Robert pre NME - 03/2012


Úryvky z exkluzívneho rozhovoru s Robertom Smithom pre New Musical Express


Robert potvrdil, že kapela je aktuálne bez nahrávacej zmluvy a Robert nie je dokonca registrovaný ako autor.
"Sme v takomto stave už dlhšie a ja necítim potrebu "kapitalizovať" neustále všetko. Pozrite, tento rok vystupujeme ako headlineri na všetkých veľkých európskych festivaloch a pritom sme nič nové nevydali. Niekto iný by si z toho trhal vlasy. Vraveli by "Vy ste idioti!", no a možno aj sme. Akoby sme uzavreli kruh a vrátili sa do bodu, v ktorom opäť vystupujeme na Reading festivale a robíme to výlučne preto, že chcem, aby to bol jednoducho skvelý deň. To sa týka aj vystúpenia na Leeds festivale samozrejme. Našu kariéru už nevnímam v stúpajúcich a klesajúcich tendenciách. Už ma v tomto smere nič nenapadá. Od posledného albumu sme nikým nepodpísali žiaden kontrakt. Dokonca nie som registrovaný ani ako autor. A aby som bol úprimný, ak by sme mali niečo aj vydať, musí to byť skutočne dobré. To musí byť bez rečí, naša kontrola kvality je veľmi prísna a ak nebudem mať pocit, že to, čo máme pripravené je naozaj dobré, tak potom nemá zmysel to vydávať. Prečo aj?"

Robert ľutuje, že album "4:13 Dream" nebol nakoniec vydaný ako dvojalbum. Nechal sa totiž "prehovoriť idiotmi, ktorými bol v tom čase obklopený".
"Nemal som sa nechať ovplyvniť. Mal som si trvať na svojom, vydať dvojalbum, malo to byť v cene normálneho albumu. Nebol by v tom žiaden rozdiel, len by šlo o hodnotnejšie dielo. Kedykoľvek sa k tomu albumu vrátim, tak mi na ňom niečo chýba. A to sú niektoré skladby, pretože len 4 skladby, ktoré sú na albume boli skutočne určené pre album, ako aj ďalšie 4, ktoré sa naň bohužiaľ nedostali."

K dispozícii má 12 skladieb, vrátane inštrumentálok, ktoré by rád vydal, no iba ako súčasť dvojalbumu "4:13 Dream".
"Rád by som ten album znovu vystaval a vydal ho ako dvojalbum a remix "4:13 Dream", samozrejme za cenu klasického albumu, nik by sa tak necítil okradnutý. Mali by ste ho možnosť počuť tak, ako bol pôvodne zamýšľaný."
"A čo je na tom najlepšie, kapela, ktorá ho pripravovala už dávno neexistuje."

Robert je otvorený myšlienke odspievať na Reading/Leeds festivaloch s Crystal Castles naživo "Not In Love". Na Bestivale sa takto rozptyľovať nechcel.
"Sledoval som ich vystúpenie práve počas tejto skladby z bočnej strany pódia a bolo to o vymieňaní si veľmi jasných pohľadov, v ktorých ma k sebe lákali. Strašne som sa bránil pokušeniu medzi nich vpáliť a odspievať to s nimi. Myslím, že som si plne uvedomoval vážnosť faktu, že po dlhšej dobe to bol náš prvý veľký festival a chcel som, aby to celé vyšlo. Objavil som sa tam len hodinu predtým a pomyslel si, "Ak na to pódium vyjdem a spôsobím chaos, tak si pokazím zvyšok dňa." Ale s tou myšlienkou sa neustále pohrávam, takže možno... Je tu inak aj zopár ďalších ľudí, s ktorými by bolo zaujímavé spolupracovať. Takže do obdobia festivaloch možno ešte niečo pripravím."

Pokiaľ ide o hosťovanie v iných projektoch: "Nedávno som sa zamyslel, "Mal by som s tým prestať," pretože inak to budem robiť do konca kariéry: iba hosť v projektoch iných."

Zrejme nás čaká letný setlist v "bestival-ovom štýle": "Koncentrujeme sa viac na známejšie skladby a ide nám to dobre. Boli časy, kedy som hrával iba to, čo som chcel a nebral som žiaden ohľad na publikum, kdežto dnes sám seba považujem za súčasť udalosti. Je mi jasné, že na festivaloch budeme hrať pre množstvo ľudí, ktorí by inak na The Cure ani neprišli. Sme iba súčasť víkendu. Bolo by zrejme hlúpe, keby sme nehrali skladby, ktoré sú najprístupnejšie."

Pokiaľ ide o jeho kritiku v kauze "Žiadne hudba zadarmo": "Bol som dourážaný rôznymi médiami - hlavne na internete, kde ma to ani tak nezaujíma - ktoré sa snažili moje slová interpretovať v štýle "Bože, ja nechcem nič poskytnúť zdarma, pretože na tom chcem zarábať," čo je totálne vzdialené od toho, čo robíme, nakoľko veľmi často vydávame veci, kde zisk z ich predaja putuje na charitu. Nemáme záujem zarábať na všetkom, čo vydáme, to nikdy. Mne ide skôr o devalváciu umenia ako takého. Umenie treba predsa podporovať. Ja si rád zaplatím za nový album PJ Harvey. A tak by to mal urobiť každý, pretože tak získa hodiny zábavy a radosti, nevidím teda dôvod, prečo by sa takéto niečo malo poskytovať zadarmo. Nedáva mi to zmysel."

Robert o novom "dozore", ktorý dnes funguje, tak ako to bolo v roku 1981 v kauze The Cure vs. Robert Palmer: "Ide o to, že dnes už nie sme v rovnakej pozícii, ako vtedy. Dnes sme síce považovaní za "staršiu kapelu", nemyslím si, že na dnešnej scéne je veľa kapiel, ktoré nemajú ten istý rešpekt a oddanosť k tomu, čo sme robili a čo stále robíme. A v tom je ten rozdiel. Nezdá sa, že by sme kráčali nejakou dobre vydláždenou cestou k úspechu. Je fakt, že v mnohých prípadoch sme veci parádne posunuli vpred a umožnili tak vzostup niektorých kapiel, čo prišli po nás. V určitom zmysle sme hudobnú scénu zmenili. Ten starý "dozor", voči ktorému sme v 1970-tych rokoch bojovali, bol vnímaný ako priemysel. A ten priemysel je tu stále, no dnes je reprezentovaný poväčšinou mladučkými umelcami. Mohol by som vymenovať množstvo mladých umelcov, ktorí sú mi rovnako odporní, ako kedysi Robert Palmer. Oni prezentujú "hudbu ako biznis". A to nás vracia k tomu, prečo veci robíme tak, ako robíme. Keď hráme, chcem byť súčasťou zážitku, nie iba umelec, ktorý ľuďom predáva môj tovar."

Robert o jeho účasti v "osobnom boji, ktorým sa snaží uchovať to, čo robí, v rýdzej podobe," s prihliadaním na sponzorstvo: "Som si vedomý, že v tomto už pôsobím viac menej groteskne, ale ja sa držím zámerne bokom od moderného sveta. Je pre mňa veľmi ťažké presvedčiť mladú generáciu, že predávať hudbu a ponúkať ju ako reklamu, nie je správne. Som si vedomý, že patrím k miznúcej minorite ľudí, pre ktorých je to neprijateľné. A to hlavne preto, že skladby, ktoré si pamätám a ktoré som miloval, sú dnes predávané, nakladá sa s nimi ako s odpadom a to ich podľa mňa znehodnocuje. Je to strašné. Keď počúvam skladby Jimiho Hendrixa alebo Nicka Dracka, tak ma rozhodne nenapadne auto. Nenávidím obchodné značky, labely, je to len kopa sračiek - to je presne to, proti čomu sme sa v mladosti búrili. V tom predsa nie je žiaden rozdiel. Bohužiaľ, korporáty vyhrali... ale len na chvíľu. Bublina o chvíľu spľasne. Musí prísť generácia, ktorá opäť vztýči dva prsty a povie, že nechce byť značková a v tomto smere ani zapredaná. Radšej nech sa tak stane skôr, ako neskôr."

Robert o vôbec prvom vystúpení The Cure na Reading festivale: "Boli sme tým rockovým davom vnímaní ako nepriatelia. Boli sme predvoj vychádzajúcej generácie, ktorá chcela veci zmeniť a v dave boli ľudia, ktorí boli nepriateľsky naladení kapelám, ktoré už patrili k začínajúcej takzvanej novej vlne, či novému punku. A to bolo fajn. Myslím, že sme boli vnímaní ako súčasť hnutia, ktoré sa pokúšalo nahrať staré páky a ja som mal z toho radosť, pretože väčšina z nich bola príšerná! Viete, rock nebola naša šálka čaju. Takže, to bolo po prvýkrát a naposledy, čo sme vystúpili na "rockovom" festivale, pretože vtedy sme si to na pódiu vôbec neužili. Je fakt, že najhoršia časť toho festivalového dňa bolo naši 35 minút na pódiu."

zdroj: COF



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi