David, ty bastard! - 02/1997


Robert Smith spomína na spoločné vystúpenie s Davidom Bowiem


"'Nemal si výber na duet, čo bolo asi nepríjemné, však?', zavolal mi David a povedal. 'Akú skladbu by si si rád zaspieval?' Tak som zo seba spustil vodopád názvov skladieb ako 'Drive In Saturday', 'Young Americans'... Na to zrazu dodal 'A čo tak 'Quicksand'?' Pomyslel som si, 'Ty bastard!'.
No ale až na zvukovej skúške som si všimol, že spievam úplne inú pieseň - ja som sa totiž naučil text foneticky, nakoľko ste s vinylovými albumami Davida Bowieho nikdy nemali k dispozícii texty, takže som spieval a David na to, 'Fakt zaujímavá verzia, ale nie je tá správna.'"

"Úplne prvý album, ktorý som si kedy kúpil bol 'Ziggy Stardust...' a v období rokov 1970-1975 reprezentoval Bowie to absolútne najlepšie z popovej scény. Stretli sme sa asi dva roky dozadu, v jednej rozhlasovej šou sme robili interview, my dvaja medzi sebou, lenže ja som bol trochu opitý a vulgárny. Vtedy som si uvedomil, akí sme vlastne úplne odlišní. Väčšinu vecí, ktoré som mal, on nemal. Viete, poznám sa s ľuďmi, s ktorými som chodil do školy, mám rodinu, relatívne stabilný život. Žijem stále v tej istej krajine, kde som vyrastal a som doma rád. A to je dosť veľký a podstatný rozdiel. Ale niečo máme spoločné ako umelci, pretože aj ja som si robil veci vždy po svojom a v tomto smere bol on pre mňa veľkou inšpiráciou. Na 50 nevyzerá. Skôr na 15 a 100 v tom istom momente, teda záleží od toho, či v tom čo robí, nájdem kúsok seba. Pitia sa vzdal už pred rokmi - a to je asi ten najväčší rozdiel."

zdroj: NME, 01/02/1997



thinking of the days that are no more

©2001-19 monghi