešte Deminor, Paul Benvegnu, The Cranes a Crystal Castles.

"Vždy som v sebe živil až titanské úsilie a snahu v pokračovaní tejto milovanej práce," prizná sa líder kultovej kapely. "Celý život som si hovoril, že po 40-tke to už robiť nechcem a zrazu som si uvedomil, že je to práca ako každá iná. Na verejnosť však s niečím vyjdem až vtedy, keď ma chytí správna inšpirácia a hlavne bez pocitu, že by som sa musel ráno zobudiť a uvedomiť si 'bože, ešte stále som lídrom the cure'."
Fanúšikovia s ním súhlasia, chápu jeho potreby, nikdy ho neprestali obdivovať a predaj 14-tich štúdiových albumov The Cure neustále pokračuje, prekvapivo aj v čase krízy. Obzvlášť sa darí legendárnemu albumu "Wish", ktorý v tomto roku oslavuje 20. výročie.

Posadnutosťou celebrít však nikdy nenapáchli. "Viete, sláva a dosiahnutie neuveriteľného úspechu je v britských plátkoch velebená viac, akoby ste verili," zaprotestuje. Smith však napriek tomu neustále generuje vlastné klony v podobe fanúšikov: či muži, či ženy, snažia sa obliekať ako on, používajú rovnaký mejkap, kopírujú jeho účes. Ide o fenomén niekoľkých generácii, omnoho silnejší a trvácnejší, než legendárny Ziggy Stardust. "Moje veci vyrába firma Monaco," dodá "a všetko ostatné je len taký trik. Tí ľudia tým vlastne deklarujú spolupatričnosť. Mal som 14, keď vypukol fenomén Davida Bowieho. Bol som príliš mladý, aby som ho imitoval, ale neskutočne oddane som zbožňoval White Dukea, to všetko v Bowieho období "Station To Station". Bowie, Hendrix a futbalista George Best, to boli moji hrdinovia. Potom nastúpili Sex Pistols a všetko šlo do úzadia."

O poctivosti kapely svedčí 30 miliónov predaných nahrávok. Sami sa vždy snažili zachovávať svoj profil v pozícii alternatívej skupiny a vytvorili podmienky, v ktorých sa z postpunkovej generácie dokázal udržať mimo Smitha jedine Morrissey. Kapely ako My Chemical Romance, či Interpol by bez albumu "Disintegration" možno nikdy nevznikli. Albumu, ktorý uzavrel kráľovstvo 1980-tych rokov. V tom istom čase si Smith stanovil hranicu: "Budem hrať maximálne do 50-tky." Dnes to vysvetľuje trochu inak. "Nenávidel som predstavu, že by sme zaspali dobu, prípadne sa stali obeťou rutiny, či zovšedneli. Celý svoj život som sa venoval hudbe z čírej radosti, v prvom rade som pri nej myslel iba na seba. Z času na čas sa stratím, čím mám zabezpečené, že sa zo mňa nestane stroj. To posledné, čo by som chcel je, že by sa zo mňa stal biznisman."

Zdroj: roma.repubblica.it



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi